Rivals 18. kapitola 3/3

názov: Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts 
(poviedka Ghosts  už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho  popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom... 

poznámka: venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...

hodnotenie nižšie...

                                                                          Pre Ell, Lilith. 

„Uvidíš, že ty to zvládneš...“ pošepol mu Sang Hee.

Kim Min Suk len stroho prikývol. Prial si, aby to bolo tak, ako to jeho milenec tvrdil. A možno si mal skutočne trochu vypiť predtým než, ale tie lieky... to by asi nebol dobrý nápad, tak a musel uspokojiť s uvoľnením, ktoré mu ponúkol jeho partner, ešte predtým, že sa vybrali na skúšky.

Ten týždeň prešiel na jeho vkus možno až príliš rýchlo a on práve stál pred budovou školy a spolu so svojím milencom sa tam chvíľu prechádzal.

Pobyt na čerstvom vzduchu mu pomohol, cítil sa omnoho lepšie, keď si trochu prevetral hlavu.

Skúšky mali začať až o hodinu, ale on musel prísť skôr, pretože doma už nedokázal obsedieť.

„Videl som ťa, stále si sa iba učil, urobíš to, uvidíš...“ pokračoval Sang Hee a pevne mu stisol ruku.

„Áno, ja viem, ale ...“ prial si, aby si dokázal trochu viac veriť, no potom, čo všetko mal za sebou to bolo preňho ťažké.

„Neboj sa, láska...“

Min Suk pocítil ako mu tvárou prešiel takmer nepatrný úsmev.

On mu povedal láska?

„Snáď áno...“ hlesol potichu.

A stále sa pevne držal jeho ruky.

Prial si, aby s nimi bol aj Kyoung-Ho, ale ten mal nejakú prácu vo firme, no prisľúbil im, že po skončení skúšok za nimi rád príde.

„Budem na teba čakať a zariadil som aj to prekvapenie, ktoré sme minule nestihli...“ žmurkol naňho. 

To ho skutočne veľmi potešilo. Pretože si prial to vyskúšať, no naposledy im to nevyšlo, lebo Kyoung-Ho prišiel až príliš neskoro.

„To znie skvele...“ vyhlásil rozochvene.

„Ale poď  ešte sem...“

Sang Hee ho objímal a utešoval, no aj tak sa cítil dosť mizerne, pretože nedokázal potlačiť tie pocity nastupujúcej paniky, kvôli ktorým bol nejaký čas držaný v pomerne pevnom a upokojujúcom objatí.

„A potom to spolu oslávime, tak ako sme sa dohodli...“ ďalej ho ubezpečoval Sang Hee a on nebol schopný zo seba dostať ani len slovo.

Len tam stál a držal sa ho, až kým neprišiel čas odobrať sa do triedy.

Váhavo zamával svojmu milencovi a pomaly vošiel do budovy školy, ktorá sa mu práve teraz zdala až príliš ponurá a chladná.

Vstúpil do príslušnej triedy so svojím zoznamom na dverách a sadol si do jedného z predných radov.

Trieda sa postupne začala zapĺňať a on potichu sedel na svojom mieste a čakal na začiatok testovania.

Nikoho tam nepoznal, všetko to boli prevažne starší externí študenti a on sám bol k nim priradený len s organizačných dôvodov.

No aj tak sa mu zdalo, akoby sa naňho niekto díval, neodvážil sa však obrátiť, lebo sa obával, že by to mohol byť niekto z jeho minulosti, možno osoba, zo štvrte, kde býval s rodičmi.  Možno len niekto, komu sa rovnako ako jemu nepodarilo ukončiť školu. Práve teraz však nepotreboval rozptýlenie podobného druhu a snažil sa sám sebe nahovoriť, že si to možno len namýšľa.

Napokon však neodolal a pozrel sa za seba. Zachytil pohľad akýchsi chladných očí, sedel tam nejaký muž, ktorý si ho premeriaval, takmer akoby ho dôverne poznal a on si uvedomil, že ho skutočne aj pozná.

Bol to muž, ktorého občas videl v spoločnosti Sung Joona a jeho priateľa, ten muž pre mladé Junga istý čas aj pracoval.

Min Suk si nespomínal na jeho meno, ale ten pohľad bol preňho jednou z tých neznesiteľných vecí, kvôli ktorým túžil z tej miestnosti uniknúť. Svoje nutkanie však spoľahlivo ovládol pomocou cvičení, ktoré sa naučil na terapii.

Díval sa pred seba a viac mu nevenoval pozornosť. A keď prišiel vyučujúci s testami, sústredil sa len na to, aby podal čo najlepší výkon.

***

Keď o pár hodín opúšťal triedu, cítil sa už omnoho lepšie, nebolo to až také zlé, ako pôvodne očakával, pripravil sa skutočne veľmi dobre, odpovedal takmer na všetky otázky, preto bol so sebou spokojný, len nevedel či zvládne to čakanie na výsledky.

Ako študent s individuálnym plánom, bol priradený k skúškam pre externých študentov a vyhodnotenie mal dostať spolu s nimi. Dostal svoj kód na prihlásenie sa do svojho konta, v ktorom by sa výsledky mali objaviť skôr než prídu domov oficiálne listy zo školy.

Predpokladal, že jeho milenci mu pomôžu zmierniť to napätie spojené s čakaním, lebo počas učenia sa oňho obaja príkladne starali a znášali aj jeho panické stavy, ktoré sa však neprejavovali až v takom rozsahu, ako tomu bolo vtedy, keď riešili problém s jeho mŕtvym kamarátom.

Pocítil značnú úľavu, keď ich oboch našiel čakať pred školou, tak ako sa dohodli. Obával sa, že budú meškať a on bude musieť čeliť tomu mužovi, no nevyzeralo to tak, že by ho skutočne prenasledoval, ani sa k nemu nepriblížil a pohľady predsa neboli zakázané. Zatiaľ sa rozhodol, že o tom nikomu nepovie, možno to bol len veľmi podobný muž, ktorý sa naňho len náhodou díval a keďže ho nesledoval, začínal podliehať predstave, že si to len namýšľal. Nepoznal ho predsa, až tak dobre, aby to vedel s určitosťou potvrdiť.

„Tak ako...“ opýtal sa ho Sang Hee.

Čím zameral jeho pozornosť na omnoho príjemnejšie veci.

„Myslím, že dobre...“ povedal spokojne, keď ho jeho milenec zovrel v náručí a pobozkal.

Kyoung-Ho si na verejnosti držal odstup, mal pri sebe osobných strážcov a tváril sa dosť podozrievavo, ale keď sa presunuli do auta, pritiahol si ho k sebe na kolená a podporil ho bozkami, ktoré mu pomohli zabudnúť na nepríjemné napätie.

Ani presne nevedel, kedy sa auto pohlo, keďže bol zaujatý blízkosťou svojho milenca a tým, ako vášnivo mu odpovedal na jeho bozky.