(zdroj časti obrázku yaoitentacle)
Varovanie:
tenteacle sex, rape, 18+, totálny úlet, sex s mimozemskou formou života
Obsah:
Owen (19) je mladý výskumník, ktorý sa pripojil k expedícii hľadajúcej vzácnu
modrú runu, jej bohaté ložiská sa nachádzajú hlavne v jaskyniach, na malej
planéte označovanej ako E36, Owen podľa podpichovaniu svojich starších kolegov a vyberie
sa do jaskyne sám...
Tá bytosť v mojom podaní je skrátka modrá, ale takú som nenašla, takže obrázok je len ilustračný.
PLOŠINA PRE ŤAŽBU MODREJ RUDY
KONTROLNÁ MIESTNOSŤ
„Mali by sme mali zvýšiť výkon... lokalizátor
pracuje na nízkej frekvencii...“ navrhol svojmu šéfovi Owen, najmladší člen
výskumného tímu.
Bol
to devätnásťročný mladík, ktorý len nedávno dokončil školu a získal všetky
kredity na to, aby mohol podniknúť svoju prvú výpravu mimo domovskej planéty
Zem. Jeho hodnotenie bolo pomerne slušné
a dalo by sa povedať, že patril k tým osobám, ktoré by sa
v budúcnosti mohli v tomto odbore dobre uplatniť. Aspoň v škole
mu to tak vždy hovorili jeho vyučujúci.
Aj
keď on sám mal o tom značné pochybnosti, už len kvôli svojmu vzhľadu,
vďaka ktorému mal problém zapadnúť medzi tunajších drsných chlapov. Jeho jemné
črty, pekná tvár a pomerne nízka postava, ho priam predurčovali na to, aby
sa stal terčom ich komentárov.
Nováčikovia
to však majú zvyčajne ťažké všade, preto sa snažil nestrácať nádej
a naďalej predstierať, že ho ich reči absolútne nevyvádzajú z miery.
„Hodnoty
zodpovedajú štandardným protokolom...“ odpovedal mu Joel, predák zodpovedný za ťažbu
modrej rudy.
Tento
52-ročný muž, pomerne vysoký a mohutný, bol šéfom celej partie a jeho
priamym nadriadeným. Bol dosť tvrdý, nielen k nemu, ale aj
k ostatným, ale zvyčajne si dal povedať, ak niekto navrhol zmenu, ktorá by
mohla byť pre ťažbu prospešná.
„Myslím
si, že tým stratíme veľa času, ak budeme aj naďalej pokračovať na tejto
frekvencii...“ nedal sa len tak ľahko odbiť Owen.
Jeho
šéf len s úsmevom pokrútil hlavou a povedal: „Možno tak v tých
tvojich knižkách to funguje takto, ale ja tento terén na E36 veľmi dobre poznám... A nemám
v úmysle upriamiť pozornosť tunajších foriem života práve na našu plošinu...“
„Táto
planéta je neobývaná...“ pripomenul mu Owen.
Nemal
v úmysle dovoliť, aby ho podceňovali len preto, že je v skupine
najmladší. Chcel dosiahnuť čo najlepšie
výsledky, v čo možno najkratšom čase, pretože toto nebola práve misia po
akej by túžil, no nemal veľmi na výber, keďže škola prideľovala misie, nie
podľa záujmu študentov, ale podľa momentálneho dopytu. A ťažba modrej rudy
bola práve teraz hlavnou prioritou, či chcel či nie, planéta bola závislá od
pravidelných dodávok, hlavne po vyčerpaní prírodných zdrojov, ktoré nebolo
možné ničím iným nahradiť.
„Tým by som si nebol až taký istý, neurobili
sme všetky povrchové skeny, lebo nám na to nedodali prístroje...“ vysvetľoval mu Joel, spôsobom, akoby poučoval
nejaké malé dieťa.
To
Owena poriadne dráždilo.
Neznášal,
keď s ním jednali takýmto spôsobom, ale nemohol mu nič povedať, kvôli
prísnej hierarchii, ktorá tu panovala. Joel mal pokojne právo ho poslať aj
domov, ak by priveľmi vyskakoval, a to nemienil riskovať.
„A
teraz by si mal skontrolovať merače a pozapisovať hodnoty... tak ako je to
uvedené v rozpise, na to by si nemal zabúdať...“ vyhlásil jeho šéf nekompromisne
a rýchlo mu strčil do rúk tablet.
Zamieril
preč z kontrolnej miestnosti. Owen šiel za ním.
„Hej,
Simon, zlez odtiaľ a poď sem...“ obrátil sa k svetlovlasému mužovi
s dlhšími mastnými vlasmi, ktorý práve opravoval obedový automat.
Bol
to jeden z hlavných technikov, ako jediný si vedel poradiť so záhadnými
závadami na tomto automate a zároveň aj jeden z hlavných
provokatérov, práve on vymyslel tú jeho najnovšiu prezývku, ktorá sa medzi
chlapmi rýchlo rozšírila. Za tú princezničku
mal naňho Owen ešte stále ťažké srdce.
„Počkaj
chvíľu, Joe, hneď som tam...“ ozval sa
jeho hlas spod ochrannej masky, ktorá bola nevyhnutná pre prípad, že by došlo
k náhlemu prasknutiu a jedlo by sa dostalo von, ako sa to už nedávno
stalo, jednému z mladších technikov, ktorý s tým automatom márne
zápasil.
Owen
uskutočnil ešte posledný pokus.
„Ak
budem chcieť ísť dole, pustíš ma? Pôjdem tam sám hoci aj počas svojho osobného
voľna...“ opýtal sa, keď sa mu ho podarilo dobehnúť.
Joel
naňho chvíľu hľadel, akoby od neho snáď chcel, aby mu dal súhlas na odpálenie
stanice, ale napokon len nedbanlivo pokrčil plecami.
„Máš
moje povolenie, ak si na to trúfaš, zajtra o piatej môžeš vykonať
samostatný zostup, na svoju vlastnú zodpovednosť...“ odsunul ho nabok
a viac sa oňho nezaujímal, už sa k nemu pristúpil Simon a spolu niekam odišli. No
Owen stihol zachytiť jeho nie práve najmilšiu poznámku: „Ten mladý si
o sebe akosi priveľa myslí, takí ako on zvyčajne veľmi rýchlo vyhoria...“
„Čo
čakáš od takej princezničky, tí z hora, už ani nevedia čo by nám ešte tak
mohli poslať...“ dodal Simon a vôbec sa nesnažil stíšiť hlas.
To
Owenovi úplne stačilo.
Pôjde urobiť tie
skeny priamo do terénu a oni budú konečne musieť uznať, že je
plnohodnotným členom tímu.
Každopádne
aj tak sa nemal čoho báť.
Bolo
tam bezpečné prostredie a mal možnosť vziať si so sebou tie najmodernejšie
prístroje, nehovoriac o tom, že pri najhoršom probléme by bol schopný kedykoľvek
zburcovať všetkých členov tímu, tomu by sa však veľmi rád vyhol.
Aspoň
on sám seba presviedčal o tom, že to tak bude. Koniec-koncov nebolo to
prvý raz, čo by vliezol do nejakej jaskyne.
Na
zemi mal už za sebou pár podobných výletov a rozmýšľal aj o kariére
jaskyniara, no jeho otec ho od toho odhováral, kvôli tomu, že na
medziplanetárnych misiách boli rozhodne lepšie platobné podmienky a aj omnoho
kvalitnejšie vybavenie.
Aby
si ten lepší plat aj zaslúžil, bolo nevyhnutné vrátiť sa späť do kontrolnej
miestnosti a urobiť to, čo mu Joel prikázal.
