Ghosts 11. kapitola 1/2

pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals

Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé

Sung Joon (16), večne prepadajúci študent

s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.

Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.

varovanie:15+

Hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

                                                                        Pre Lilith.

Vyučovanie plynulo pomerne pokojne.

Bol pripravený a keď ho učitelia vyvolali, zvyčajne poznal odpovede, dnes dostal aj dve  výborné, známky, jednu z matematiky a druhú z kórejčiny.

Vyzeralo to, že všetko je opäť tak ako má byť, spolužiaci takisto ocenili to, ako dlho na literatúre odpovedal a aj to jeho pomalé recitovanie básne na konci odpovede.

Tým dokonale upokojil obavy v triede prameniace s dnešného skúšania a po zvyšok času mohol nenápadne pozorovať Sung Joona a opäť predstierať, že sa mu vyhráža pohľadom, aj keď v skutočnosti mal chuť urobiť niečo úplne iné.

Cítil, že sa do ich vzťahu vrátila tá iskra, ktorá tam bola na začiatku, akoby to sladké opojenie Neilom bolo opäť zmiernené a on ho opäť dokázal milovať.

Nikdy predtým ani potom sa citovo nepripútal k nikomu inému len k týmto dvom mužom a Hyuka toho dokázal tolerovať, ale pocity voči nemu neboli nikdy spojené s ničím iným len s telesnou príťažlivosťou.

Vtedy ešte nevedel, či je to ten typ lásky, o ktorom ľudia toľko hovoria a neskôr už nemal príležitosť to s ničím iným porovnať.

Práve teraz to však bolo preňho dôležitejšie než čokoľvek iné, pretože cítil, že žije práve vtedy, keď naňho jeho priateľ pozrel, keď v jeho očiach videl provokáciu tak trochu iného druhu.

Pred piatou prestávkou, ktorá mala byť dnes už posledná, keďže potom ich čakala dvojhodinovka angličtiny, cez odchýlené dvere uvidel Sang Hee.

Jeho brat nesmelo nazrel do ich triedy.

Ich pohľady sa stretli, no nevošiel dovnútra, len mu naznačil, že s ním chce hovoriť, a bolo len na ňom, či túto výzvu prijme, alebo ju bude ignorovať.

Jung z predchádzajúcich dní by mu možno len arogantne naznačil, aby pokračoval v ceste, ale nový Jung, ktorým sa vďaka láske Sung Joona stál, opustil svoje miesto a vyšiel z triedy.

„Potrebuješ niečo?“ opýtal sa ho na chodbe, uprostred toho celého rozruchu spojeného s prestávkou.

„Musím s tebou hovoriť, Ui Chul...“ oslovil ho krstným menom, čo už samo o sebe naznačovalo, že sa niečo deje.

„Tak hovor...“ pokynul mu pokojne.

„Nie, tu... poďme niekam inam... ďalej od ľudí...“ nespokojne sa pomrvil.

Jung chladne prikývol.

Jeho mladší brat sa opäť tak hrbil, až mal chuť ho plesknúť po chrbte, pretože mu pripadal až priveľmi malý a krehký a v ich svete to nebolo práve najmúdrejšie, prezentovať sa niečím takým.

Ale neurobil to, dnes ho chcel akceptovať takého, akým bol.

Sang Hee s ním šiel na dvor, prešli cez nezamknuté zadné dvere a usadili sa na jednej z vzdialenejších lavičiek neďaleko sakurovej aleje.

Sadli si, ale jeho brat mlčal, prešli už takmer dve minúty a on so seba nevydal ani hláska.

„Počúvam ťa, Sang Hee...“  pokynul mu netrpezlivo.

Keby ich tu našli sedieť po zvonení, nič by sa nestalo, len by ich hnali do triedy, no predpokladal, že potom by sa celá tá záležitosť len zbytočne preťahovala.

A on mal už dnes iné plány.

Jeho brat k nemu napokon zdvihol zrak.

Tváril sa dosť zvláštne, v tých jeho zvyčajne vyčítavých očiach bol dnes možno až príliš veľký strach.

„Chcel by som, aby sme si raz a navždy vyjasnili všetko a zmierili sa... Bol by som rád, keby mama aj všetci ostatní prestali riešiť našu situáciu a keby sme sa mohli pohnúť ďalej...“

To, čo povedal Junga úprimne prekvapilo.

„Požiadala ťa o to mama, alebo otec?“ opýtal sa ho.

„Nie, nie, ja sám som pochopil, že najlepšie bude, ak to konečne uzavrieme. A nechcem, aby sa mama na teba hnevala, vieš, aká dokáže byť, keď si niečo zaumieni...“

Jung prikývol.

Zmieriť sa s bratom.

To bola vskutku lákavá možnosť a on bol dnes v stave, kedy dokázal prijať bratovu dobrú vôľu bez toho, aby sa nad tým ktovieako pozastavoval.

Okrem toho bolo dobré mať niekoho v rodičovskom dome, kto by ho dokázal prijať. Bolo ťažké bojovať proti všetkým.

„Nemôžem ti sľúbiť, že sa všetko hneď zmení, ale ak to skutočne myslíš úprimne, som ochotný s tebou uzavrieť mier, Sang Hee...“

Jeho samého prekvapilo, že nebolo až také ľahké to vysloviť, aj keď po tých slovách ostala trpká príchuť pochybností.

Stále ho nedokázal mať rád tak, akoby sa na staršieho brata patrilo a vedel, že preňho nebude môcť byť súrodencom, ktorého by potreboval.

Ale cenil si jeho ponuku a ako prejav dobrej vôle mu dokázal poskytnúť aspoň to málo pochopenia, čo v sebe ešte nachádzal.

Sang Hee vyzeral po jeho slovách už omnoho uvoľnenejšie.

„Áno, mier by som uzavrieť chcel, a veľmi rád...“

Jung ho napäto pozoroval, akoby očakával, že k tomu ešte bude chcieť niečo dodať, no on sa len nesmelo usmieval.

„Ako sa majú všetci doma?“ opýtal sa ho, pretože súčasťou mieru bolo aj to, že ho nebude od seba odháňať a bude sa oňho aspoň trochu zajímať. Inak by to vyzeralo len ako prázdne a vskutku falošné slová.

„Mama je veľmi nervózna...“ priznal tichým hlasom. „Viac než zvyčajne, myslím, že sa niečo deje... ale neviem, čo presne... Ona o tom mlčí... a tvári sa akosi zvláštne... inak než zvyčajne... Mám obavy... ty o tom niečo nevieš... deje sa niečo v klane, čo by ...“

Jung si tým nebol istý, pretože v poslednom čase nevenoval klanu toľko pozornosti ako predtým a kľúčové rozhodnutia aj tak mala na starosti hlavne jeho matka. A vedel, že sú tu aj niektoré veci, ktoré zatiaľ nepatria do jeho kompetencií, pretože si matka nemyslí, že by bolo vhodné, aby ich prevzal do svojich rúk.

„Skúsim zistiť, čo sa deje a keby to bolo niečo vážne dám ti vedieť... možno ide len o nejaké zvyčajné vnútorné problémy...“

„Možno máš pravdu,“ pripustil Sang Hee.

„A často hovorí s tvojím otcom, častejšie než predtým...“

To Junga skutočne zaujalo.

Nepredpokladal, že tí dvaja si ešte vôbec majú čo povedať.

Aspoň nie teraz, keď je jasné, že on nemusí byť viac predmetom ich rozhovorov.

„A inak sa máš dobre? Je všetko doma v poriadku?“ opýtal sa ho, jemu samému to znelo zvláštne, no akosi nevedel o čo iné by sa mal zaujímať.

„Dobre, všetko je v poriadku, ale...“  odmlčal sa a potom pokračoval akosi inak, Jung sa ho však na nič viac nevypytoval a ani ho nezaujímalo, prečo došlo k tomu zaváhaniu.

„Ja skrátka, už by som mal ísť, ale zajtra... mohli by sme sa pozhovárať aj zajtra... len na chvíľku, dobre?“

Jung prikývol.

„Tak dobre, zajtra sa tu opäť stretneme... Pokúsim sa niečo zistiť a ty sa o to pokús tiež, potom uvidíme, čo sa dá robiť...“

Sung Joon prikývol, náhlivo sa jeden druhému takmer formálne uklonili, takmer akoby sa lúčili dvaja spoločníci a nie súrodenci.

Jung tam ešte nejaký čas sedel a sledoval svojho brata, až kým sa nestratil medzi ostatnými študentmi.

***

„Takže ty si to predstavuješ tak, že pre vás budeme pracovať?“ opýtal sa ho Neil.

Sedeli spolu za stolom, dávali si dobrý obed, v jednej z pomerne luxusných reštaurácií, využívali pritom súkromnú miestnosť, ktorú si prenajali výsostne pre svoje potreby.

„Áno, bol by som veľmi spokojný, keby to tak fungovalo...“ pripustil Jung.

Sung Joon, ktorý si práve vložil do úst ďalšie sústo, takisto prikývol.

„Áno, nemám v úmysle takmer nič meniť na našom vzťahu, okrem tejto malej drobnosti a takisto aj toho, aby sme si zachovali istú kontrolu nad tým, s kým budeme tráviť čas.“

Neil zjavne očakával, že to bude horšie, lebo na stretnutie s nimi prišiel dosť nahnevaný a najprv ani len nechcel jesť.

No Jung ho dokázal presvedčiť, že to nebude až také zlé, netúžil potom odbúrať do dobré a vzrušujúce, čo na ich vzťahu bolo, chcel len, aby pochopili s kým majú dočinenia a jednali s nimi, ako s osobami, ktoré si musia vážiť a rešpektovať aj ich priania.

„Aké drobnosti máš presne na mysli?“ opýtal sa Hyuk.

„My budeme rozhodovať o rozdelení párov a o tom s ktorým s vás chceme práve tráviť čas, to ostatné bude na vás.“

Jung si ich oboch premeriaval, a pokúšal sa na nich dnes nehľadieť ako na svojich milencov a pánov, pretože potom by im už nedokázal klásť žiadne podmienky aj napriek zásahu Omegy.

„Takže si ponecháte obojky a dovolíte nám, aby sme aj naďalej mali kontrolu nad našimi stretnutiami, v prípade, že vám dovolíme si vybrať s kým chcete byť?“ zhrnul to celé ešte raz Neil.

„Áno, tak by sme si to obaja predstavovali...“ nemienil sa vzdať ani len kúska potešenia spojeného s ich spoločnými zážitkami.

Neil sa však ťažko vzdával aj toho, čo oni považovali takmer za samozrejmosť.

„Poď ku mne bližšie, myslím, že potrebujem názornejšie vysvetlenie...“ natiahol k nemu ruky.

Jung hrdo zdvihol bradu.

„Nič sa medzi nami nestane, kým nepristúpite na tieto podmienky a musíte sa zaviazať, že prijímate všetko, čo od vás žiadame my, aj vrátane toho, že čo sa týka práce, odo dnes patríte už výlučne k nám...“