pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan) a iní
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby
si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z
otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom
vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
Hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
Ráno vstal pomerne skoro.
Zdalo sa mu, akoby už takmer ani len
dlhšie nezvládol zotrvať v posteli.
Dennis na rozdiel od neho spal veľmi
tvrdo a bolo viac než očividné, že sa len tak ľahko neprebudí.
Obliekol sa a dal sa do poriadku.
Dal si raňajky a opýtal sa
služobníctva kde by našiel ich pána, keďže Daniel pri stole nebol.
Odporúčali mu, aby šiel za ním do
pracovne a mali pravdu. Daniel tam popíjal rannú kávu a vybavoval
nejaké telefonáty s akýmisi
zahraničnými partnermi.
„Máš dnes čas?“ opýtal sa ho po ich
zvyčajnom pozdrave.
„Pre teba si ho nájdem vždy...“
odpovedal mu a dovolil, aby si sadol si do druhého kresla.
„Chcel by som, aby si sa mi dnes venoval
ty... Dennis mi už spomínal, že so mnou chcete tráviť viac času a ja by
som dnes potreboval teba, ak by ti to neprekážalo...“
Pocítil ako ho starší muž objal okolo
pása.
„Rád ťa vezmem so sebou...“ súhlasil
napokon a vyzeralo to, akoby ho predstava, že bude mať po boku svojho
milenca napĺňala spokojnosťou.
„A Dennis?“
Myoung-soo pokrútil hlavou.
„Ešte spí,“ vyhlásil chladne, lebo práve
teraz nemal v úmysle so sebou ťahať aj Dennisa, chcel mať Daniela dnes pre
seba, aby s ním mohol prebrať ich ďalšie plány. A tak trochu ho
znepokojovalo, že sa ho pýta práve naňho, keďže predtým k tomu sklony
nemal.
„To je pochopiteľné, bol to preňho včera
dosť ťažký deň...“ vyhlásil Daniel pobavene.
„Áno, ale aspoň sme ho dostali... a páčilo
sa mu to...“ dôverne vyhlásil Myoung-soo.
Daniel ho jemne pohladil po vlasoch
a pritiahol si ho bližšie k sebe.
Jeho výraz tváre prezrádzal triumf
kombinovaný s takmer nákazlivou spokojnosťou.
„Tak to má byť,“ vyhlásil jednoducho.
Myoung-soo napäto prikývol.
„Ale to nie je všetko, ja skrátka...
chcem viac... oni netrpia tak, ako som trpel ja, chcem, aby pochopili, aké to
je...“
„Vtom ti rád pomôžem...“
Naklonil sa bližšie k nemu a nežne
ho pobozkal na líce.
„Už teraz si užívam to, ako ich oboch
začínam ovládať... Kyoung-pyo sa ešte vzpiera, ale ani mi napokon neunikne...“
Výraz Danielovej tváre hovoril za
všetko.
„Prosím, pokračuj, nenechaj sa od svojho
úmyslu ničím odradiť...“ žiadal ho úpenlivo.
Nemal v úmysle ustúpiť, kým ich
Daniel nedostane.
„Ty máš strach, že teraz, keď som sa zblížil
s Dennisom, zmením strany?“
Myoung-soo prikývol.
„Maličký, nemusíš sa obávať toho, že by
som urobil niečo také... Aj keď vás všetkých ľúbim, vieš, že teba mám
najradšej...“
Lichotil mu, no práve preto ľadový princ
zachovával obozretnosť.
„Ani tebe nemôžem tak celkom veriť, aj
ty myslíš hlavne na isté veci, a to ostatné je pre teba hra...“ vyhlásil
tak trochu dotknuto, možno aj kvôli tomu, že pripustil istú formu lásky aj v súvislosti
s nimi.
„Skutočne to môže tak vyznieť, no ja
veľmi dobre viem, čo robím... Sám sa presvedčíš o tom, že moje metódy sú
účinné...“
Myoung-soo nepochyboval o tom, že
je to skutočne tak, pretože ten muž si priam užíval takéto vypäté situácie a kým
on zvyčajne ustúpil Daniel, bol pripravený vytrvať až do konca a počať si
na tú správnu príležitosť.
Za to ho obdivoval a bol ochotný
podstúpiť aj riziko spojené so zradou z jeho strany.
Aj keď si uvedomoval, že niečo také by
ním nepochybne hlboko otriaslo.
Práve teraz však chcel veriť, že v tomto
prípade mu bude šťastie naklonené.
Daniel dopil kávu.
„Raňajkoval
si?“
„Áno, pane...“
„Výborne, len si vezmem nejaké veci a
pôjdeme...“
Siahol po svojom kufríku a vložil si
doňho akési dokumenty.
Potom vložil do tašky aj svoj tablet a ešte
pár krát niekomu telefonoval.
Myoung-soo naňho trpezlivo čakal.
„Ideme rovno na letisko, pretože dnes
niekam pôjdeme firemným lietadlom... takže si vezmi aj doklady...“
