pár: Harry
Potter/Severus Snape
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :) Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :) Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov
obsah:
Po poslednom boji s Temným pánom,
smrťožrúti ktorí prežili, (a boli očistení od obvinení aspoň formálne) musia
mať podľa nových zákonov prijatým ministrom mágie niekoho, kto sa za nich
zaručí a bude na nich dohliadať. Harry Potter, ktorý už pozná pravdu o svojom
profesorovi sa rozhodne zaručiť sa zaňho...
poznámka: po mojej korektúre.
poznámka: po mojej korektúre.
Mali ho už
čoskoro odviesť.
Bol
spútaný a pripravený na to, čo nevyhnutne príde.
Prial si
však stráviť ešte nejaký čas na tomto
mieste a rozlúčiť sa, pretože sa obával, že to bude naposledy, čo má
možnosť byť v tomto dome...
Bol to
jeho domov.
Neubránil
sa tomu a spájalo sa s ním veľa cenných spomienok, o ktoré možno
príde.
A jediné
čo mu ostávalo, bolo prežiť tie posledné okamihy tam, kde napokon našiel to najlepšie, čo v ňom
bolo.
Pred dvoma týždňami...
Počul zvuk trieštiaceho sa skla.
Menšie banky, uložené na stole,
jedna po druhej praskali pod vplyvom spontánnej mágie.
Cítil silný tlak vo svojej hlave
a slabosť, ktorá mu bránila vstať či urobiť akýkoľvek iný pohyb.
„Severus...“
Cez akúsi hmlu plnú nepríjemného chvenia
zachytil akýsi hlas.
A pocítil ruky, ktoré sa ho
snažili opäť priviesť k životu.
Zachvel sa.
Pohľadom sa pripútal k tým
zeleným očiam a len veľmi pomaly a postupne mohol opäť myslieť, cítiť
a ovládať svoje telo.
„Severus, ja zavolám pomoc, dobre...
si bledý a ...“
„Som v poriadku,
Harry...“ konečne sa mu podarilo
zareagovať na jeho hlas.
No aj tak sa musel oňho oprieť, aby
sa mu podarilo vstať a nedostal sa ďalej než na provizórnu posteľ
v laboratóriu.
Bol unavený, vysilený natoľko, že
ledva dokázal vnímať.
„Posilňujúci elixír, je na stolíku...“
Severus s námahou ukázal na
požadované miesto.
Potter mu ho okamžite priniesol.
Majster elixírov rýchlo
skontroloval etiketu a pre istotu aj vôňu, potom to vypil.
Celý svet sa postupne rozjasňoval
a aj keď stále pociťoval silnú duševnú vyčerpanosť, jeho telo bolo na tom
opäť pomerne dobre.
„Je ti lepšie?“ opýtal sa ho
Potter.
„Dá sa to zniesť...“ vyhlásil
roztrpčene.
Hnevalo ho, že Potter sa oňho tak
stará, a to ako ustarostene naňho hľadel.
Nezaslúžil si to.
Ani jediný takýto pohľad
z jeho strany.
Zlyhal.
Nechal sa poraziť v odbore,
v ktorom vždy vynikal.
Bol slabý, prehral boj o svoju
dušu a potvrdil si len to, že v jeho prípade sa nikdy nemôže nič
zmeniť. Prvá smrť sa nedala zmazať a pridali sa k nej aj ďalšie.
Už nebolo cesty späť.
„Potrebuješ ešte niečo, chceš,
aby...“
Takmer surovo zachytil Potterovu
ruku, keď sa ho opäť snažil dotknúť.
„Len si sem sadni a vypočuj si
všetko, čo ti musím povedať... nič viac nepotrebujem...“
***
Nepravý horcrux.
Zrnko imaginárneho piesku, ukryté
niekde hlboko v jeho mysli.
Vytvorené z roztrhnutej
podstaty nižšieho démona a spojené s fragmentmi pochádzajúcimi zo
samotného Temného pána.
Uvoľnili sa vo chvíli jeho smrti,
do vybraných osôb, presne v tej pravý čas.
Niečo také je však ťažko
odhaliteľné a neobstojí to pred žiadnym súdom.
Tieto
slová použil bývalý profesor elixírov, keď všetko vysvetľoval svojmu mladému
partnerovi.
Zvažoval,
čo by mal urobiť, nebolo to jednoduché rozhodnutie, ale zvolil si úprimnosť,
hlavne kvôli tomu, že Potter sa zaňho zaručil, dal v stávku svoje meno
a on nemohol pred ním zatajiť túto záležitosť.
Nebolo
to preňho príjemné a veľmi rád by sa tomu vyhol, no tentoraz potlačil
túžbu po ochrane Pottera pred emocionálnou ujmou a uprednostnil ochranu
Pottera pred ním samotným, pretože Severus Snape ako osoba bol práve teraz
preňho hrozbou.
Nepochybne
zavážil aj fakt, že on sám by dokázal nechtiac prelomiť kúzla ochraňujúce dom
a nemienil dovoliť, aby sa to stalo.
Bezpečnosť
Pottera a jeho rodiny bola preňho
dôležitejšia než čokoľvek iné. A nedovolil si riskovať komplikácie tohto
druhu.
Po
jeho priznaní Harry mlčal.
Stál
tam pri ňom, nehybne, takmer ani nedýchal.
Severus
Snape opäť stál pri okne, tentoraz bol vonku jeden z tých príjemných dní,
cítil pulzovanie bolesti, ktorú mu spôsobovalo prudké vytiahnutie spomienok na
svetlo, no mienil sa ešte nejaký čas zdržiavať pri okne a užívať si denné
svetlo.
„Mal
by si to zariadiť, čo najskôr...“ prinútil sa to vysloviť, aj keď to jeho
samého bolelo viac než čokoľvek iné.
Desili
ho vyhliadky na celu, v ktorej bude zatvorený, zrejme už po zvyšok svojho
života, ak sa v tomto prípade opäť začne spomínať jeho meno. Nič sa však
nevyrovnalo tým pocitom straty, ktoré vnímal viac než kedykoľvek predtým a dovolil
si ich prežívať, keďže to bola preňho jediná záchrana. Jedine tak sa dokázal
udržať pri zdravom rozume.
Odvrátená
strana lásky naňho opäť mala svoj dosah a Severus cítil tú trpkosť, ktorá
dosahovala takmer neznesiteľnú hranicu.
Strnul,
keď zacítil dotyk ruky na svojom chrbte.
Neodvážil
sa obrátiť.
Už
aj tak bolo preňho ťažké o tom hovoriť.
Bola
to jedna z najťažších vecí, ktorú musel urobiť a klamal by keby sa
neobával jej dôsledkov.
Potterova
ruka nežne prechádzala po jeho chrbte, bolo to takmer ako pohladenie, ako
prísľub podpory, ktorý si nedokázal napriek všetkému odoprieť.
„Neodovzdám
ťa aurorom...“ pomaly vyhlásil, Potter.
„Budeš
musieť, nedám ti možnosť výberu, tentoraz toto rozhodnutie nezávisí od teba...“
pokračoval neľútostne Snape.
A bol
pripravený hovoriť o všetkých rizikách spojených s jeho osobou. Opäť
mu to všetko zopakovať, aby si uvedomil do akého nebezpečenstva by uvrhol celú svoju rodinu.
„Spolu
to vyriešime, je to len Voldemort, Severus, opäť len on... a my sme ho už
raz porazili...“ vyhlásil Harry, takmer akoby to všetko mohlo zmazať pár
mávnutí prútikom.
Stále
tomu veril.
Severus
ho kvôli tomu miloval a použil to slovo, lebo vedel, že to už možno nebude
môcť urobiť.
„Milujem
tú tvoju naivitu, Potter, bude pre ma ťažké to bez nej vydržať.“
Nejaký
čas mu potom dovolil byť pri ňom, ďalej sa ho dotýkať a láskať bez ohľadu
na všetko a všetkých, pretože veril tomu, že to bude naposledy a nebol
taký blázon, aby si odoprel poslednú možnosť mať svojho partnera pri sebe.
Keď
ten okamih pominul, vrátil sa späť k svojmu zvyčajne chladnému jednaniu.
„Nemôžeš
predsa dovoliť, aby som tu aj naďalej ostával, som pre teba nebezpečný, aj pre
ostatných, už som ti povedal, že riešenie je veľmi zložité a možno sa
nám ani nemusí podariť...“
„On
si myslí, že to pôjde...“ pozrel na Dumbledorov portrét.
„Severus,
chlapče, možno by si mal Harrymu dovoliť, aby ti pomohol...“
„Ide
len o šialený plán, ktorý skončí jeho smrťou, Albus... Nesnaž sa ma opäť
zatiahnuť do týchto záležitostí...“ nemienil riaditeľovi dovoliť, aby do toho
zasahoval, on už urobil viac než dosť, teraz bol rad na ňom, aby rozhodol o tom,
čo je vhodné urobiť.
A bol
presvedčený, o tom, že urobí všetko potrebné pre to, aby Potter mohol
pokračovať, či už s ním alebo bez neho. Na ničom inom mu už nezáležalo.
Existoval
spôsob, akým by sa im možno podarilo všetko zastaviť, no šance boli takmer
mizivé a za normálnych okolností by už nemal ani len štipku nádeje.
„Nie, si bojuješ s tým, nezabil si predsa
Smithovú a podľa toho, čo si mi povedal si sa sám sebe snažil poslať
odkazy, chcel si, aby si na to prišiel, bojoval si s tým...“ presviedčal
ho Harry a on bol vďačný za to, že sa o to snaží, aj keď túto
záležitosť už považoval za uzavretú.
„Draco
a jeho rodina, to nemôžeme ignorovať .... A nezabúdaj, že aj Ginny
Potterová je mŕtva... zrejme som nebojoval dostatočne, ak sa mi nepodarilo
zabrániť golemovi, aby... priamo ja som musel vydať príkaz... na to, aby...“
siahol do citlivej oblasti, bol si vedomý toho, že práve tento úder zaváži.
Otočil
sa a pozrel na Pottera.
Nechcel
v jeho pohľade vidieť tú istú nenávisť a možno aj niečo horšie, no
nebol zbabelec a vedel, že bude musieť čeliť pravde.
Časť
z neho sa proti tomu chcela postaviť a už nebolo možné sa tomu ďalej
vyhýbať.
Potterov
výraz však nehovoril o nenávisti, bolo v tom niečo viac, niečo ako
pochopenie, ktoré by od neho neočakával.
„Pripúšťam,
že nevieme ako to bolo s Ginny, máme len tú spomienku, ale nevieme celkom presne, čo sa vtedy dialo
v tvojom vnútri... ja... nemyslím si, že si to chcel urobiť, aj ona
predsa... počas tej záležitosti v tajomnej komnate, mohla pokojne niekoho
zabiť, mala len šťastie, že Tom nebol dôslednejší a že sa veci vyvinuli
v jej prospech... Myslím si, že si na tom podobne ako bola aj ona... Podľa
mňa len Voldemort dokončil to, čo začal...“
Potterove
slová v ňom vyvolali zmätok.
Kam
sa podela tá nenávisť, ktorú pociťoval voči vrahovi svojej manželky?
Prečo
je voči nemu natoľko chápavý, že...
Miluje
ho skutočne až tak, že je ochotný zabudnúť na to, čo sa kvôli nemu stalo matke
jej detí?
S niečím
takým sa v súvislosti so svojou osobou ešte nestretol.
Nevedel,
čo by si o tom mal myslieť. Považoval to za rovnaké šialenstvo ako pokúšať
sa o nemožné.
„Toto
je iné, je to moje zlyhanie, moja zodpovednosť...“
„Severus,
prosím, chcem ti pomôcť... Skúsme s tým ešte bojovať... Nesmieš sa teraz
len tak vzdať... Toto nie je celá pravda, nesmieš mu veriť, on ... vieš veľmi
dobre, že sa vyžíval v takých veciach... musíme to dokončiť, aby sme
vedeli... a ak si aj potom budeš priať, aby sme vykonali isté opatrenia,
tak ťa poslúchnem, ale dovoľ mi využiť aspoň tú poslednú možnosť...“ nedal sa
len tak odradiť Harry.
„Povedal
som ti všetko, čo som chcel... teraz je už len na tebe to, aby si mi dokázal,
že všetko čo sme doteraz urobili, malo aspoň nejaký zmysel. Na mne viac
nezáleží Potter, už niet cesty späť.“
Súčasnosť
„Už
prišli. Je čas ísť...“ oznámil mu Harry.
Prikývol.
Pomalšie
než mal vo zvyku.
Lebo
to, čo ho čakalo, nebolo príjemné ani pre jedného z nich.
Potter
si však napokon presadil svoje, trval na tom, že pôjde s ním
a podarilo sa mu získať povolenie od svojho vedúceho.
Ministerstvo
prehodnotilo jeho prepustenie, potom, čo sa mu podarilo vyriešiť túto
záležitosť, bol opäť prijatý do práce.
Získal
aj poverenie na prácu v teréne.
Severus
si neprial nič viac než to, aby sa mu darilo a aby sa viac nenechal zlomiť
svojou závislosťou.
Bolo
príjemné vidieť ho vtom červenom habite, pri práci, ktorá bola súčasťou jeho
života.
Bolo
preňho útechou, že opäť začal žiť.
„Ale,
Severus, ja by som to ešte chcel...“
Snažil
sa pristúpiť k nemu, ale on pokrútil hlavou.
„Teraz
to nie je vhodné, ver mi, že to musí byť takto...“
„Nie,
nemusí, ja by som ti chcel...“
Bojoval.
Nedal
sa len tak ľahko odradiť jeho odmietaním.
Tak
mu to dovolil.
Nechal
ho, aby k nemu pristúpil, aspoň na chvíľu si dovolil hľadieť do jeho očí
a nemyslieť na nič iné len na tento okamih.
A prial
si, aby mu toho mohol povedať čo najviac, aby mohol milovanú osobu upokojiť
a ubezpečiť ju o tom, že všetko bude v poriadku, aj keď tým si
nebol tak celkom istý.
„Severus,
prosím, sľúb mi, že...“
„Dosť,
Harry... nie je čas...“ snažil sa zabrániť mu vtom, aby pokračoval.
Nemohol
inak.
Nechcel
ho vidieť takého, nie teraz, potreboval si ho pamätať ako toho Harryho, ktorý
ho prijal a miloval.
To
jediné u dávalo silu pokračovať.
„Už
môžeme...“ opýtal sa Shacklebolt.
„Áno,
čo sa týka mňa, som pripravený...“ povedal mu Severus pevným hlasom.
Shacklebolt
vytiahol prútik, odpútal ho od stoličky no magickú reťaz, ponechal na svojom
mieste.
Bezpečnostné
kúzla z domu boli odstránené, mohli sa premiestniť rovno tam.
Prial
si, aby sa mohol rozlúčiť aj deťmi, no nechcel v nich vyvolávať zmätok
a zbytočné otázky, ktoré neboli pre nich vhodné.
Tento
prípad sa už čoskoro uzavrie a on tomu bude musieť čeliť a zo cťou
prijať následky svojho zlyhania.
„A
čo ty, Harry?“ pozrel Shacklebolt na svojho teraz už oficiálneho zamestnanca.
„Áno,
ja tiež...“
Potom
ho už obklopili z oboch strán a premiestnili sa.
Uľavilo
sa mu, no zároveň vnímal aj akýsi zvláštny nepokoj, pulzujúci hlboko
v jeho mysli.
pre nedočkavých ponúkam túto alternatívu, no vedzte, že sa tým môžete pripraviť o prekvapenie, preto čítajte tento článok, len ak to chcete skutočne vedieť. Ak áno, vstúpte sem.
Ak nie, považujte túto výzvu za bezpredmetnú a nevšímajte si ju.