Rodinné tajomstvo 3. kapitola 1/3

názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

                                                                     Pre Ell, Lilith, M.K, Nade.

Jungovci bývali v  obrovskej vile s bazénom, ktorá vyzerala takmer ako z iného sveta.

Bola to monumentálna stavba, vzbudzujúca rešpekt, akoby šlo o nejaké významné šľachtické sídlo.

Videl jej obrázky v časopisoch, no nič ho nemohlo pripraviť na celkový dojem nadobudnutý vlastnou skúsenosťou.

Aspoň on sa tam tak cítil, keď vystúpili z auta a kráčali po úhľadne upravenej ceste, smerujúcej k domu.

Jungovci po nich poslali svojho šoféra.

Spolu s autom, ktoré podľa všetkého Byun nemohol prestať obdivovať.

Myoung-soo sa do áut veľmi nerozumel, no aj on vedel, čo je dobré a čo nie, a toto sa rozhodne dalo označiť za lepší štandard.

Práve teraz mal však možnosť obzrieť si aj miesto, kde by relatívne mohol istý čas žiť a nevyzeralo o tam vôbec zle.

Okolie bolo dobre zabezpečené, vrátane vysokého oplotenia a elektronicky ovládanej brány, ktorá sa za nimi okamžite po ich vstupe zavrela.

Na pozemku sa motali ochrankári a všetko to tam vyzeralo takmer, akoby sa chystal navštíviť nejakú kráľovskú rodinu.

Myoung-soo začínal chápať, prečo Byun trval na tom, aby sa slušne obliekol a bol ochotný sa s ním kvôli tomu až do krvi pohádať.

Aj keď Kim si ako vždy napokon presadil svoje a zvolil si len džínsy, biele tričko a svoju koženú bundu.

Nemal v úmysle nič predstierať.

Pokiaľ ho nebudú chcieť prijať takého akým je, môžu zabudnúť na to, že by u nich pobudol čo i len pár hodín.

Bol však nútený urobiť pár ústupkov, aby si uľahčil život, keďže Byun bol v istých oblastiach vskutku nekompromisný.

V kombinácii s krabičkou Hello Kitty, našťastie čiernou a nie ružovou, avšak plnou lízatkových koláčov to bola vskutku kombinácia na nezaplatenie.

No mohlo to dopadnúť aj horšie a skutočne by sa musel obliecť takmer, akoby šiel na nejakú diplomatickú misiu, preto tú krabičku práv teraz považoval len za nutné zlo.

A jeho inštrukcie ohľadom svojho správania počúval len na pol ucha, pretože Byun sa nezastavil, odkedy vystúpili z auta.

„Buď slušný a neopováž sa... Nesnaž sa pokaziť to svojimi zvyčajnými trikmi a už vôbec nezačínaj hovoriť hneď o....“

On len prikyvoval a nič nehovoril, jeho domácemu to zrejme tak vyhovovalo, lebo jeho absenciu komunikácie nijako výrazne nekomentoval.

A keď boli  mladou ženou, ktorá ako sa neskôr ukázalo, pomocníčkou v domácnosti, uvedení do modernej a luxusne pôsobiacej obývačky, Myoung-soo zaujal miesto v pohodlnom koženom kresle. A hneď si aj vyložil nohy.

„Čo to robíš?“ oboril sa naňho jeho vychovávateľ.

„Nič, len som si...“

„Okamžite daj tie nohy dolu zo stola!“ prikázal mu.

Neposlúchol.

Byun mu po nich klepol, a on ich stiahol, no aj tak sa napokon pohodlne oprel a čakal na príchod domácich.

Byun mu konečne prestal dávaš inštrukcie, sedel vedľa neho, niečo si zapisoval do svojich poznámok, pero mu len tak kmitalo po papieri.

Jeho mladý zverenec o to nejavil takmer žiadny záujem.

Trochu ho boleli nohy od toho prudkého úderu, ktorý dostal, čo výrazne zhoršilo jeho náladu.

Prial si odtiaľ čo najskôr vypadnúť a no zároveň sa túžil zbaviť Byuna, a táto túžba momentálne prevyšovala tú druhú.

Tieto zmiešané pocity sa ho držali, aj keď uvidel prichádzať pomerne peknú bledú ženu, ktorá držala za ruku malé dievčatko, oblečené v červených šatách.

Matka a dcéra, nebol pochýb o tom, že k sebe patria.

Pani Jungová bola pomerne mladá, očakával, že bude staršia, medzi ňou a manželom bol zrejme dosť veľký vekový rozdiel.

Aspoň to tak na prvý pohľad vyzeralo, aj keď mohol sa aj mýliť.

A za nimi prišiel aj pán Jung, ktorého už mal možnosť spoznať spolu s nejakým chlapcom, ktorý bol zrejme len o pár rokov starší než Myoung-soo.

„Vitajte u nás pán Byun Myoung-soo, sme radi, že ste prijali naše pozvanie...“ povedal im pán Jung, na záver predstavovania.

Nasledovala samozrejme typická zdvorilostná časť s pozdravmi a predstavovaním.

Ich mená poznal z informačnej karty, ktorú mu dal Byun, aj z novín, pani Jung Yoo-Mi, jej dcérka, Jeong Shin-Woo.

A ten vážny chlapec, ktorý si ho zo záujmom obzeral, bol najstarší syn pána Junga, Min-Jin, ktorý uprednostňoval skrátenú podobu svojho mena a prial si, aby ho volal Min.

Myoung-soo sa úspešne zbavil krabičky so sladkosťami, ktorou si získal uznanie hlavne u najmladšej členky rodiny.

„Pozri mamička, aké pekné...“

Shin-Woo krabičku samozrejme otvorila ako prvá a hneď si aj obzerala lízatká, hlavne tie z hviezdičkami zaujali jej pozornosť.

„Áno, máš pravdu, je to veľmi pekné, ďakujeme vám za darček...“

 A oni sa opäť usadili na svoje miesta oproti celej rodine.

Myoung-soo už podobné pohovory absolvoval, preto ho nijako neprekvapilo to, keď Byun začal tak ako mal vo zvyku.

„Ja vás nebudem vyrušovať, len si urobím pár poznámok, pokojne sa zhovárajte a mňa si nevšímajte...“ 

 

 predchádzajúca kapitola        nasledujúca časť