Nové meno I/IV

Pár: Eos/Alaric, Eos/Marcus

Obsah: Bývalý rímsky otrok Eos, sa po dramatickom úteku z Ríma, dostáva ďalej na sever do nebezpečnej blízkosti bojovnejších kmeňov, značka, ktorá mu ostala po predaji do domu rozkoší, mu neprinesie šťastie, v kmeni, na ktorého územie sa dostane, je vďaka nej posudzovaný na rovnakej úrovni ako "predajné ženy" (čím stráca nárok na to, aby si medzi nimi vybudoval dobré postavenie)  a nedobrovoľne je vybraný kmeňovým čarodejníkom, ktorý o ňom hovorí ako o požehnanom dieťati z ich starých legiend...

Varovanie: 18+ sex, omamné látky, prírodná mágia, zväzovanie

hodnotenie nájdete nižšie: D

Poviedka bude oficiálne zaradená pod senátora do rubriky RPS-supernatural (keď to už bude prerobené, zatiaľ bude len v rubrike RPS pod senátorom)

I.

Bol vystrašený.

Stál tam medzi tými neznámymi ľuďmi.

Počúval ich vzrušené hlasy, ktoré ho prenasledovali na každom kroku, keď ten muž v maske, natrhol jeho odev a odhalil senátorovu značku.

Myslel si, že nárečiu rozumie celkom dobre, Ideya ho učila, aj Misha mu pár vecí vysvetlil, no jediné čo spoľahlivo ovládal boli základné posunky, keďže sa akosi nechtiac dostal ďalej než plánoval a tento kmeň hovoril nárečím, ktoré jemu pripadalo dosť rýchle a bolo preňho ťažké porozumieť rýchlej a tvrdej reči, náčelníka kmeňa, ktorý javil výrazne známky agresivity a nepriateľského správania.

A jeho samého nazýval slovom, ktoré by on s ťažkosťami preložil ako prišelec, čo nevyzeralo ani trochu nádejne a už sa začínal obávať, že svoju cestu veľmi rýchlo ukončí na tomto mieste.

Keď sa muž v maske, s kožušinou prevesenou cez plecia pozrel naňho, niečo povedal a opäť pozrel na náčelníka.

Ten len prikývol.

A slovo bledý bolo veľmi rýchlo nahradené dieťaťom proroctva.

Aspoň tak by to preložil on, aj keď si nebol celkom istý či to chápe správne a neodvážil sa na nič vypytovať.

Nespokojne vzlykol, až keď ťažká ruka pristála na jeho pleci a on si uvedomil, že je pomaly odvádzaný preč.

Dav sa im rozostúpil, no okamžite sa spojil do toho istého prísneho kruhu, ktorý zväzoval a dusil aj jeho, aby preniesol pozornosť na jeho spoločníkov. Chytili ich spolu s ním na hranici tohto nepriateľsky pôsobiaceho kraja.

Boli to otroci, tak ako on, dvaja muži, obaja sa v Ríme zaplietli do pochybných záležitostí a podarilo sa im dostať do domu rozkoší, práve keď tam vypukla menšia vzbura spojená s jedným veľmi nepríjemným zákazníkom a smrťou istého mladého chlapca.

Eos využil príležitosť a ušiel s nimi, boli to dobrí chlapci, no očividne nemali dosť šťastia na to, aby si znovunadobudnutú slobodu mohli aj náležite vychutnať.

Netrvalo dlho a začul bolestný výkrik.

Chcel sa otočiť, ale tá ruka mu priam zaborila prsty do pleca.

„Kráčaj...“ šepol mu akýsi zastretý hlas, nepochybne ho skresľovala hrozivá maska na mužovej tvári. A postrčil ho k akémusi drevenému príbytku.

„Vy hovoríte, rečou...“  úprimne sa začudoval Eos.

A trochu ho aj zamrazilo, lebo rozkazovačný tón jeho hlasu mu pripomenul senátora. Na chvíľu sa mu zazdalo, akoby opäť padol do jeho rúk, ale keď sa tomu mužovi bližšie prizrel, nebolo pochýb o tom, že to bola len krutá hra jeho mysle.

Nevidel síce jeho tvár, ale nech to bolo akokoľvek, tento muž mal ďaleko od učeného rímskeho senátora, ktorého dôverne poznal.

 „Mlč,“ zahriakol ho chladne.

Drevené obydlie, do ktorého bol odvedený, bolo priam vzorom skromnosti a striedmosti. Ani zďaleka nepripomínali bohaté rímske domy, v ktorých vyrastal.

A cítil zvláštnu stiesnenosť spojenú s malým priestorom, ktorú predtým nemal možnosť vnímať až do takej miery.

„Prečo ste nezachránili aj ich?“ opýtal sa rozrušene, keď sa jeho myseľ opäť vrátila k zrejme poprave, prebiehajúcej neďaleko od nich.

„Ich nepotrebujem...“ odsekol muž stroho.

„A mňa áno?“

Kmeňový čarodejník ho prudko otočil smerom k stolu.

Jeho dotyk nebol tak úplne hrubý, ale ani priveľmi jemný.

Muž rukou prešiel po jeho značke, strhol sa.

„Ty mi môžeš poslúžiť, oni nie... “

„Namáhali ste sa zbytočne, ja nikdy...“  nemal v úmysle padnúť do tej istej pasce, nemienil viac držať žiadnemu mužovi.

Nebol už viac chlapcom na spanie.

Ťažké telo ho však donútilo klesnúť na stôl.

Muž ho telom pevne zvieral a on sa začínal mykať a kopať, zúfalo bojoval, a keď uvidel kožené remence, ktoré muž vytiahol a uvedomil si, že sú spojené so stolom, od hrôzy celé jeho telo úplne stuhlo. Ako obklopený neznámou mocou dovolil, aby mu muž spútal ruky a zatiahol jednotlivé remence.

Pocítil jeho ruku na svojom chrbte, jej pohladenie vyvolalo na jeho tele zimomriavky a keď bol jeho odev nadvihnutý a tlak cudzieho tela sa zmieril, až vtedy opäť začal kopať.

Muž však chytil jeho nohy a použil ďalšie remence, pomocou, ktorých obmedzil jeho pohyb.

Bol vystrčený viac nahor a nemohol proti tomu nič urobiť.

„Nie, prosím... nie, ja nechcem...“ vzlykal rozrušene.

Počul ako si muž zložil masku a takisto zaznamenal aj to, ako prispôsobil svoje oblečenie, keďže ten zvuk už dôverne poznal.

Prosil a nariekal, no keď pocítil  na svojom vstupe mužove prsty, a druhá ruka neúprosne stimulovala jeho telo.

A cítil aj mužove pery na svojom krku, láskali citlivú pokožku a sem-tam zatlačili na miesto, na ktoré reagoval tichými stonmi.

Nevedel čo sa to s ním robí, nikdy predtým necítil svoje telo do takej miery ako teraz, ten muž bol čarodejník, jeho ruky museli byť zázračné, možno sú tí ľudia naozaj bohmi vyvolení, ako to o nich s úctou zvykol posunkovať Misha.

Nenávidel sa za to, no jeho penis, bol čoskoro tvrdý od túžby.

Bezmocne sa obtieral o stôl, keď mužov hrubý penis, prenikol do jeho postupne pripravovaného a dráždeného tela.

Držal ho za boky a prenikal do jeho tela v rytme, ktorý otriasal stolom a on kričal, nedokázal urobiť nič iné len kričať, od neúprosnej túžby, ktorá prešla jeho telom ako desivá kliatba.

Nevedel prečo...

Nerozumel tomu, ale cítil, že sa s ním niečo na tom stole stalo.

Jeho nárek sa menil na slastné chvenie a neprial si nič iné než to, aby ten muž prenikal do jeho tela rýchlejšie.

Pohyboval sa s ním natoľko, ako mu to putá dovolili.

Prijal prudkosť jeho vyvrcholenia a prežil slastné uvoľnenie,  také hlboké, že zasiahlo aj jeho a cítil ako sa urobil na stôl.

Muž sa nejaký čas len opieral o stôl, prudko dýchal a on spolu s ním.

A keď sa jeho dych upokojil, pomaly oslobodil jeho nohy, Eos sa ho nesnažil zasiahnuť a neurobil nič, ani keď mu odpútal ruky.

Mierne ho nadvihol a nejakou látkou mu zakryl oči.

Potom bol otočený, nebolo mu umožnené na muža pozrieť, no jeho telo stále horelo priam nevysvetliteľnou túžbou.

Bol pritiahnutý bližšie a cítil ako si mužove pery privlastnili tie jeho a zároveň bol opäť nadvihnutý do pevného objatia.

Niečo v jeho vnútri, akoby pociťovalo priam nadľudskú rozkoš, keď ten muž opäť vstúpil doňho. Tvrdý a roztúžený a on ho pevne objal nohami a nechal ho, aby doňho prudko dorážal, pretože slasť ich vzájomného spojenia ho  nemilosrdne viedla.

Prijal mužov jazyk, jeho tlak na svojom tele priam uvítal a pevne ho objal, nemal v úmysle ho pustiť, kým nedostane to, čo tak veľmi potrebuje.

***

Ležal v mäkkej posteli.

Bol sám, už vedľa seba necítil teplo silného mužského tela.

Prudko sa obrátil na druhý bok a nahmatal vedľa seba prázdne miesto.

Nespokojne zamumlal a obrátil sa na druhý bok, jeho telo bolo príjemne rozboľavené, priam na sebe stále cítil drsný dotyk mužových rúk.

Bol opojený rozkošou, úplne jej podľahol a nič nemohlo zlomiť ten kruh príjemnej bezstarostnosti.

Spal ďalej, zabalený v príjemne hrejivej kožušine, nejaký čas vôbec nevedel nič o sebe, ani o svete, ktorý ho obklopoval.

„Je čas vstávať...“ prebudil ho ten hlas, aj mužova drsná ruka.

Pomaly rozlepil svoje oči.

Cítil vôňu akéhosi jedla, ktorú považoval priam za blaženú, keďže na úteku nemal možnosť poriadne jesť a nebol na takúto možnosť zvyknutý.

„Pane...“ hlesol rozrušene.

Díval sa do mužovej tváre, ale videl len masku a tetovania kmeňového čarodejníka, ktoré mal muž na rukách.

„Musíš sa obliecť, umyť a najesť...“ oznámil mu a položil na posteľ, čisté oblečenie s pomerne kvalitného materiálu.

Eos po ňom ochotne siahol.

Dal sa do poriadku, poumýval sa v kadi, v ktorej bola teplá voda, vzhľadom na tunajšie podmienky sa upravil ako najlepšie vedel a sadol si k mužovmu stolu.

Počas umývania si všimol drobný škrabanec na jeho pleci, nebol si istý, či ho tam už mal, alebo ho získal až neskôr.

„Pane, čo sa to včera vlastne stalo?“ opýtal sa, keď bol pred neho položený tanier a porcia, ktorá by nemala zaťažiť jeho žalúdok príjemne rozvoniavala.

„Podriadil si sa mi, tak ako som predpokladal...“ vyhlásil starší muž samoľúbo, masky ostala bezvýrazná no tón jeho hlasu toho prezrádzal veľa.

Eos sa zamračil.

„Ale ja... nikdy som necítil nič podobné ani to... čo... vy ste... skutočne čarodejník... ste teda...“

„Pokiaľ som naozaj čarodejník, tak nemôžeš odo mňa očakávať, že ti prezradím všetky svoje triky, radšej jedz, aby ti to nevychladlo...“

Mladík neochotne zdvihol lyžičku.

Trochu sa obával toho, aké to bude, preferoval vyberanejšie jedlá, no ani táto zvláštnosť, nebola až taká zlá.

Pripomínalo mu to kuchyňu, na ktorú bol zvyknutý.

Jeho spoločník nejedol, len s ním ostal sedieť pri stole.

Eos si doprial dostatok času a nijako výrazne to nepreháňal, odtisol tanier, keď mal ten pocit, že už by toho bolo dosť, napil sa vody.

A pozoroval muža v maske, ktorý v tichosti sedel vedľa neho, ako nejaká socha, ktorá bola príliš tajomná na to, aby sa dala pozorovateľovi spoznať na prvý raz.

No všimol si, aspoň svetlé pramienky vlasov, ktoré sa nedali prehliadnuť.

Upieral na nich zvedavá pohľady, pretože by si prial spoznať mužovu tvár, aby sa zbavil toho pocitu, za ním prišiel Rím.

                                                                      nasledujúca časť