Horúčka 13. časť 2/4

 pár: LV/RW
fandom:HP
autor: Darkway (moje bývalé ja, nie jediné) teraz : Merope Merzmer
upozornenie je to stará poviedka... 
fakt je to jedna z mojich prvých poviedok, kt. som mala na inom blogu, a potom som prestala a opäť som si zmenila meno na Merope, aj keď tam som to neuviedla, ale stále je to moja poviedka. 
poviedka bola dokončená, ale neprešla editáciou. Jednotlivé časti sú krátke, lebo vtedy som písala tak krátko.
Prečo ju sem dávam až dnes, lebo som na ňu zabudla a dnes som si ju opäť všimla, lebo si upratujem veci pred prechodom na nový komp. A uvedomila som si, že už nie je celá na nete... 

po korektúre

 Pre Nade, Lilith.

Po niekoľkých mesiacoch...

„Otvor ssa...“

Použil som slovo, ktoré mi umožnilo prejsť do prijímacej miestnosti skratkou.

Napokon bolo veľmi užitočné, že Harry dosť často rozprával zo sna, (aj keď vtedy som to ešte nedokázal oceniť, lebo to bolo svojím spôsobom desivé), pretože vďaka tomu som problém zapamätať si niektoré otváracie slová, ktoré som mohol používať na rýchlejší pohyb po sídle.

Ponáhľal som sa, lebo som mal po prvý raz po toľkých mesiacoch možnosť stretnúť sa aspoň s jedným členom mojej rodiny. Niežeby nemali snahu navštíviť ma, ale až dosiaľ im nebolo umožnené.

Musel som si to zaslúžiť a nebolo to práve to, na čo by som chcel teraz spomínať.

Už nejaký čas sme bývali v starom sídle Gauntovcov v Rumunsku, ktoré sa Temnému pánovi podarilo získať späť.

A väčšina čarodejníckej verejnosti bolo touto správou potešená, keďže sa mylne domnievali, že sú pred ním vďaka tomu v bezpečí. Čo ani zďaleka nebolo úplne isté, lebo to nič nemenilo na tom, že jeho figúrky naďalej pokračovali vo svojej práci a nebolo možné im uniknúť.

Ministerstvo padlo.

A strana svetla mala veľa problémov, aj vďaka dosť vážnym konfliktom, ktoré vznikli práve kvôli môjmu odchodu.

Dumbledorovo rozhodnutie zrejme tentoraz až príliš rozvírilo hladinu.

Ja sám som sa naňho najprv veľmi hneval, nerozumel som tomu, prečo ma tak rýchlo opäť vydal do rúk nepriateľa, no potom som pochopil. Pár hodín potom, ako som bol nútený odísť, ma ministerstvo vyhlásilo za nepriateľa číslo jeden, za toho, kto zničil šance vyvoleného na víťazstvo a na trest, ktorý mi bol vymeraný som sa ani len neodvážil pomyslieť.

Pochopil som, že Dumbledore chcel, aby som bol užitočný iným spôsobom, pretože sa domnieval, že teraz to bude pre mňa to najlepšie miesto. Spoliehal sa na sily, ktorým som ani ja veľmi neveril, no napokon mal pravdu, nie je pre mňa príjemné to priznať, ale je to tak.

Nerád to však pripúšťam a je pochopiteľné, že ak by som mal možnosť, nezopakujem to takto priamo pred všetkými, no práve dnes bolo mojou úlohou upokojiť rodinu, aby sa zdržali od nepremyslených činov, ktoré by mohli mať ďalekosiahle následky. A nechcel som, aby kvôli mne umierali, dalo by sa povedať, že som Harryho chápal viac než kedykoľvek predtým, a to ako som naňho kedysi občas žiarlil, som považoval za totálne šialenstvo. Nikdy predtým som si neuvedomil aké to muselo byť a ako sa musel cítiť, keď...

Možno práve preto ma to, že brat prišiel na toto miesto až tak veľmi netešilo.

„Charlie...“ oslovil som ho nervózne.

 „Ron... si v poriadku.... ja... mrzí ma, že...“ zrejme sa toho chystal povedať ešte omnoho viac, ale bol prerušený Todom, ktorý vstúpil do miestnosti bez toho, aby sa zaujímal o to, že svojou prítomnosťou moju návštevu značne skomplikuje.

„Vy...“ hlesol môj brat šokovane, jeho ruka siahla po prútiku.

„Nie...“ postavil som sa pred neho, aby som mu zabránil porušiť sľub prímeria. Mohli by ho za to zabiť, a to som nemienil dovoliť.

Moje reflexy sa dosť zlepšili, potom ako ma začal učiť Tod, som si musel osvojiť pár vecí, týkajúcich sa prežitia v prítomnosti skutočných čiernych mágov, na čo nás na Rokforte nikto poriadne nepripravil.

A musel som uznať, že Temný pán by dokázal učiť Obranu zrejme lepšie, než ktorýkoľvek z našich doterajších profesorov, keďže nebolo možné poskytnúť lepšiu prax než stáť pred ním a musieť čeliť. Tejto skúsenosti sa nič nemohlo vyrovnať a chápal som, prečo pre mnohých bola tou poslednou.

Bol som odhodený do jednej zo stien. Cítil som ako mi ten úder, takmer vyrazil dych, klesol som na kolená. No ani zďaleka to nebol ten najsilnejší úder, ktorý som mohol dostať.

„Tentoraz vám lord Voldemort preukáže svoju milosrdnosť, pán Weasley, no pamätajte si, že druhú šancu, už mať nebudete...Crucio...“

Bolesť, ktorú môj brat prežíval som poznal, mal som pocit, akoby som svojím spôsobom bol jej súčasťou.

Prinútil som sa vstať, pristúpil som k Todovi a opäť som klesol na kolená.

„Prosím...“ dotkol som sa okraja jeho habitu, tak ako to zvykli robiť smrťožrúti. Bolo mi jasné, že tým som v bratových očiach definitívne klesol, no bolo to nevyhnutné. A ja sám som najlepšie vedel, že je to jediná cesta, ako zabrániť najhoršiemu.

„Crucio...“

Temný pán zrušil kliatbu a nechal ma tam kľačať, jeho oči mi hovorili, aby som si tú chvíľu dobre zapamätal, lebo to zrejme bude naposledy, čo niekto z mojej rodiny prekročí prah tohto sídla bez toho, aby nečelil smrteľnému ohrozeniu.

Videl som ako môjho brata odviedli, nemohol som proti tomu nič namietať, lebo to jediné ho zrejme zachránilo pred hnevom môjho pána.

Zaplavila ma úľava, cítil som jeho dotyk na svojom pleci, pomaly pozvoľna prechádzal aj po mojom chrbte.

„Tvoje správanie voči mojej osobe, aj študijné výsledky ma veľmi potešili, len tomu vďačíš za to, že čin tvojho brata nebudem posudzovať tak prísne... Zároveň ma táto návšteva utvrdila vtom, že si pripravený prevziať istú zodpovednosť... Bude ti umožnené rozhodovať o veciach spojených s milosrdnosťou. Pri najbližšej príležitosti budeš ty rozhodovať o niektorých osobách, ktoré budú pred tebou stáť...“

„Ďakujem vám, môj pane...“ povedal som to, čo mi velil rozum a dovolil som mu, aby sa ma ďalej dotýkal. A nepochyboval som o tom, čo sa stane, keď ma opäť zavolá do svojej spálne.

Áno, bol aj mojím milencom a mnohí ma za to odsudzovali, no ja som vedel, že neexistuje nič, čo by ma prinútilo od neho odísť, kým on ma učil mágiu, ja som sa pokúšal naučiť ho, ako byť človekom, aspoň do tej miery, do akej bol ochotný to prijať.

Koniec

koniec línie Ron/lord Voldemort

ale čaká nás ešte línia Snarry + Lucius... 

+ jedna časť o vyjednávaní s Voldemortom...  tá je však súčasťou snarry, takže sa bude počítať tam...