Ghosts 14. kapitola 1/3

pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals

Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé

Sung Joon (16), večne prepadajúci študent

s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.

 Pre Ell, Lilith.

O 48 hodín neskôr...

Jung stál pred svojou matkou v jednom z tých drahých oblekov, ktoré zvyčajne nosil na slávnostné príležitosti.

Cítil sa takmer ako iný človek, keď sa jej poklonil a chvíľu počkal, či mu dovolí, pristúpiť bližšie. Stál tam ďaleko od nej, akoby nebol členom rodiny, ale len nejakým radovým členom klanu a jej prísne oči si ho premeriavali od hlavy až po päty.

Podvedome siahol na svoju kravatu a napravil si ju a prinútil sa vydržať ten jej skúmavý pohľad a nehľadať pomoc u svojich milencov, ktorý stáli pri dverách, keďže ich nazýval svojou novou ochrankou, počas takýchto stretnutí, ho opúšťali len zriedkakedy. A práve teraz sa mu zdalo, že ich bude potrebovať.

„Ui Chul...“ matka vyslovila jeho krstné meno, tak trochu iným tónom než bol na to u nej zvyknutý.

„Tak poď bližšie, pozhovárame sa... o tom, čo sa dnes stalo...“ pokynula mu pomaly a on urobil ten prvý krok a potom pozvoľna ďalší.

Stále cítil ako mu v tele pulzuje bolesť a jeho ruky, boli iné než predtým, boli také, akoby ani len nepatrili k nemu.

Až dnes pochopil, čo to vlastne znamená byť dedičom klanu a utvrdil sám seba vtom, že to nie je cesta vhodné preňho.

No stále musel hrať, ešte neprišiel čas, aby sa mohol stiahnuť do úzadia.

Preto pristúpil k matke a po jej dovolení si sadol oproti nej. Cítil ako naňho stále hľadí, ako si ho prezerá, s očividnou nevôľou.

„Splnil si svoju úlohu, to nemožno poprieť, ale neočakávala som deštrukciu podobného typu, výbuch skladu upútal príliš veľkú pozornosť...“

Jung, ktorý takýto koniec samozrejme neočakával tiež a pôvodne ani nemal v úmysle postarať sa o takú teatrálnosť, len mrzuto prikývol.

„Mrzí ma matka, že som nesplnil vaše očakávania...“

Keďže šlo o formálnu schôdzku nesprával sa k nej ako člen rodiny ani jej netykal, lebo teraz bola ona vodcom a on len jej dedičom.

Očakával trest prípadne ďalšie pripomienky z jej strany, no ona povedala len: „Ako do tvojho plánu zapadala smrť Oka...“

To bola zjavne tá záležitosť, ktorá ju hnevala najviac. A nepochyboval o tom, že táto téma bude ešte dlho skúškou aj preňho samého.

„Prikázal som mu, aby sa držal v dostatočnej vzdialenosti od miesta vypočúvania, ale on ma neposlúchol. Za jeho zlyhanie v tejto veci, nie som zodpovedný...“ vyhlásil samoľúbo, no vôbec sa tak necítil.

A len dúfal, že matka si nevšimne, ako znervóznel, keď vyslovila meno svojho obľúbenca.

Nejaký čas bolo ticho, matka si overovala nejaké veci, jej poradcovia sa okolo nej až príliš angažovali.

Jung sa prinútil zotrvať na mieste a čakať.

„Dobre, Ui Chul, prijímam tvoje vysvetlenie, no bola by som rada, keby si sa v budúcnosti zdržal akýchkoľvek požiarov a výbuchov, pokiaľ to nebude nevyhnutné...“  povedal mu napokon a zľahka prešla rukou po jeho pleci.

Ochotne jej to sľúbil, keďže ani on nemal v úmysle sa ešte niekedy dostať do podobnej situácie.

„Áno, matka.“

„Môžeš ísť, syn môj...“ povedala mu napokon, keďže téma ich rozhovoru bola vyčerpaná a zjavne ju nezaujímalo nič iné len ten výbuch v sklade a smrť jej obľúbenca a jeho mužov, ktorá ho však bola nevyhnutná, keďže Oko akosi odmietal pripustiť tú možnosť, že by Krysa mohla z nastraženej pasce uniknúť.

Postaral sa o to, aby oblasť bola vyčistená od osôb, ktoré by prípadne ešte mohol potrebovať, no zároveň sa ubezpečil o tom, že osoby, ktoré necháva ísť nemajú ani len poňatia o totožnosti krysy, Oko a jeho ľudia boli v tomto smere informovaní až príliš a neostávalo im nič iné len túto hrozbu podľa možnosti eliminovať.

Oko mal samozrejme na celú vec úplne iný názor.

Bolo to pochopiteľné a Jung tomu veľmi dobre rozumel, no táto krysa patrila jemu a on si prial, aby Sung Joon ostal nažive, aj za cenu istých obetí, ktoré boli v danej chvíli nevyhnutné.

 Jung čo najskôr opustil hlavné sídlo klanu a keď sa za ním zavreli dvere, ešte sa nejaký čas triasol.

Dopadlo to však dobre, nedostal trest za smrť Oka, aspoň nie žiadny taký, ktorý by matka verejne vykonala v sídle klanu.

A svoj hnev držala pod kontrolou, no možno až príliš.

Bolo to po dlhom čase, čo ho nazvala svojím synom a vyzerala takmer prívetivo, keď ho prepúšťala.

Niečo v jej pohľade, ho desilo, vyvolalo to v ňom nepríjemné nutkanie vziať si ešte jednu tabletku z krabičky, ktorú mal pri sebe.

Keď opúšťali sídlo, zmocnil sa ho zrazu pocit, že niečo nie je v poriadku, že vtom jej pohľade bolo čosi viac než predtým.

Prekonal toto nutkanie, len vďaka Hyukovi, ktorý ho v aute objal.

„Len pokojne dýchajte, pán Jung... máme to za sebou...“

„Máme to za sebou,“ zopakoval rozrušene.

Chcel tomu veriť, keďže vtedy ešte netušil, že je to vôbec posledný raz, čo sa zo svojou matkou mohol pozhovárať.