20. 3. 2015

Hračka 2. kapitola 3/3

Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".


                                                             Pre ell, Nade. 

 

„Klamal si pri vypĺňaní svojho profilu...“ chladne skonštatoval pán ZATIAĽ-EŠTE-STÁLE -BEZMENNÝ.
Rain kľačal pri jeho nohách, v pozícii, ktorú mal nacvičenú.
Bol do nej uvedený hneď po pánovom návrate domov.
„Áno, pane...“ pripustil tú skutočnosť, lebo už nebolo nutné to popierať.
Pán to zistil, zrejme z pozorovania aj z toho, ako sa k nemu správal, počas najbližších hodín.
Musel uznať, že to pokazil hlavne on sám, keďže bol práve tou osobou, ktorá nebola schopná len tak čakať a dožadoval sa pánovej pozornosti dosť aktívne.
Aj tak bolo viac než isté, že nie je jeden z tých pokojných a ľahko ovládateľných typov.
„Urobil som to preto, lebo inak by som nebol pre agentúru vhodných adeptov...“ povedal na svoju obranu a bola to pravda.
„Ešte som ti nedovolil, aby si sa na mňa pozrel...“
„Prepáčte, pane...“ opäť sklopil zrak.
Práve tohto sa obával, no nedokázal úplne potlačiť svoju skutočnú osobnosť, jeho tvrdohlavosť nad ním opäť prevládla.
A obával sa toho, že jeho skúšobná doba skončí, skôr než vôbec začala.
Lebo práve typy podobné jemu neboli veľmi vyhľadávané v kruhu mužov, ktorý túžili po poslušnosti a nadštandardných službách.
„Mrzí ma, že som sklamal vaše očakávania...“ dodal napokon, pretože nevedel, čo iné by mu mal povedať, nemienil sa ospravedlňovať za to, aký je, chcel len, aby pochopil, že nemal v úmysle poškodiť meno agentúry.
Jeho pán vstal.
Počul, jeho kroky, no neodvážil sa ešte raz narušiť predpísanú pozíciu.
Možno to už nemalo zmysel, no stále by mohol byť potrestaný, už len za to, že porušil pravidlo úprimnosti.
Pocítil ako pánova ruka prešla po jeho pleciach, bolo mu venované drsnejšie pohladenie, ktorého takmer naplnilo nádejou, že napriek tomu, bude možno všetko v poriadku.
„Mal by som ťa vrátiť späť do agentúry...“ povedal mu ten muž, keď siahol vyššie, nadvihol mu bradu a on sa naňho smel pozrieť.
Díval sa do tých očí, ktoré si ho prísne premeriavali.
Cítil ako jeho srdce takmer zastalo.
Nechcel sa vrátiť.
Nemohol, ale zároveň už vedel, že nemôže poprieť to, kým je.
Skutočne sa o to veľmi snažil, ale opäť sa prezradil, opäť v ňom prevládlo to, čo k nemu patrilo. A ten bozk bol len začiatkom toho, čo by si ešte dovolil, keby jeho pán zvolil k tomu, aby bol ich vzťah inakší než tie, na ktoré ich pripravujú v agentúre.
„Urobíte to?“ opýtal sa provokatívne.
A nespúšťal z neho oči.
„Rozhodneme sa na základe toho, čo mi o sebe povieš, na základe otázok, ktoré ti položím, no chcem, aby si tentoraz odpovedal pravdivo... preto urobíme isté opatrenia... vstaň...“
Poslúchol.
A nechal sa odviesť k stolu.
Tam ho pán posadil.
A otvoril niečo, čo si predtým vôbec nevšímal, lebo plnú pozornosť venoval svojmu pánovi.
Bol to prístroj.
Pán sa nejaký čas venoval jeho pripájaniu.
A keď skončil, povedal mu:
„Je to veľmi citlivý prístroj, ktorý mi pomôže vyhodnotiť tvoje odpovede...“ dal mu všetky potrebné inštrukcie a sadol si oproti nemu.
„Prečo musím...“ obával sa toho, na čo všetko sa ho môže spýtať.
„Pretože práve toto ťa delí od odchodu späť do agentúry... nemusíš to urobiť, ale keď to odmietneš, nebudem mať na výber a budem ťa musieť poslať späť...“
Dal mu priestor na to, aby si to mohol rozmyslieť.
A Rain napokon odvetil.
„Tak dobre, ale môžete mi klásť otázky, len čo sa týka môjho profilu...“
„Mám v úmysle len to...“ ubezpečoval ho PÁN PRÁVE -TERAZ -VEĽMI -PODOZRIEVAVÝ.
„Tak začnite....“ vyzval ho tónom, ktorý ani trochu nezodpovedal jeho podriadenému stavu, pretože práve teraz nebol podriadeným, bol opäť adeptom.
***
„Ďakujem ti za tvoj čas... Ešte raz si všetko prejdem, vyhodnotím to a potom uvidíme, či tu budeš môcť ostať...“ oznámil mu, keď skončili.
Rain bol unavený a zľahka sa chvel.
Padli aj otázky, ktoré boli síce z profilu, no musel na ne odpovedať pravdivo, lebo on to po pár skúsenostiach dokázal spoznať.
Zjavne sa jeho firma venovala takým veciam, keďže to vyzeralo tak, že túto techniku ovláda viac než dobre.
„Kedy presne to bude, pane?“ opýtal sa s miernym náznakom podráždenosti v hlase, už sa nemusel zdržiavať.
„Keď to ja uznám za vhodné.“