pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan) a iní
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby
si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z
otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom
vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
Hodnotenie
poznámka: dnes menšie odbočenie k Dennisovi a jeho pocitom. Pozerám inak, že sme na 18. kapitole, ale z tejto poviedky no neviem plánujem zhruba 30 kapitol, takže to ešte neodpískam na 25. takže to máme pred sebou ešte častí dosť.
Pre Ell, Lilith.
„Kam si vravel, že šli?“ Dennis
zamračene hľadel na svojho priateľa.
„Nie som si istý, no zdá sa, že si
užívajú výlet bez nás,“ tak trochu dotknuto vyhlásil Kyoung-pyo.
Po vybavení pracovných záležitostí sa
k nemu vrátil, aby mu robil spoločnosť.
Dennis to uvítal, keďže bol stále tak
trochu mrzutý a prial si, aby s ním práve teraz niekto ostal doma.
„Mohli nás vziať so sebou...“ zahundral znepokojene.
Nepáčilo sa mu to, ako sa tí dvaja
k sebe majú a stále si niečo šepkajú.
Rozhodne už mnohokrát oľutoval to, že sa
s tým mužom podelili o svoju korisť.
No zároveň si uvedomoval, že ak by to
neurobil, teraz by sa tlačili v byte Kyoung-pyo a zrejme by sa im
nepodarilo ani udržať si kontrolu nad ich mladým milencom, ktorý bol zvyknutý
na istý štandard. A práve teraz ani jeden z nich kvôli istým obchodom
a rodinným problémom, nemohol tak celkom zabezpečiť všetko, čo ich milenec
považoval za samozrejmosť.
Preto bol tak trochu rozpoltený medzi
tými dvoma pocitmi, medzi hnevom spôsobeným svojou bezmocnosťou a túžbou,
potom, aby si nemusel robiť starosti s tým, z čoho bude žiť, prial
si, aby jediné čo ho zaujímalo bolo, vybudovanie nového hotelového impéria,
túžil opäť byť riaditeľom, mať svoj vlastný priestor a vysmiať sa do
tváre, tým, sa odvážili ho odsudzovať.
„Majú na to nárok, veď aj my sme
s ním boli osamote, teraz zrejme chce byť s Danielom...“
„Ja som s ním nikde nebol...“
ohradil sa dotknuto.
Ten večer strávený v jeho
spoločnosti mu nestačil, ešte si spolu takmer nič neužili, okrem toho, že pred
ním odhalil svoju zraniteľnú stránku, za čo teraz sám sebe sypal popol na
hlavu.
„Budeš mať príležitosť, keď sa trochu
zotavíš...“ dodal napokon jeho milenec
a klesol k nemu do postele.
„A ty, odkedy si na Danielovej strane?“
mrzuto odfrkol Dennis.
„Tak to sa veľmi mýliš, nie som na jeho
strane, len chcem, aby si pochopil, že naša terajšia situácia si vyžaduje isté
ústupky.“
„V preklade tým myslíš, že sa mu máme vo
všetkom podriadiť a nechať ho, aby si užíval našu hračku...“ teraz už
takmer vrčal Dennis a tak trochu nešetrne ho odstrčil na bok, keď sa ho
pokúsil objať.
„Obávam sa, že aj my sme jeho hračky,
Daniel má dostatočný vplyv na to, aby si s nami robil, čo sa mu len
zachce... Mrzí ma to, ale je to tak... Veď nás prinútil, aby sme mu dali nášho
chlapca, kto iný by niečo také dokázal, než on... A prečo? Pretože jeho
vplyv a postavenie mu umožňuje, aby nás oboch dostal na kolená, kedy len
bude chcieť...“ nebola to príjemná
pravda a počúvalo sa to dosť, ťažko no obaja vedeli, že je to tak, že v istom
zmysle je Daniel titánom a oni sú len malými a nepatrnými figúrkami,
ktoré by mohol kedykoľvek zmiesť zo šachovnice.
Dennis roztrpčene zamumlal pár nie
príliš vyberaných slov na adresu istých zvrhlých obchodníkov.
„Čo urobíme? Ako mu zabránime, aby...“
Kyoung-pyo mu venoval smutný úsmev.
„Ten muž nás už vlastní... Najlepšie
bude, ak naňho práve teraz nebudeme naliehať, počkáme, kým sa vrátia a uvidíme
ako sa veci dovtedy vyvinú, “ po druhý raz sa pokúsil ho objať a tentoraz mu
to Dennis rád dovolil.
„Tak počkáme, no neviem... Ja, ak tu
ostaneme s ním, tak mu dovolím, aby so mnou spával častejšie, ja...
myslím, že vás chcem oboch...“ hlesol
rozrušene, chcel nájsť cestu späť, túžil potom, aby mal aj iné možnosti.
Samozrejme, okrem chudoby a nezamestnanosti.
Lebo jeho otec mu dal najavo, že si v tomto
meste nezoženie ani normálnu prácu.
Bol schopný ho až natoľko nútiť, aby sa
podriadil jeho vôli.
„To je v poriadku, nie je na tom
nič zlé, sme predsa vo vzťahu aj s ním...“ upokojoval ho Kyoung -pyou.
„Ale ja neviem, či...“
„Neboj sa, ja som s tebou, nebudeš
proti nemu sám a nech to bude akokoľvek, maličkého si aj tak získame späť
na našu stranu, už pracujem na tom, aby nám opäť začal dôverovať... Uvidíš, že to
bude veľmi dobre fungovať...“
„Dúfam, že to bude tak...“ zamumlal Dennis a dovolil mu, aby ho
upokojoval a maznal sa s ním, lebo neskôr potreboval byť silný, aby
dokázal tomu mužovi čeliť.
Po rozhovore so svojím milencom sa už cíti
omnoho lepšie, aj keď si už aj on sám uvedomoval ich postavenie voči Danielovi
aj to, čo bude pre nich napokon znamenať to spojenectvo s ním, no
potreboval to počuť aj od niekoho iného a ubezpečiť sa o tom, že si
to všetko vysvetlil správnym spôsobom.
„Aj my dvaja si urobíme, príjemný deň...“
prisľúbil mu Kyoung-pyo.
Pocítil jeho jemné bozky na svojom krku,
láskajúce a nežné pery, ktoré sa ho dotýkali, však nemohli vymazať pocity
spojené s tými druhými, ktoré ho rovnako intenzívne preskúmali len
nedávno.
Dennis nechcel viac myslieť na tých
dvoch a na nich výlet, rozhodol sa, že dnes všetku svoju pozornosť venuje
svojmu spoločníkovi a ich spoločným plánom.
Každopádne sa dalo aspoň povedať, že
mali voľný dom len pre seba, bez dozoru jeho majiteľa, čo tiež vôbec nebolo na
zahodenie.
