pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
„Prepáčte, môj pane, nechcel som
vás takto sklamať...“ zamumlal
rozpačito.
„Nič sa nestalo, popravy nie sú
príjemnou záležitosťou... Len si tu
poseď a bude to v poriadku... Zvykneš si...“ ubezpečoval ho
trpezlivo.
Atticus prikývol, aj keď podľa
toho ako sa tváril bolo viac než jasné, že pochybuje o tom, že niečo také
bude môcť sledovať bez toho, aby mu neprišlo zle.
Senátor mu napriek všetkému
venoval zhovievavý pohľad a dokonca mu dovolil, aby sa oňho oprel.
„Naučíš sa byť silný, tak ako my
všetci... Celý svet prijíma také rozhodnutia a my nie sme výnimkou... ale
ja tu vždy pre teba budem, a pomôžem ti to pochopiť...“
„Ďakujem vám, môj pane...“
Mladý muž sa ním nechal utešovať.
Celkom bez váhania sa vydal do jeho rúk, s rovnakou oddanosťou, akú istý
čas pociťoval aj jeho mladý otrok.
Misha pochopil, že súd tentoraz
vyniesol rozsudok veľmi skoro a došlo aj k jeho okamžitému naplneniu.
„Potrebujete ešte niečo?“
vypytoval sa ich Eos.
„Nie, nič,“ rýchlo vyhŕkol
Atticus.
Senátor si takisto nič neprial,
tak tam mohol ostať sedieť. Dnes sa aj on tváril akosi dôležito.
Misha ani naňho nemal náladu.
Najradšej by sa niekam ukryl a sám
by premýšľal o svojich veciach, keďže to nevyzeralo, že druhý otrok zdieľa
jeho nadšenie a aj, keď mu prisľúbil účasť, musel počítať aj s tou možnosťou,
že ostane úplne sám.
Strhol sa, keď na svojom kolene
pocítil senátorovu ruku.
„Si akýsi smutný... Čím ťa môžem potešiť, maličký?“
Hnusil sa mu jeho dotyk.
Prial si, aby tá jeho zradná ruka
niekam zmizla.
No musel sa ovládnuť, prinútil
svoje telo, aby sa nehýbalo, aj keď ho to stále všetko úsilie.
„Dnes pôjdeme do postele skôr,
dobre? A len my dvaja...“
Misha cítil ako sa mu rozbúchalo
srdce, ale nie kvôli tomu, že by ho vzrušila tá správa, ale zo strachu z toho,
či dokáže predstierať, že je mu oddaný. Či dokáže zvrátiť akékoľvek z jeho
podozrení.
„Ničoho sa neobávaj, viem, že som
v poslednom čase zanedbával posunkovú reč, ale budem pokračovať v hodinách,
aby sme sa mohli čoskoro normálne pozhovárať... Uvidíš, že teraz, keď je všetko
na dobrej ceste, spolu budeme opäť vychádzať tak dobre, ako predtým...“
Neostalo mu nič iné len súhlasne
prikyvovať, aj keď sa za to nenávidel. No jediné, čím sa utešoval bolo to, že
to už dlho nepotrvá.
Statí sa tomu mužovi z očí a už
ho nikdy nenájde. Bude trápiť iného dôverčivého chlapca. Niektorí z tých tunajších
mu zjavne aj veľmi radi zohrejú posteľ.
Pomyslel si, keď vrhol nespokojný
pohľad smerom k Atticovi.
„Pôjdeme hneď teraz, trochu si
oddýchneme a neskôr sa k vám pridáme...“
Poprava zrejme na senátora
účinkovala inak než na jeho mladého milenca.
Atticus prikývol.
„Môžem si aj ja zobrať Ea do
svojej izby, ak dovolíte?“
„Samozrejme, len si ho vezmi...
Aj na celú noc...“
Misha cítil ako mu niečo zovrelo
hrdlo.
Celú noc?
Bude s tým mužom sám v spálni
tak dlho?
Bude s ním musieť zdieľať
posteľ bez toho, aby mal pri sebe aspoň nejakú oporu.
Nechcel.
Netužil potom s ním dnes
spať.
Zúfalo si želal, aby sa stalo
niečo, čo by odvrátilo senátorovu pozornosť od neho, no starší muž ho len
zdvihol do náručia.
A odniesol si ho do domu.
Zachvátila ho panika, keď prešli
cez tie dvere a jeho ústa sa na prázdno otvorili, akoby v nemom výkriku.
Míňali toľko dverí, počul plač,
akýsi tlmený smiech zo ženskej časti a videl aj Ideyu, ktorá niesla akési
veci pre dieťa.
Prešla chodbami len veľmi rýchlo,
nemohla ho vidieť a keby aj predsa, čo by zmohla proti vôli ich pána.
