pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
Poznámka: aby ste dlho nemuseli čakať na rozuzlenie, keďže ste už aj tak dosť dlho čakali tak dnes tu máme sľúbenú 18. kapitolu.
Pre Ell, Lilith.
Predchádzajúci deň...
Atticus sedel pri senátorovi.
Hlavu mal mierne sklonenú a dlho sa len díval na svoje
spojené ruky. Bolo ťažké o tom začať hovoriť. Obával sa o svoj život,
keďže záležitosť, s ktorou prišiel za senátorom, by sa pokojne mohla
obrátiť proti nemu, no strach o milenca bol napokon silnejší.
„Pane...“
„Už som ti predsa povedal, že ma môžeš oslovovať Marcus, sme
predsa takmer rodina...“ pocítil ako ho senátorova ruka objala okolo pása, bol
pritiahnutý bližšie k nemu do bezpečného objatia. No pokojne sa z toho
mohlo stať aj smrteľné zovretie.
„Neodvážim sa...“ zamumlal rozpačito.
„Chcel si so mnou hovoriť, už niet cesty späť, počúvam ťa a očakávam,
že mi povieš, čo máš na srdci...“ napomenul ho mierne.
„Dozvedel som sa isté informácie, ktoré by vás mohli
zaujímať, ale úprimne, neviem, ako vám to mám povedať... Mám strach...“
„Mňa sa nemusíš báť, si tu doma, si tu mladým pánom a starám
sa o teba, takmer akoby si bol mojím manželom... Nemusíš sa báť hovoriť...“
ubezpečoval ho senátor pokojným hlasom, a jeho ruky jeho pohladili
mladíkov chrbát.
„Ste si vedomý toho, skutočne, že aj keď som odišiel do
svojho brata, mám v jeho dome stále ľudí, ktorí mi podávajú správy... sám
ste súhlasili, aby som im na informácie platil...“
„Áno, bolo to nevyhnutné, nebol som si istý tým, či mi tvoj
brat nebude chcieť znepríjemniť život...“ bolo to len nevyhnutné opatrene, tí
ľudia správy podávali Atticovi, mal osobne na starosti túto záležitosť. Bol to
dosť riskantné, no v dome mal dobrú pozíciu a väčšina otrokov by rada
videla na jeho mieste skôr mladšieho brata.
„Máš nejaké nové informácie?“
Atticus prikývol, no zrazu sa odmlčal, a chvíľu len
hľadel do zeme... Jeho milenec trpezlivo čakal, neprerušoval ho, nenútil ho hovoriť ani sa mu nevyhrážal.
Len tam sedel, upokojujúco ho hladil a dovolil mu sa oňho oprieť.
„To sprisahanie proti vám, to pri ktorom odsúdili vášho
syna... dozvedel som sa, že môj brat bol toho súčasťou... Jeden z otrokov,
ktorí sú verný mne si vypočul istý rozhovor... Z ktorého vyplynulo, že
teraz, keď sa situácia utíšila, opäť so svojimi novými spoločníkmi pripravuje
nový plán... Tentoraz chcú použiť niekoho z vášho domu, chcú si získať
vášho otroka, aby vám podal jed... Neviem presne aký druh a akým spôsobom...
Údajne už získali vám blízkeho otroka... nehovorili o podrobnostiach len o tom,
že jed sa musí čo najskôr dostať do vášho domu...“
„Pozri sa na mňa...“ požiadal ho senátor.
Atticus váhavo zdvihol hlavu.
„Si si istý tým, že sú tieto informácie pravdivé?“
„Áno, poskytla mi ich žena, ktorá ma v podstate vychovala...
Poznám ju veľmi dobre, o takých veciach by sa neodvažovala klamať...“
„Budem musieť podniknúť isté kroky, a teba môj drahý
budem musieť požiadať, aby si neopúšťal svoju izbu, kým sa to nevyrieši...
Prešetrím to... a buď si istý, že sa postarám o to, aby to bolo
naposledy čo sa proti mne spriahli...“
„Ako rozkážete...“ povedal obozretne.
Stále mal tak trochu strach, že aj jeho bude podozrievať,
senátor naňho hľadel takým dosť zvláštnym spôsobom.
Spoločne vošli do domu.
Senátor najprv Ea presťahoval do svojej izby, až potom sa
Atticus mohol do nej vrátiť.
Po celý čas ostávala pred jeho dverami stráž.
Nevedel, čo všetko senátor podnikol, sadol si za svoj stôl, pokračoval
v čítaní diela, ktoré si vybral z knižnice.
No stránky mu pred očami preskakovali, zúril na svojho
brata, že mu chce vziať jediné miesto, kde sa cítil ako doma.
Mal tu svoju sestru, a senátor ani jeho rodina nemali
žiadny problém s jeho orientáciou, dobre sa oňho starali a podporovali
jeho politickú kariéru.
Po dlhom čase mal pocit, že niekam skutočne patrí, nemusel
znášať výčitky svojho brata o tom, aký je slabý, ako sa na nič nehodí... a že
je citlivý ako dievča...
Len dúfal, že ani Eos ani Misha sa nedajú zlákať žiadnymi
sľubmi. A že on a sestra kvôli tomu u senátora neupadnú do
nemilosti. Nemal s tým nič spoločné, brat mu nedovolil stretávať sa s jeho
priateľmi ani o ničom rozhodovať.
Obzvlášť sa obával o Ea, ktorý bol zjavne náchylnejší
na takéto konanie, keďže sa ešte stále nezmieril so svojím postavením v dome.
Čiastočne aj dúfal, že to všetko sú len také reči...
Nechcel, aby brat zašiel až tak ďaleko...
Nevychádzal s ním dobre, ale to neznamenalo, že by mu
prial smrť. No ak skutočne urobil niečo také, vedel, že trest ho neminie, že
tentoraz už senátor nemilosrdne zničí svojich nepriateľov.
Napokon radšej zanechal čítanie, aj tak si z toho nič
nepamätal a šiel si ľahnúť na posteľ.
Pokojne tam čakal, na to, čo sa nevyhnutne musí stať, a dúfal,
že sa to celé vyrieši bez toho, aby boli potrestaní chlapci.
