pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
hodnotenie
Pre Lilith.
EOS
„Ako si dovoľuješ takto porušiť
moje príkazy...“
Eos sa uškrnul.
„Ak chcete, môžete ako poslušný chlapec bežať za senátorom a povedať
mu to...“
Vzdorovito hľadel na rozčúleného
Attica, ktorému sa napokon podarilo prichytiť ho v posteli so ženou.
Získal ju pomerne ľahko.
Stačilo len pár sladkých slov a úsmevov
a ona mu padla do náručia.
Bola to taká bezvýznamná mladá
otrokyňa, s ktorou nadviazal vzťah po vstupe do nového domu.
Bolo to omnoho jednoduchšie, keď
naňho nehľadeli senátorove oči a nemusel sa báť trestu z jeho rúk.
Atticus nebol taký ako jeho pán,
v podstate sa násiliu vyhýbal.
Nemal strach z toho, že by
ho z jeho rúk čakalo skutočné utrpenie.
„Odíď!“ chladne prikázal Atticus otrokyni.
Mladá žena sa okamžite zdvihla,
siahla na svoje šaty a čo najskôr opustila izbu.
Eos prešiel hodnotiacim pohľadom
po jej krivkách.
Bola taká sladká.
Užíval si to viac než za poslednú
dobu, hoci musel uznať, že služba, ktorú preňho urobil Atticus bol príjemná,
ale až teraz sa cítil ako skutočný muž.
Aspoň na chvíľu mohol byť samým
sebou.
„Nie, nebudem sa spoliehať na
senátora...“ Atticus povedal presne to, čo od neho očakával.
Posilnený svojím víťazstvom ešte stihol odseknúť.
„A čo s tým mienite urobiť
vy?“
Áno, sľúbil, že bude poslúchať,
no nedokázal poprieť to, kým bol.
Jeho odhodlanie bolo zlomené, hneď
po prvom pohľade na nahé ženské telo.
Neurobil nič na svoju obranu, keď
ho stiahol z postele a vyvliekol ho z izby.
Neveril tomu, že ho dokáže
potrestať tak, ako to urobil senátor.
Nechal sa odviesť a nekládol
žiadny odpor.
Očakával, čokoľvek len nie dvere
vedúce do časti pre hostí a doslova
vpadli do akejsi tmavej izby.
Starší muž a mladý pán sa
vzájomne pozdravili.
„Čo si budete priať?“ v jeho úsmeve nebolo nič dobré.
Eos ho stretol len párkrát,
pretože sa mu tu všetci vyhýbali.
Všetci o ňom hovorili ako o mužovi
ovládajúcom temné sily.
Bol liečiteľom rovnako ako Letha,
ale niečo v jeho postoji a vtom, ako sa k nemu ľudia správali,
bolo iné.
No nebol otrokom, patril k nižšej
triede, no v tomto dome pracoval ako správca, ktorého si so sebou
priviedol sám pán Atticus.
Zrejme mal aj ďalšie poslanie,
ktoré nebolo ani zďaleka také príjemné.
Atticus hodil Ea na zem.
Liečiteľove oči sa naňho posmešne
upreli.
No s omnoho väčšou pokorou
hľadeli na mladého pána.
„Chcem, aby si ho zlomil... Aby
si zničil odhodlanie, ktoré v sebe nosí...“ povedal mu o nariadeniach, ktoré dostal a o tom,
čoho sa Eos dopustil.
„Aké prostriedky, mi dovolíte
použiť?“ opýtal sa ho starší muž pomerne dychtivo.
„Všetky, ktoré budú potrebné, ale pokiaľ to bude možné, vyhnite sa
trvalému poškodeniu...“
Na jeho otázku odpovedal v reči,
ktorej Eos nerozumel, no jednotlivé slová vôbec nezneli povzbudivo.
„Rozumiem, mladý pane...“
Uklonil sa mu starý otrok,
ktorého meno sa v tomto dome báli aj vysloviť, preto ani nevedel ako sa
volá.
Pre všetkých bol len Liečiteľom.
Eos sa pokúsil vstať, ale Atticus
ho svojou nohou zatlačil späť k zemi.
„Zajtra ráno sa poňho vrátim, chcem,
aby si mu to dovtedy dostatočne vštepil...“
Eos pocítil skutočný strach a chcel
niečo povedať, no nevyzeralo to, že by ho Atticus mienil pustiť k slovu.
„Ako prikážete, pane......“
Eos sa začal zúfalo chvieť a pokúšal
sa uniknúť, hneď ako Atticus zmiernil svoj tlak, no nebolo mu to umožnené.
Skončil zavesený na reťazi, ktorá
ho nútila zotrvávať vo vzpriamenom postoji.
„Nie, prosím, nie....
nenechávajte ma tu...“
Atticus mu nevenoval ani len
pohľad.
„Prídem ráno...“ zopakoval stroho
a opustil miestnosť bez toho, aby vôbec venoval pozornosť priviazanému
chlapcovi.
