názov:
Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
poznámka:
venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...
hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
Prebudil sa
v akejsi tmavej miestnosti.
Bol priviazaný
k akejsi starej stoličke stoličke a oči mu zakrývala akási látka.
Niečo mal strčené aj v ústach a nechutilo to veľmi dobre.
Bolela ho hlava a cítil
bolestivé pichanie, ktoré ho na nejaký čas nútilo len pokojne sedieť a na
nič nemyslieť.
Bol ešte zľahka
omámený, keď začul kroky.
„Kto je tu?“ opýtal sa,
ale odpoveď neprišla.
Aj keď bolo viac než
zjavné, že do miestnosti vošli najmenej traja ľudia.
Usúdil to podľa zvuku
krokov.
A začul škripot
ďalšej stoličky, ktorú niekto nešetrne ťahal po dlážke.
A následne ďalšie
kroky.
Dvere sa zavreli.
Niekto mu nešetrne
rozlepil ústa a odstránil tmavú látku z očí.
Keď si jeho oči zvykli
na svetlo, uvedomil si, že sa díva do tváre svojho bývalého milenca.
Jung Kyoung-Ho naňho
upieral mimoriadne chladný pohľad. Jeden z tých, ktoré v ňom
vyvolávali istú mieru nepohodlia.
Roky mu neubrali nič
z tej jeho temnej príťažlivosti a zdalo sa mu, akoby dnes vyzeral
dokonca lepšie než keď ho videl naposledy.
„Kim Min Suk...“
oslovil ho, jeho meno priam zašepkal.
A on cítil ako mu
po chrbte prebehol mráz, keď ho opäť prebodol pohľadom. Bolo príjemné počuť
svoje meno z jeho úst, napriek tomu, že použil jeden z tých
nebezpečnejších spôsobom a medzi nimi už nebola až taká harmónia ako
kedysi.
„Pán Jung...“ oslovil
ho dosť formálne, vzhľadom na to, že počas posledných rokov spolu nevychádzali
veľmi dobre.
Pokúšal sa však držať
hlavu hore a priveľmi nedávať najavo strach.
Naučil sa veľa
o technikách ako zvládať stresové situácie, a teraz ho už podobné
záležitosti nemohli len tak ľahko zaskočiť.
Lovecký nôž,
s ktorým sa však pohrával jeho bývalý milenec v ňom nevzbudzoval
veľkú nádej, že vyviazne bez ujmy.
Tentoraz nemal
v úmysle hrať sa na hrdinu. Časy, keď túžil po smrti, bolo už dávno preč. Nemal
v úmysle takýmto spôsobom pokúšať osud.
Práve teraz by skôr
uvítal, keby sa z tejto situácie dostal podľa možnosti so zdravou kožou.
Čo však vzhľadom na
náladu mladého bossa, nebolo veľmi pravdepodobné.
„Potrebujem, aby si mi
vysvetlil pár vecí, Kim Min Suk...“ povedal mu zdanlivo pokojne, no jeho hlas
bol ľadovo chladný a naďalej držal v rukách ten nôž, ktorý povedzme,
že vzbudzoval dostatočnú mieru rešpektu.
„Poviem vám všetko, čo
budete chcieť vedieť...“ zamumlal Min Suk pokorne.
„Mám len jedno otázku.
Kde sa momentálne nachádzal Jung Sang Hee?“
Kim Min Suk nespokojne
pokrútil hlavou.
„Nerozumiem...“
Kyoung-ho vstal.
Min Suk pocítil ostrú
čepeľ na svojom krku.
Srdce sa mu prudko
rozbúchalo.
„Odpovedz na otázku a zbytočne
to nepreťahuj, ešte stále sa s tebou zhováram viac menej priateľsky, ale
to sa môže veľmi rýchlo zmeniť.“
Len zľahka sa obtrel o jeho
krk a nôž opäť odtiahol.
„Pane, ja... nevidel
som ho odkedy ma prepustili z nemocnice...“ vyhŕkol rozrušene, skutočne
žiadna technika ho nemohla pripraviť, až na takýto nápor, no musel uznať, že ho
zrejme skutočne vyliečili, keďže si dokázal zachovať zdravý rozum aj pod
takýmto tlakom a nezosypal sa.
„Prisahám, prosím
vás... skutočne som ho odvtedy nevidel... ani raz ma nenavštívil... naozaj...
neviem... ja... dlho som o ňom nepočul...“ ubezpečoval ho opatrne.
A bola to skutočne
pravda.
Predtým dokonca istý
čas predpokladal, že za ním príde, ale nestalo sa tak a bolo mu to
čiastočne aj ľúto.
„Povedal mi, že chodí
za tebou... že sa s tebou stretáva...“
„To je možné, ale
skutočne som s ním nebol. Ja... odkedy som prišiel z nemocnice, tak
som chodil na terapiu a dával som si do poriadku svoj život... Skutočne neviem, prečo vám to povedal...“
Kyoung-Ho si ho dosť
dlho premeriaval nepriateľským pohľadom.
„Tak dobre, povedzme,
že tvojej verzii verím...“
Min Suk si po týchto
slovách značne vydýchol.
„Ale budem si to musieť
overiť, moji ľudia sa opýtajú osôb v tvojom okolí... A podľa toho sa
zariadim... Dovtedy budeš mojím hosťom...“
Kim Min Suk z toho
práve teraz nebol nadšený, keďže toto prijatie nebolo ktovieako príjemné.
„Tak dobre, ak to
skutočne potrebujete zisťovať, tak ja s tým nemám žiadny problém. Nemám
dôvod sa toho obávať... Ale čo sa vlastne stalo, vy neviete, kde je?“
Kyong-Ho sa k nemu
opäť priblížil, no tentoraz mu nešermoval nožom pred tvárou, čo nepochybne
ocenil.
„O to sa ty nestaraj,“
odsekol chladne, odstránil mu putá a jednu ruku položil na jeho rameno.
„Pôjdeš so mnou a žiadne
hlúposti,“ varoval ho drsne.
Kim Min Suk prikývol.
Pokúšal sa potlačiť
vzrušenie, ktoré v ňom ten nebezpečný tón navodil.
„Áno, pane...“
Pokojne sa nechal
odviesť.
