 |
| FINÁLOVÁ KAPITOLA |
pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
hodnotenie
Eos
Ležal v posteli,
v ktorej ho senátor zanechal.
Bol celý polepený, tvár mal
pokrytú slzami a zúfalo vzlykal do vankúšov.
Počul ako niekto vošiel do zadnej
miestnosti, napustili tam vodu a robili viacero vecí, do ktorých sa
nemiešal, až kým nezačul akýsi hlas.
„Vstávaj...“
Odmietol sa hýbať, nechcel nič,
nemal v úmysle niekoho poslúchať.
No pocítil pevné zovretie akýchsi
drsných rúk.
Správkyňa ho stiahla
z postele a postavila na nohy, či už chcel alebo nie.
„Dáš sa do poriadku
a prezlečieš...“
„Nie...“ pokúsil sa jej vytrhnúť.
Ona ním prudko zatriasla.
Skutočne mala veľkú silu, takmer
akoby to ani nebola žena.
„Rob čo ti vravím, chlapče
a budeme si rozumieť..“
Odmietal to.
Nechcel sa opäť pripraviť a čakať
na to, že on za ním príde a opäť s ním urobí všetko, čo sa mu len
zachce.
Vzpieral sa, ale ona ho aj tak
strčila do menšej miestnosti, ktorá bola spojená s jeho izbou. Cez druhé
dvere vyšiel jeden z otrokov, ktorí tu pracovali.
„Dávaj si dobrý pozor na jazyk,
tu nie si v bohatej rímskej rodine. Si na mieste, z ktorého môže byť
peklo alebo raj a závisí len od teba... ako... to dopadne...“
„Bolí to ...“ vzlykol rozrušene,
keď ho silno postrčila dopredu.
„To ma veľmi teší, aspoň pochopíš,
čo to znamená vzdorovať svojmu pánovi. Boli tu aj inakší a môžem ťa
ubezpečiť, že všetci napokon spievali inú pesničku...“
„Nechcem, ja to nechcem!“ kričal,
až mal pocit, akoby z tých stien zaznievala ozvena jeho vlastného hlasu.
„Môžeš si vybrať, buď to urobíš
sám pod mojím dozorom, alebo sa o teba postarajú moji služobníci... Môžem
ťa ubezpečiť, vtom opačnom prípade to ani zďaleka nebude také príjemné...“
Eos chvíľu zvažoval svoje
možnosti.
Rozhodne netúžil potom, aby sa ho
dotýkali otroci pracujú na tomto mieste.
Nemienil v nich vzbudiť ani
len náznak záujmu.
„Ja urobím to... sám...“ hlesol
napokon.
„Múdre rozhodnutie chlapče...“
žena sa posadila do zadnej časti, na stoličku, ktorú tam mala pripravenú.
A ukázala mu čistý odev, aj
masti, ktoré naňho čakali na akejsi tácke.
Eos nahý vkročil do kúpeľa.
Bylinkového a pripraveného tak,
aby v žiadnom prípade nepôsobil dráždivo.
Jeho telo sa pod vplyvom toho
hebkého dotyku uvoľnilo.
No nemohol si poriadne sadnúť,
aspoň nie na začiatku.
Nejaký čas mu trvalo, kým sa do
tej polohy dokázal dostať.
Natiahol nohy a nejaký čas
len ležal v teplej vode.
Obklopený príjemnou vôňou.
Poumýval sa.
Ignoroval nepríjemné pocity,
spojené s dotykmi na istých miestach, ktoré mu pripomenuli senátora, a to
ako s ním dnes naložil.
No zároveň si spomenul aj na to
zradné potešenie, na to ako napokon sám ...
Pokrútil hlavou.
To, že na niektoré veci reagoval
dobre predsa neznamenalo, že je jedným z nich.
Senátor ho k tomu donútil.
On to v ňom vyprovokoval.
Dlho o tom rozmýšľal.
Aj o tom všetkom, čo sa
stalo, odkedy sa dostal do jeho domu.
Dalo by sa povedať, že kúpeľ mu
pomohol vyrovnať sa so stresom a zvážiť isté veci.
Dával si na čas a popri umývaní
aj dosť dlho len tak ležal vo vode.
Správkyňa proti tomu vôbec nič
nenamietala.
Nechala ho tam, tak dlho ako
chcel.
A nevyzeralo to, že by to v nej
vzbudzovalo ktovieaké obavy.
Napokon však prišiel čas na to,
aby vyšiel z kúpeľa.
Dôkladne sa poutieral, použil
masti a dokonca sa aj učesal.
Keďže tam naňho čakal aj hrebeň,
síce z pomerne mäkkého materiálu, ale zvládol to aj s ním.
A keď sa napokon obliekol do
čistého peplosu.
Cítil ako z neho spadla aspoň
časť tej záťaže, ktorú predtým pociťoval.
„Mohol by som niekomu poslať
odkaz, chcel by som len, aby tá osoba vedela, že som v poriadku...“
„Nie, nemohol... Nemôžeš robiť
nič bez senátorovho vedomia a aj o tejto tvojej žiadosti ho budem
informovať...“ upozornila ho správkyňa.
„A teraz sa vrátiš späť do izby,
naješ sa a na základe tvojho ďalšieho správania uvidíme, čo s tebou bude...“
„Áno, pani...“
Povedal už omnoho zmierlivejším
tónom.
Mal možnosť o všetkom porozmýšľať
a dospel k presvedčeniu, že aspoň nateraz nemá na výber.
Toto miesto každopádne nie je
preňho.
A urobí všetko, aby sa
odtiaľto dostal, aj keby mal zradiť samého seba.
