Otcovská láska 18. kapitola

pár: Harry Potter/Severus Snape
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :)  Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov

obsah: 

Po poslednom boji s Temným pánom, smrťožrúti ktorí prežili, (a boli očistení od obvinení aspoň formálne) musia mať podľa nových zákonov prijatým ministrom mágie niekoho, kto sa za nich zaručí a bude na nich dohliadať. Harry Potter, ktorý už pozná pravdu o svojom profesorovi sa rozhodne zaručiť sa zaňho...

poznámka: mala som chuť začať písať túto poviedku a akosi som nemohla odolať, ale kvôli momentálnej vyťaženosti bude zatiaľ vychádzať len raz za 2 týždne. (skôr len vtedy, ak nebudem mať inšpiráciu na nič iné)

varovanie: po korektúre
poznámka: kapitola sa počíta už do ďalšieho týždňa, čiže ďalší týždeň je týmto pádom vybavený

hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

                                                         Pre Lilith, weras, Mononoke.

Severus zaváhal.

Potter vyzeral práve teraz tak mlado, niečo z jeho vtedajšej krásy, akoby bolo pozvoľna opäť prebudené a objavené. Bolo to niečo natoľko silné, že aj on to dokázal len potajomky obdivovať.

A ten jeho pohľad, bola v ňom vpísaná nevinnosť, ktorej sa takmer neodvážil dotknúť. No prekonal tento prvotný pocit neistoty, keďže vedel, že práve on je príčinou tohto náhleho rozkvetu. Nebolo možné ďalej popierať túto skutočnosť.

Potter bol práve teraz nádherný, už len preto, lebo prekypoval tou silou, ktorú aj Severus práve teraz potreboval a bol ňou opäť priťahovaný.

Prijal ju aj všetko, čo bolo s ňou spojené, pretože túžil vidieť v tých očiach ten jas, tú odhodlanosť okorenenú vzdorom.

Bol to opäť on.

Cítil to a považoval to za jednu z tých vecí, vďaka ktorým sa oplatilo znášať tú jazvu na krku aj opovrhnutie čarodejníckej spoločnosti.

Pretože stačilo, aby sa len jedna jediná bytosť naňho dívala inak a všetky tie starosti boli razom zabudnuté.

Takmer váhavo siahol jednou rukou na jeho tvár, jeho ruka nežne prechádzala po líci, jeho prsty sa mimovoľne dotkli tých hebkých pier.

Prial si ho len láskať, len prebúdzať v jeho pohľade stále viac z toho pulzujúceho života a už nikdy viac nedovoliť, aby upadol do temnoty.

Nech by bola cena akokoľvek vysoká, aj keby mala strhnúť jeho bariéry, na ničom inom práve teraz nezáležalo.

Len na ochrane tej krehkej rovnováhy.

Len na tom, aby ten chlapec dostal to, čo od neho potrebuje.

Už vtedy, keď uprel na toho chlapca ten prvý pohľad, po tých dlhých rokoch vedel, že nedokáže byť voči nemu ľahostajný. Nedokázal poprieť ich vzájomné spojenie. Tá noc, keď prišiel do toho polozrúcaného domu a od bolesti takmer nevnímal svoje okolie, bola nocou veľkej zmeny, jeden z tých veľkých otrasov, keď ho jeho vlastná bolesť priviedla ku krutému poznaniu. Počas tej noci bola ich bolesť rovnaká, obaja prišli o osobu, ktorú milovali, aj keď Harry bol príliš malý na to, aby si to plne uvedomoval, jeho plač bol jednou z tých vecí, ktoré vnímal veľmi intenzívne, a rovnako ako cítil svoje vlastné slzy. Uvedomoval si, že došlo k prasknutiu jeho obrany, že niečo sa v ňom zlomilo a zmenilo sa jeho videnie sveta. Na to dieťa sa neodvážil ani pozrieť, neodvážil sa ho dotknúť, už len preto, že jeho želania boli vtedy kruté a nemilosrdné, aj voči nemu, pretože to bol Potterov syn a on ho nedokázal vnímať inak.

Ten Severus Snape z minulej noci, by pokojne vymenil život tohto dieťaťa a jeho otca za jej život. Ten nový, zrodený z bolesti, uvedomujúci si svoju vinu, dokázal neskôr po dohovore s riaditeľom pripustiť tú myšlienku, že je potrebné toho chlapca chrániť, a že to bude práve on, kto prijme na seba túto úlohu.

No práve teraz v tomto okamihu, keď bol tak blízko, keď sa mohol dotýkať osoby, ktorú donedávna považoval  za objekt svojej ochrany, pochopil, že už prešiel dosť dlhú cestu od toho momentu, keď to bolo to jediné, čo ho motivovalo.

Nebola to len zodpovednosť a staré zvyky, na ktoré sa vyhováral predtým.

Ten mladý muž už bol jeho milencom, zveril sa mu do rúk, dôveroval mu a prijal ho.

Prial si poskytnúť mu viac istotu a dať mu všetko, skutočne všetko čoho je za týchto okolností schopný.

Pochopil, že nemá zmysel proti tomu bojovať. Nešlo o žiadnu pascu, pretože v Potterových očiach sa dalo priam čítať, nebola v nich ani stopa po výsmechu a falošnosti.

Dovolil mu, aby klesol na posteľ  a nechal sa ním stiahnuť do pevného objatia.

Cítil ako ho obklopila blízkosť toho mladého muža, vnímal jeho ruky na svojom chrbte, aj to ako si ho neúprosne pritiahli k sebe.

Bozkával ho, maznal sa s jeho telom, tak ako ešte nikdy predtým, naposledy sa takmer ani len nesmel hýbať, ale teraz, užíval si silu ich vzájomného kontaktu, úplne bez zábran. A jeho pery zľahka a veľmi nežne skúmali to dychtivé telo, ktoré ho prijímalo a oddávalo sa jeho dotykom.

Potter zaboril svoju hlavou do jeho krku, jeho pery zľahka preskúmali jazvu, keď si on sám prstami rozochvieval jeho vnútro.

„Severus...“ vyslovil jeho meno a on počúval slastné stony spojené s jeho neúprosne nežnými reakciami.

Pomaly položil ruky na jeho stehná, upravil si ho tak, aby sa k nemu mohol čo najlepšie dostať a popritom mu dovolil, aby spôsoboval potešenie jeho telu, aby vyjadril tú svoju lásku, o ktorej stále tak nerozumne hovoril.

Pocítil takmer drvivú silu toho okamihu, keď k nemu prenikol.

Keď pocítil objatie jeho nôh a na svojom tele cítil tlak toho druhého.

A Severus podľahol prosbám tých očí a spojil aj ich mysle.

Doprial si cítiť tú lásku, prežívať spolu s ním, ten okamih, keď sa v ňom začal hýbať, keď jedna z jeho rúk skĺzla na chlapcov penis a hladila ho spôsobom, ktorý podľa reakcií jeho tela a mysle, bol preňho mimoriadne príjemný.

„Ľúbim ťa...“ počul to vyznanie aj nahlas, zo strany svojho mladého milenca.

Cítil jeho pery, jeho jazyk pohybujúci sa so svojím, keď sa odvážil k nemu skloniť hlavu a počiatočnú jemnosť, pozvoľna meniť na intenzívnejšiu prudkosť.

Musel si priznať, že si užíva spojenie s ním, jeho telo bolo priam vyhladované po dotyku.

No zároveň citlivo reagovalo na potreby toho druhého a on sám si prial, aby sa s ním podeliť o rozkoš.

Harry stonal.

Spokojnosťou spôsobenou jeho myšlienkovými výpadmi aj tými skutočnými, ich striedanie v ňom vyvolávalo slasť, ktorá bola takmer na hranici, všetkého čo doteraz poznal.

Potterova myseľ sa okolo neho spokojne ovíjala.

Len na okraji, opäť bez akéhokoľvek zásahu do spomienok, no spôsob akým ju vnútorne dráždil a stimuloval, spôsobovala že sa po prvý raz tešil z tejto svojej schopnosti, nemusel útočiť ani sa brániť, len si užíval dôveru a intimitu.

Žasol sám nad sebou, ako jeho myseľ rýchlo zmenila tichú prosbu na skutočnosť.

Bol uzavretý do sveta zloženého z mužovej lásky, z jeho slasti a zároveň vnímal aj svoju vlastnú.

A na základe toho, ovládal svoje telo a dávkoval slasť, tak aby ho ani na chvíľu neprestal cítiť.

„Harry...“ aj on vyslovil jeho meno a nič viac ani len hovoriť nemusel, lebo keď mu jeho milenec povedal Severus, bolo v tom obsiahnuté absolútne všetko.

Potterovo telo sa držalo jeho chladu, dovolilo mu chápať veci z jeho uhla pohľadu, no zároveň ho nezbavilo vlastnej identity.

Postupne prenikal hlbšie, do jeho mysle, aj do jeho tela, dotkol sa bodu v ňom, ktorý presunul aj fyzickú slasť na inú úroveň.

Uvedomoval si, že zašiel príliš ďaleko.

Takto blízko si nebol ešte s nikým, pomaly prekračoval hranicu, no nedokázal sa tomu ubrániť.

Bolo to silné, zdrvujúca sila toho čo prežíval, mu to našepkávala, a Severus  aj keď sa mohol stiahnuť, nepochybne že by to dokázal, keby chcel, dovolil svojej mysli a telu aby sa uvoľnili a prijali to, čo medzi nimi muselo nevyhnutne nasledovať.

Temné pulzovanie vášne, ovplyvnilo jeho vnímanie a cítil ako omnoho tvrdšie vráža do mladíkovej prostaty, ako sa jeho pohyby stávajú rýchlejšími a prudšími.

A zároveň cítil ako je aj naďalej prijatý, ako chlapcova myseľ aj telo prijíma kontakt s ním a vysiela tie isté impulzy spojené s hlbokou láskou, ktorej hranice takmer ani len nemohol dosiahnuť.

Nekompromisná vlna slasti, ktorá ich spojila, prenikla do jeho mysle hlbšie, než kedykoľvek predtým.

Stratil pojem o všetkom a o všetkých, vnímal len ich mysle a telá akoby do jedného príjemného impulzu, neoddeliteľnú istotu, že je milovaný a môže milovať, že takéto veci sa nezabúdajú, a že to ešte stále hlboko v ňom pretrváva. Niekde v temnote je Severus, ktorý dokáže prijať lásku aj ju cítiť, niekde tam takmer za hranicami jeho vlastného ja, je ešte stále aj ten typ Severusa. A občas, možno len občas, sa k nemu bude môcť priblížiť.

Počul svoju hlasnú reakciu a cítil prudkosť svojho vyvrcholenia, no zároveň vnímal aj Harryho slastný nárek, spojený s jeho vlastným poňatím slasti.

Uvedomoval si len to, že ho stále drží, že sa uložil do postele vedľa neho a ich telá ostali dlho spojené, dlho pohltené silou toho okamihu, keď prežíval dotyk skutočnej krásy, skutočnej duševnej a telesnej blízkosti.

Niečoho vo svojej podstate jednoduchého a prostého, no zároveň potrebného pre to, aby rany neboli príliš hlboké, aby život nebol príliš ťažký a všetky prekážky, aby neboli nekonečnou pascou.

Jemne ho hladil po vlasoch. Dovolil, aby ich mysle ostali spojené aspoň na okrajoch a len telá sa dosť neochotne od seba napokon oddelili.

Nejaký čas ho ešte hladil po vlasoch, užíval si dozvuky ich spojenia, a strážil jeho myseľ vo svojej vlastnej, rozoznával tie drobné tiene a nepohodlie, spôsobené každodennými problémami, aj náznak strachu spojený s niečím hlbším, no neskúmal, len ho držal a poskytoval mu svoju oporu a potom pomaly, pozvoľna bez akejkoľvek bolesti, opúšťal jeho myseľ, dával mu najavo, že ho tým nestráca, že bude pri ňom, či už ho bude takýmto spôsobom cítiť, alebo nie.

A keď Harry konečne zavrel oči a hlboko spal v jeho náručí, on ešte nejaký čas bdel takmer ovládaný pocitom, že je nutné ho ešte nejaký čas ochraňovať, no potom aj on zavrel svoje oči, tie isté chladné oči, ktoré by však práve dnes pri bližšom pohľade v sebe niesli aj časť cudzieho svetla. A pokojne zaspal.

Príjemné bremeno chvejúce sa v jeho objatí ho prebudilo, skôr než jeho vnútorné hodiny, podľa ktorých musel žiť aj počas svojho uväznenia.

Potter bol opäť oblečený, nepochybne už mal za sebou svoje vstávanie a toto bolo už len také ranné túlenie.

„Ako sa cítiš?“ opýtal sa ho, hneď ako otvoril oči, ale ešte stále tam len tak ležal, takmer neschopný pohybu, aj keď pri pohľade na tie skutočné hodiny zistil, že každú chvíľu príde škriatok s objednávkou jedla.

„Výborne, nikdy mi nebolo lepšie...“ pripustil, že tento deň by mohol začať aj dobre, keďže jeho myseľ reagovala počas tej noci veľmi dobre a okrem miernej bolesti v oblasti stehien, spojenej s istými pohybmi, musel uznať, že  zrejme už dnes, bude môcť pomaly vstať a prejsť dlhšiu vzdialenosť než do kúpeľne a späť.

Harry sa usmial.

„Skutočne som rád, že si dnes vstal s dobrou náladou...“

„No neviem či mi dlho vydrží, lebo dnes... vyberieme mysľomisu a pozrieme sa na...“ zarazil sa, keď si uvedomil, že hovorí v množnom čísle.

„Si už na to pripravený?“  vyzeralo to, že toto prerieknutie Pottera skutočne veľmi potešilo, keďže už ani zďaleka nebol taký vystresovaný ako predtým, dokonca to vyzeralo tak, akoby sa vtom vyslovene vyžíval, Severus mu ponechal tú jeho drobnú radosť, aspoň počas tohto rána ho nechcel ničím stresovať, ale neručil za to, čo sa stane neskôr.

„Áno, zdá sa, že obrana mysle a jej odvetvia mi neublížia... A myslím si, že by bolo vhodné čo najskôr zistiť, kto napadol Félixa. Aj tak to bude zdĺhavý proces a pochybujem o tom, že dnes vôbec odovzdá tú spomienku...“  nedával tomu veľkú nádej, Félix bol v tomto zmysle dosť tvrdohlavý a nemal veľmi rád cudzie zásahy, o čom svedčil už aj ten jeho škrabanec na líci, no stará mágia, o ktorú sa s ním podelil, mu aspoň dávala akú – takú nádej, že možno bude o niečo prístupnejší.

„Po raňajkách by sme sa mohli do toho pustiť...“ súhlasil Harry.

Jemné zachvenie kúzla ich upozornilo na príchod nejakej osoby.

„Pôjdem sa tam pozrieť... asi to bude len objednávka...“ v Harryho hlase však opäť zaznela neistota a Severus si všimol, že keď ho pustil, do jednej ruky zovrel svoj prútik a až potom sa vydal k dverám.

Severus sa medzitým upravil a obliekol si jeden zo svojich tmavých habitov.

Keď opustil svoju spálňu, uvidel ako Harry rozkladá na stôl jedlo, varenie bolo zrejme poslednou vecou, na ktorú teraz myslel, aj keď samozrejme jedlo bolo zapečatené kúzlom spoľahlivosti, ktoré používala táto doručovateľská služba a nepochybne ho aj skontroloval, keďže aspoň čo sa týkalo toho nadobudol istú podozrievavosť.

„Dobré ráno...“ pozdravil Albus Severus.

Zo svojej izby vyšiel ako prvý, pomohol otcovi s príbormi a taniermi a sadol si na svoje zvyčajné miesto.

Akosi sa dnes presunuli do hlavnej jedálne do tej časti, v ktorej predtým zvykla jedávať rodina Potterovcov.

Už nejaký čas bola zavretá a zvyčajne sa obmedzovali len na svoju kuchyňu, prípadne na Severusovu časť domu, no dnes to vyzeralo tak, že na nich čaká táto hlavná jedáleň.

Severus tak celkom nevedel, kam by si mal sadnúť.

Nechcel nejakým spôsobom narušiť ich zaužívané zvyky.

„Harry...“ oslovil svojho milenca, hneď k nemu zdvihol hlavu.

„Tento stôl, ja som za ním ešte nikdy predtým nesedel...“  začal tak trochu vyhýbavo.

„To je pravda, no aj tak tu máš svoje miesto...“ položil ruku na stoličku neďaleko miesta, kam položil zrejme svoj tanier.

„To je fakt, otec vždy tvrdil, že tamto bude tvoje miesto, ak by si chcel s nami niekedy večerať...“ potvrdil mu to aj Albus Severus.

„Ale bol to iný stôl, aj iné zariadenie, tak neviem, či sa to ráta...“ dodal ešte na doplnenie Al.

Po smrti svojej manželky, túto miestnosť Potter dosť pozmenil, zrejme preto, že práve tu sa s rodinou najčastejšie stretávali. A vďaka jeho vtedajšej pracovnej vyťaženosti to bolo zrejme jediné miesto, kde ho deti mohli vidieť.

„Samozrejme, že áno,“ povedal James, ktorý tiež práve prišiel. „Ani mama proti tomu nič nenamietala.“

Vyzeralo to tak, že aj jeho otec upozornil na to, že budú raňajkovať v hlavnej jedálni, pretože nepôsobil ani zďaleka tak prekvapene ako Snape.

poznámka: Kapitola je taká nežnejšia nuž, keďže isté veci sa v mojom živote komplikujú, teda ani nie tak v mojom, ale zase ma štvú tí rodičia,  tak aspoň v poviedke má chuť na trošku tej príjemnejšej vlne byť...