pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
hodnotenie
Pre Lilith.
„Zistila som to, čo si odo mňa potreboval...“ povedala mu Ideya, keď ju na druhý deň
požiadal, aby sa na druhého chlapca nenápadne povypytovala.
Už len podľa toho ako sa
zatvárila, pochopil, že sa stalo niečo veľmi zlé.
Vytrvalo znakoval, aby mu to
všetko povedala, pretože to už dlhšie nedokázal vydržať.
„Eos bol potrestaný, povráva sa,
že pán ho prichytil v posteli s nejakou ženou...“ povedala mu tlmeným hlasom.
Misha sa prudko zachvel.
Presne toho sa obával, že to
napokon nezvládne a keď sa vymaní zo senátorovho vplyvu, dopadne to takto.
Ideya sa nervózne pohrávala so
s remienkom na svojich sandáloch.
„Neviem, ako presne ho
potrestali, ale povráva sa, že to bolo dosť kruté, pár dní bol vraj aj
v ohrození života... A teraz nie je schopný ani len vstať
z postele... Náš pán už o tom vie a schválil Atticove konanie...
A povedal aj to, že nemá viac záujem o to, aby Eos prekročil prah
tohto domu... Pán Atticus sa má sám rozhodnúť, či si ho nechá, alebo ho pošle
na to miesto, ktorým mu už predtým hrozili...“
Misha si zúfalo vzal hlavu do
dlaní.
Bolo mu viac než jasné, že Eos
týmto stratil akúkoľvek nádej na život v senátorových službách.
„Mrzí ma to...“ len zľahka prešla rukou po jeho chrbte, už ho
nesmela objímať, aby si to nikto náhodou zle nevysvetlil.
Misha jej naznačil, že by teraz
chcel byť nejaký čas sám a ona poslúchla.
Sedel tam, v záhrade na
svojom obľúbenom mieste a cítil ako sa mu slzy tisnú do tváre.
Zvykol si naňho.
Svojím spôsobom ho mal rád.
A nevedel si predstaviť, že
mu už nedovolia vstúpiť do domu, aj napriek tým problémom, s ním mal dobrý
vzťah.
A cítil, že je medzi nimi
istá spriaznenosť, ktorej sa nemohol ubrániť.
No dovolil si za ním smútiť len
tú jednu hodinu, počas ktorej mal trochu času pre seba, keď sa senátor vrátil
domov, bol pripravený byť mu k službám.
„Bol to náročný deň, poklad...“
povedal mu hneď ako sa s ním zvítal a odišli spoločne do jeho izby.
Senátor si potreboval oddýchnuť,
bolo na ňom vidieť, že je veľmi unavený a nemal práve najlepšiu náladu.
„Obzvlášť dnes ťa budem veľmi
potrebovať...“ povedal mu, keď sa ponáhľal priniesť mu občerstvenie a postarať
sa o jeho pohodlie.
Nedal ničím najavo, svoje
znepokojenie týkajúce sa Ea.
Vycítil, že práve teraz by nebolo
vhodné o ňom znakovať.
Senátor by si to mohol vysvetliť,
ako ďalšiu vzburu proti nemu a on bol dnes len jeho pokorným služobníkom.
Keď mu priniesol všetko, čo
potreboval, usadil sa po senátorovom súhlase, vedľa neho na posteli.
„Počas tohto večera už nebudem
pracovať, len si oddýchnem....“
Pomohol senátorovi zbaviť sa jeho
drahého odevu a potom, keď si jeho pán ľahol do postele, vkĺzol k nemu.
„Cisár svojho synovca potrestal
nami, pred svojimi senátormi... Tvár mu horela od hanby a poníženia... A jeho
krik, bol tým posledným, čo som túžil počuť... Nie je vhodné, aby bol člen
cisárskej rodiny takto trestaný... Budú z toho len mrzutosti...“
Porozprával mu o tom aj o iných
cisárových výstredných výčinoch.
Misha bol skutočne rád, že sa
mohol vyhnúť záležitostiam spojeným s ním.
Nezabudol na tú poslednú
príležitosť, keď mal možnosť dostať sa do jeho možno až príliš dychtivých rúk.
Dnes by už zrejme reagoval inak
než vtedy, ale aj tak bola táto skúsenosť preňho zdrojom nočných môr.
„Nie je to ani zďaleka také
vzrušujúce ako trestanie otroka, však nie, poklad...“
Senátorova posledná pripomienka
ho poriadne rozrušila.
Na chvíľu sa skutočne zľakol, že
sa len tak rozhodne mu to vzrušenie pripomenúť, ale senátor si ho len k sebe
privinul.
Jednou rukou majetnícky prešiel
po jeho chrbte.
Potom skĺzol nižšie až k jeho
bokom.
„Neboj sa, ty sa nemusíš ničoho
obávať... postarám sa, aby aj tvoje tresty, boli pre teba odmenou, až na jednu
výnimku...“
Cítil ako jeho zovretie
zosilnelo.
„Eos pre nás zomrel. Už nikdy naňho
nesmieš ani len pomyslieť. Chápeš, maličký?“
Misha prikývol.
Šlo to ťažko a cítil ako
senátorove zovretie prešlo do niečoho možno až príliš silného, no opäť sa
zmiernilo, potom ako prejavil svoj súhlas.
A podľa toho ako sa senátor
zatváril, bolo jasné, že sa neuspokojí len s tým jedným trestom.
Mal v úmysle splniť svoje
hrozby.
A nebolo možné tomu
zabrániť.
A pokiaľ by ešte mal nejaké
pochybnosti, boli rozptýlené nasledujúcimi senátorovými slovami:
„Dovolím Atticovi kúpiť si
ďalšieho otroka, ak nebude trvať na tom, že bude aj naďalej podporovať, toho
chlapca... Aj Eov otec mi dal najavo, že
sa nič nezmení na našom priateľstve, aj keď sa postarám, o isté záležitosti...
Nemusíš sa však ničoho obávať, Misha. Medzi nami sa nič nezmení, ty ostaneš so
mnou tak, ako vždy... a Atticus bude mať doma svojho druhého otroka, ak mu
naša spoločnosť nebude vyhovovať, ale ty a ja, odteraz ostaneme spolu
hlavne osamote... Uspokojím sa s tvojou a príležitostne aj Atticovou
spoločnosťou.“
