Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
Pre Lilith, Nade.
Oprel sa oňho.
Starostlivosť
tohto typu mu vyhovovala.
Po dlhom čase sa
niekto skutočne zaujímal o to, čo potrebuje.
A vďaka nemu
to bolo omnoho znesiteľnejšie.
No nič nenamietal
proti tomu, aby si mohol chvíľu poležať v tej príjemne veľkej posteli.
Sledoval ako pán a doktor
vyskúšali fungovanie spojenia, pomocou mobilnej aplikácie, ktorá bola pomerne
rýchlo nastavená.
Pripadalo mu to
dosť zvláštne, aj keď bol agentúrou upozornený, že niektorí páni chcú mať už od
začiatku všetko pod kontrolou.
A toto bol
zrejme jeden z nich.
No nerobil si s tým
starosti, čip sa dal pomerne spoľahlivo odstrániť. Agentúra na to mala tých
najlepších odborníkov, a aj keď aplikácia nebola príjemná, to ostatné sa
dalo zvládnuť. Jeho pohyb bol monitorovaný už aj v agentúre, nemal úplnú
kontrolu nad svojím životom, na to si už zvykol a bol pripravený to
prijať.
Ten hrdý Rain,
ktorým bol kedysi, by niečo také zrejme nedovolil, no Rain, ktorým bol dnes bol
pripravený robiť ústupky, aspoň dočasne...
Začal sa opäť
sústrediť na doktorov hlas, keď zachytil pánov pohľad.
Podvedome sklopil
zrak.
„Máte tam aj
podrobný návod, ak by ste mali akékoľvek otázky, alebo sa vám zdalo, že niečo
nefunguje tak, akoby malo, kedykoľvek mi zavolajte...“ povedal jeho pánovi, keď
už bol na odchode.
Pán Prekvapivo nežný ho šiel odprevadiť.
Rain ostal chvíľu
sám.
Pokúšal sa trochu
uvoľniť.
A zvyknúť si
na ten pocit, spojený s miernou bolesťou na mieste, kde bol aplikovaný
čip.
Privrel oči.
Len na chvíľu.
Pretože od rána sa
takmer ani len nemal možnosť zastaviť.
A zaspal.
Ani nevedel kedy
presne.
Prebudilo ho až
otvorenie dverí.
Prudko sa posadil
na posteli a pozrel na svojho pána, ktorý bol oblečený, akoby sa chystal na
nejakú spoločenskú aktivitu.
„Pane...“ oslovil
ho rozospatým hlasom.
„Dnes mám dôležitú
večeru s obchodnými partnermi, vrátim sa dosť neskoro, preto bude lepšie,
ak v našom ďalšom spoznávaní, budeme pokračovať zajtra, dnes si oddýchni a oboznám
sa s tunajším systémom... Chcem, aby si ostal na tomto poschodí, tu sa
môžeš pohybovať, ale neschádzaj dolu, môj personál sa o všetko postará....“
„Rozumiem, pane...“
potichu vyhlásil Rain.
Pán ho jemne
pohladil po vlasoch.
„Dobre sa priprav
na zajtrajšok, budeš mi plne k dispozícii...“
„Áno, pane...“
Pocítil ako mu po
chrbte prebehol mráz, pretože spôsob akým to vyslovil jasne hovoril o tom,
že si ho mieni užiť so všetkým, čo k tomu patrí a tento menší odklad len znásobí
jeho túžbu.
Potom sa pán
vrátil do svojej izby, spojovacie dvere sa za ním zavreli.
Rain však opustil
posteľ a zaklopal na ne.
Otvorili sa.
Pán prekvapivo
nežný vyzeral dosť zaskočene.
Rain mu však nič
nevysvetľoval.
Prebudilo sa v ňom
niečo z tej osoby, ktorou býval a jednoducho si nemohol pomôcť.
„Je tá večera
veľmi dôležitá?“
„Áno, je...“
odvetil jeho pán stroho a zrejme sa chystal niečo namietnuť proti jeho
vyrušeniu, no Rain mu na to nedal príležitosť.
Pobozkal ho.
Cítil ako prelomil
pánov počiatočný chlad jediným bozkom.
A ustúpil v tej
pravej chvíli, aby mu umožnil prevziať kontrolu.
Cítil pálenie na
mieste vpichu, no vnímal to len veľmi okrajovo, lebo pánove vášnivé bozky mu
vzali dych.
