Rodinné tajomstvo 1. kapitola 3/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

  Pre Ell, Lilith.

Svoju pozornosť sústredil hlavne na tajné vrecko, v ktorom mal peniaze, doklady a starší mp3 prehrávač.

To našťastie ostalo nedotknuté, no niektoré veci z prednej časti mu zmizli.

Prevažne pár drobných a nejaké ďalšie menej dôležité veci.

Vrátane jeho starého mobilu, ktorý dostal počas jednej charitatívnej akcie v domove. Nebolo to nič výnimočné, no preňho bol tento telefón takmer nenahraditeľný, aj keď to bola skôr taká tehla, ktorú nemohol nikomu ukazovať, no keďže nemal peniaze na nič lepšie, mal k nej už takmer citový vzťah a tá strata ho veľmi mrzela.

Kontakty mal našťastie zapísané aj v jednom zošite, čo urobil počas jedného daždivého dňa, počas prázdnin, keď bol obzvlášť znudený.

Knihy do školy, tie boli tiež našťastie v poriadku, čo ho veľmi potešilo, keďže by nerád platil za ich prípadnú stratu.

Aspoň to zmierňovalo jeho obavy spojené so stretnutím s jeho poradcom, ktoré už zrejme nemohol ďalej odsúvať.

Odložil batoh, pomerne spokojný s tým, ako dopadla prehliadka a ešte na nejaký čas si ľahol do postele.

Sestra zhasla svetlo, preto preňho nebol problém opäť zaspať, aj napriek chrápaniu niektorých pacientov.

***

Počúval hudbu a naháňal v tanieri akési červené želé, ktoré dostal k raňajkám. To, či sa to dalo jesť bolo diskutabilné, no pomerne slušným spôsobom sa to pohybovalo a keďže počas počúvania hudby nemal veľmi čo na práci, tak sa s tým zabával.

Keby mal pri sebe mobil, zavolal by niekomu z domova, niektorému zo spolubývajúcich, aby mu priniesol úlohy.

Aspoň tak to mali vo zvyku, ak sa stalo niečo mimoriadne a keďže dvaja z nich chodili do jeho triedy, zvyčajne s touto priateľskou výpomocou nebol žiadny problém.

Mobil však nemal, preto mu neostávalo nič iné, len v príhodnom čase ponechať želé svojmu osudu a pomaly dokrivkať k verejnému automatu.

Do ktorého vhodil pár drobných a nejaký čas musel čakať, kým vôbec nadviazal spojenie.

Lee Min Ho, s ktorým si úlohy vymieňal najčastejšie, to zdvihol po treťom zazvonení.

„Áno, jasné, dostaneš to, ale pošlem ti úlohy po Byunovi, ten sa k tebe dnes chystá...“

Neostávalo mu nič iné len s tým súhlasiť.

Predpokladal, že Byun, aspoň ocení jeho záujem o školu, ak už nič iné, možno bude k nemu zhovievavejší.

Min Ho bol celkom fajn aj keď dosť lenivý a pokiaľ nešlo o pekné dievča, nemal veľkú chuť sa nikam náhliť.

„Skoro sa uzdrav, čakáme ťa...“

„Ďakujem...“

Dokončil hovor a vrátil sa späť do spoločnej izby.

***

Na začiatku návštevných hodín sedel ako na ihlách a pripravoval sa na to najhoršie. Snažil sa nevšímať si pomerne početnú rodinu, ktorá prišla navštíviť jedného z pacientov.

Nevyzeralo to, že by to ten mladý muž ktovieako ocenil. Bol nervózny a len občas im niečo odvrkol, aj napriek tomu, že ho zahŕňali značnou pozornosťou.

Myoung-soo mu takmer závidel.

Nebolo by zlé, keby na svete boli nejakí ľudia, ktorých by skutočne zaujímalo to, čo sa s ním stane. Ten chlapec očividne nevedel, aké má šťastie.

Čo sa nedalo povedať o ňom, keďže dvere sa otvorili a dovnútra vošiel Byun.

Myoung-soo cítil ako mu srdce poskočilo, pretože to vyzeralo, akoby si prial zabiť ho pohľadom.

Čo by si za iných okolností vychutnával, ale cítil, že práve teraz nie je vhodná chvíľa na to, aby sa púšťal do vopred prehranej bitky.

Pokúšal sa sformulovať si v mysli tie najlepšie a najvhodnejšie vysvetlenia, no okamžite zabudol na všetko, keď si uvedomil, že jeho poradca neprišiel sám.

A nebol jediný, komu to takpovediac vyrazilo dych.

Všetky ostatné návštevy podozrivo stíchli a premeriavali si muža v najlepších rokoch, elegantne oblečeného, osobu, s ktorej vyžarovala moc a autorita, ktorá by dokázala celú miestnosť okamžite postaviť do pozoru.

A nebol to nikto iný než pán Jung.

Ten pán Jung, ktorý uvažoval nad tým, že si ho privedie do svojho domu.

Myoung-soo si ho pochybovačne premeriaval.

Do jeho zorného poľa sa však dostal Byun.

„Pán Jung, toto je Kim Myoung-soo, chlapec, o ktorom som vám hovoril...“ predstavil ho pomerne horlivo a kým naňho sa mračil, na pána Junga hľadel naňho takmer, akoby mal pred sebou nadpozemskú bytosť.

„Veľmi ma teší, že ťa spoznávam Kim Myoung-soo.“

Nevedel či sa mu páči alebo nie.

Nebol si nateraz istý tým, či sa má nechať oslepiť tým prvým dojmom.

Okrem toho s dominantnými typmi to bolo ťažké, preňho zvyčajne až príliš.

Byunov pohľad však sľuboval krutú pomstu a on bol príliš dobitý na to, aby sa neskôr dohadoval aj s ním, veril, že jeho čas ešte príde.

Aspoň počas tejto návštevy mienil byť dobrý chlapec, aspoň kým Byun zabudne na tento posledný incident.

„Aj mňa veľmi teší, pane...“

Pozdravili sa, pomerne formálne a Myoung-soo im obom ponúkol plastové stoličky, keďže tu nebolo nič iné, na čom by mohli sedieť.

Pán Jung to prijal bez akýchkoľvek komentárov a ignoroval Byunove pokusy o to, že zoženie niečo omnoho lepšie, ak to bude potrebné. 

predchádzajúca časť   2. kapitola