23. 9. 2014

Senátor 23. kapitola 3/3







pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.

hodnotenie




Pre Lilith.




Misha
Senátor mu prikázal zájsť po to najlepšie červené víno.
A Misha, oblečený vo svojom novom peplose, priniesol pohár pre senátora aj pre jeho návštevu.
Atticus dnes prišiel dosť neskoro a nesprevádzal ho Eos, len otroci, ktorí mali na starosti jeho nosidlá.
Znepokojilo ho to, pretože mladý pán zvykol druhého otroka, často brávať zo sebou.  A už včera počas tej noci, keď sa jeho pocity sústredili na uspokojenie, spojené s včerajšou nocou,  pocítil zrazu zvláštnu úzkosť.
Pár krát sa prebudil, pretože sa mu zdalo, akoby odniekiaľ počul výkriky, dokonca vstal aj zo senátorovej postele, a vyzrel von oknom, ale doma bolo všetko tiché a pokojné, len občas nejaký zo senátorových strážcov prešiel svoju zvyčajnú trasu.
Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa v dome malo diať niečo mimoriadne, no aj tak cítil akúsi úzkosť, ktorú si nevedel vysvetliť a útechu hľadal hlavne v pánovom objatí, ktoré okamžite potom  ako sa presvedčil, že nikto vonku nie je, vyhľadal.
Možno preto práve teraz pocítil rovnakú úzkosť, keď vedľa Attica nevidel sedieť Ea. To prázdne miesto, ktoré tam bolo miesto neho, ho znepokojovalo.
No nemal čas sa tým zaoberať, lebo senátor mu pokynul, aby pristúpil bližšie.
 „Nalej nám, poklad...“ prikázal Mishovi senátor, keď pristúpil k stolu, správne rozmiestnil poháre aj krčah a potom sa postavil tak trochu ďalej od stola, čím im dával najavo, že čaká na ďalšie príkazy.
Mladý otrok šikovne nalial najprv svojmu pánovi a potom aj jeho mladému spoločníkovi.
Atticus sa naňho usmieval tak, ako zvyčajne a dovolil si ho trochu poláskať.
Nebránil sa tomu, len pozrel na senátora a keď ten prikývol, posadil sa mladšiemu mužovi na kolená.
Senátor a Atticus si obaja vychutnávali víno a diskutovali o témach, ktorým Misha vôbec nerozumel.
Znelo to ako niečo, čo sa týkalo akejsi pôdy a správy majetku a podobných dosť nudných záležitostí.
Okrem toho používali pojmy, ktoré boli preňho neznáme, takže sa to ani nesnažil priveľmi sledovať.
On by skôr rád zistil, čo sa stalo s Eom, no senátor ani Atticus na túto tému spolu vôbec nehovorili.
Ešte im raz dolial víno, pričom tentoraz si ho na kolená vzal senátor a pri ňom sa cítil omnoho spokojnejšie.
A aj ich rozhovor sa presunul k téme, ktorej predsa len rozumel o niečo lepšie.
„Prišiel už za vami, ten muž, ktorý sa začal uchádzať o moju sestru Aidu?“ opýtal sa Atticus.
Senátor prikývol.
„Áno, navštívil ma pred pár dňami... Predpokladám, že už bol aj za tebou...“
„Zastavil sa aj u nás, ale sestra tým nebola veľmi nadšená...“
„To je pochopiteľné, vzhľadom na to, že má vyše šesťdesiat by som bol skôr prekvapený, keby sa jej takého vyhliadky páčili...“  pobavene poznamenal senátor.
„Ale je to mocný člen nášho spoločenstva a ja... Nerád by som si ho znepriatelil...“
Senátor si odpil zo svojho pohára a venoval mu jeden z tých prísnejších pohľadov.
„Nie je nič horšie, ako žena vydatá za muža ku ktorému pociťuje odpor, Atticus. Dobre ti radím, aby si v tomto prípade nechával rozhovory s tými mužmi výlučne len na mňa a nič im nesľuboval. Nie, tento muž pre ňu nie je vhodný, môžeš mi veriť, že urobíš lepšie, ak sa v tejto záležitosti spoľahneš na moju pomoc...“
„Je to predsa len dohoda... Ona je žena a mala by ma poslúchnuť, keď poviem, že...“
Senátor ho prerušil pokynom ruky.
„Aj môj otec si to myslel, keď vydával moju mladšiu sestru za podobného muža, na vlastné oči som videl dôsledky, aké malo toto manželstvo. Zabilo v nej všetko, čím bola a neostalo už nič, bola len žena ako hovoríš, ale pre mňa bola sestrou, ktorú som nemohol ochrániť... A jej utrpenie som vnímal ako svoje vlastné... Nenechaj sa zaslepiť ich vyhrážkami ani tým, čo ti ponúkajú. Nech za tebou príde ktokoľvek, nesmieš tak rýchlo podľahnúť tlaku... Ona je už matka, musíš myslieť nielen na ňu, ale aj na dobro toho dieťaťa, ktoré patrí do našej rodiny... Nehovor už viac o nej, že je len žena, pretože teraz už je aj matkou a nemal by si zabúdať na to, že to budeš ty, kto zodpovedáš za jej šťastie a za to, aby bol v rodine pokoj. Ak sa rozhodneš prijať moje rady, budem ti vo všetkom nápomocný, no bude to napokon tvoje rozhodnutie, od ktorého bude závisieť jej osud, aj osud tvojej netere a mojej vnučky...“
Senátorov dlhší prejav zjavne Atticom dosť pohol.
„Prepáčte mi, nechcel som, aby to vyznelo tak, že svoju sestru nemám rád a neter a podhodím ich  každému, kto sa bude o ňu uchádzať, ale tí muži sú... oni... mám pred nimi až príliš veľký rešpekt...“ zjavne preňho nebolo príjemné znášať nátlak so strany tých nápadníkov. A ani sestrine výčitky spojené s tým, že o takých mužoch vôbec len uvažuje.
„Rozumiem ti, viem veľmi dobre s čím zápasíš, a nebudem predstierať, že to bude jednoduché, preto ti radím, aby si nič nesľuboval a využíva to, čo som ťa naučil v senáte... Bude to pre teba dobrý tréning aj do budúcnosti, čím vyššie budeš v takejto funkcii postupovať, tým viac tlaku budú na teba vyvíjať mocný tohto mesta, nie je na škodu si už teraz vyskúšať, aké je to pohybovať sa v ich kruhoch.“  
Atticus prikývol.
„Budem sa snažiť, senátor Cratus.“
Vyzeral už omnoho lepšie, keď aj túto tému uzavreli s tým, bolo na ňom vidieť, aké nepríjemné preňho je, hovoriť o takých veciach.
„A pokiaľ budú až príliš dobiedzať, pošli ich za mnou... a ja ich všetkých aspoň na istý čas zdržím...“ prisľúbil mu.
Misha cítil ako ho senátor jemne pobozkal na pery.
Chuť vína spojená s jeho chuťou, vyhnala z jeho mysle, akékoľvek starosti súvisiace s Eom.
A keď sa k nim pridal aj Atticus, pochopil, že dnes zjavne nebude mať možnosť zistiť niečo viac o druhom otrokovi.