pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
Pre ell, Nade.
„Klamal
si pri vypĺňaní svojho profilu...“ chladne skonštatoval pán ZATIAĽ-EŠTE-STÁLE
-BEZMENNÝ.
Rain
kľačal pri jeho nohách, v pozícii, ktorú mal nacvičenú.
Bol
do nej uvedený hneď po pánovom návrate domov.
„Áno,
pane...“ pripustil tú skutočnosť, lebo už nebolo nutné to popierať.
Pán
to zistil, zrejme z pozorovania aj z toho, ako sa k nemu správal,
počas najbližších hodín.
Musel
uznať, že to pokazil hlavne on sám, keďže bol práve tou osobou, ktorá nebola
schopná len tak čakať a dožadoval sa pánovej pozornosti dosť aktívne.
Aj
tak bolo viac než isté, že nie je jeden z tých pokojných a ľahko ovládateľných
typov.
„Urobil
som to preto, lebo inak by som nebol pre agentúru vhodných adeptov...“ povedal
na svoju obranu a bola to pravda.
„Ešte
som ti nedovolil, aby si sa na mňa pozrel...“
„Prepáčte,
pane...“ opäť sklopil zrak.
Práve
tohto sa obával, no nedokázal úplne potlačiť svoju skutočnú osobnosť, jeho tvrdohlavosť
nad ním opäť prevládla.
A obával
sa toho, že jeho skúšobná doba skončí, skôr než vôbec začala.
Lebo
práve typy podobné jemu neboli veľmi vyhľadávané v kruhu mužov, ktorý
túžili po poslušnosti a nadštandardných službách.
„Mrzí
ma, že som sklamal vaše očakávania...“ dodal napokon, pretože nevedel, čo iné
by mu mal povedať, nemienil sa ospravedlňovať za to, aký je, chcel len, aby
pochopil, že nemal v úmysle poškodiť meno agentúry.
Jeho
pán vstal.
Počul,
jeho kroky, no neodvážil sa ešte raz narušiť predpísanú pozíciu.
Možno
to už nemalo zmysel, no stále by mohol byť potrestaný, už len za to, že porušil
pravidlo úprimnosti.
Pocítil
ako pánova ruka prešla po jeho pleciach, bolo mu venované drsnejšie pohladenie,
ktorého takmer naplnilo nádejou, že napriek tomu, bude možno všetko v poriadku.
„Mal
by som ťa vrátiť späť do agentúry...“ povedal mu ten muž, keď siahol vyššie,
nadvihol mu bradu a on sa naňho smel pozrieť.
Díval
sa do tých očí, ktoré si ho prísne premeriavali.
Cítil
ako jeho srdce takmer zastalo.
Nechcel
sa vrátiť.
Nemohol,
ale zároveň už vedel, že nemôže poprieť to, kým je.
Skutočne
sa o to veľmi snažil, ale opäť sa prezradil, opäť v ňom prevládlo to,
čo k nemu patrilo. A ten bozk bol len začiatkom toho, čo by si ešte
dovolil, keby jeho pán zvolil k tomu, aby bol ich vzťah inakší než tie, na
ktoré ich pripravujú v agentúre.
„Urobíte
to?“ opýtal sa provokatívne.
A nespúšťal
z neho oči.
„Rozhodneme
sa na základe toho, čo mi o sebe povieš, na základe otázok, ktoré ti
položím, no chcem, aby si tentoraz odpovedal pravdivo... preto urobíme isté
opatrenia... vstaň...“
Poslúchol.
A nechal
sa odviesť k stolu.
Tam
ho pán posadil.
A otvoril
niečo, čo si predtým vôbec nevšímal, lebo plnú pozornosť venoval svojmu pánovi.
Bol
to prístroj.
Pán
sa nejaký čas venoval jeho pripájaniu.
A keď
skončil, povedal mu:
„Je
to veľmi citlivý prístroj, ktorý mi pomôže vyhodnotiť tvoje odpovede...“ dal mu
všetky potrebné inštrukcie a sadol si oproti nemu.
„Prečo
musím...“ obával sa toho, na čo všetko sa ho môže spýtať.
„Pretože
práve toto ťa delí od odchodu späť do agentúry... nemusíš to urobiť, ale keď to
odmietneš, nebudem mať na výber a budem ťa musieť poslať späť...“
Dal
mu priestor na to, aby si to mohol rozmyslieť.
A Rain
napokon odvetil.
„Tak
dobre, ale môžete mi klásť otázky, len čo sa týka môjho profilu...“
„Mám
v úmysle len to...“ ubezpečoval ho PÁN PRÁVE -TERAZ -VEĽMI -PODOZRIEVAVÝ.
„Tak
začnite....“ vyzval ho tónom, ktorý ani trochu nezodpovedal jeho podriadenému
stavu, pretože práve teraz nebol podriadeným, bol opäť adeptom.
***
„Ďakujem
ti za tvoj čas... Ešte raz si všetko prejdem, vyhodnotím to a potom uvidíme,
či tu budeš môcť ostať...“ oznámil mu, keď skončili.
Rain
bol unavený a zľahka sa chvel.
Padli
aj otázky, ktoré boli síce z profilu, no musel na ne odpovedať pravdivo,
lebo on to po pár skúsenostiach dokázal spoznať.
Zjavne
sa jeho firma venovala takým veciam, keďže to vyzeralo tak, že túto techniku
ovláda viac než dobre.
„Kedy
presne to bude, pane?“ opýtal sa s miernym náznakom podráždenosti v hlase,
už sa nemusel zdržiavať.
„Keď
to ja uznám za vhodné.“