Vtedy som mala ten pocit 3. kapitola 3/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

varovanie: HET

 Pre Farah. 

poznámka: po mojej korektúre

„Typické pre osoby s nejasným pôvodom...“ odsekla Greengrassová jedovato a šla tancovať s jedným z jeho spolužiakov.

Myrtla videla ako tie slová rozvírili hladinu, chlapci si šli plniť svoje povinnosti tanečníkov, možno aj skôr než to bolo nevyhnutné. Snažila sa nedívať na Toma a netešiť sa až tak veľmi z jeho menšej roztržky s partnerkou.

Po JEHO návrate však už zo seba nedokázala dostať ani jedno jediné slovo.

Nebolo možné prekonať ten nepokoj, ktorý v nej vyvolal. Niežeby si ju ktovieako všímal, vrátil sa k svojej partnerke, ktorá napokon ukončila tanec ešte skôr než dohrala tá ďalšia skladba a niečo jej pošepol. Spôsob, ktorým to urobil, bol možno až príliš dôverný. Dostal sa k nej až dosť blízko, Myrtla sa na to nedokázala dívať.

Naposledy bol tak blízko pri nej, keď ju... Prešlo ňou náhle bodnutie bolesti.

Nie. Nechcela na to myslieť. Nemala v úmysle sa tým viac zaoberať.

Prešlo ňou náhle bodnutie bolesti. Nerozumela tomu, prečo to musí byť takto. Prečo napriek tomu, že to nechce, má to na ňu dosah a odpoveď, ktorú nechcela počuť, k nej pomaly a pozvoľna prichádzala. Spolu s beznádejou.

Už len pri letmom pohľade na nich pochopila, že Greengrassová zabudla na tú záležitosť s tancom. A Myrtla musela uznať, že spolu vyzerajú veľmi dobre, čo ju podráždilo ešte omnoho viac. Nemala v úmysle byť súčasťou ich zmierenia počas celého večera.

 „Príjemnú zábavu...“ povedala napokon profesorovi, schmatla Molly a spoločne prešli na opačný koniec miestnosti.

Nejaký čas tancovali aj v spoločnom kruhu s ostatnými dievčatami.

Odkedy sa na parkete objavil Tom, boli chlapci omnoho ochotnejší než predtým.

No už to nebolo ono. Nemala pocit, že by sa dostávala do tej správnej nálady.

No snažila sa to nedávať najavo, a istý čas sa jej skutočne podarilo užívať si večer, no len to tej doby, kým sa Molly nezačala viac baviť s jedným chlapcom, ktorý bol bez partnerky. Myrtla opäť ostala sama.

Pomaly opustila veľkú sieň. Zamierila k jednej zo skratiek, netrvalo dlho a cítila ako sa jej ramien dotkol nočný vzduch.

Nasledovalo jej obľúbené kúzlo na zohriatie, ktoré odstránilo aj túto poslednú prekážku.

Pomaly vykročila ďalej od lákavých svetiel. Nejaký čas tam len tak stála.

Necítila zimu, ale ani to isté teplo, spojené s jeho dotykom. Teraz to však bolo iné.

Omnoho ťažšie. Zrušila kúzlo a ponorila sa do toho neúprosného chladu, ktorý rozochvel jej telo.

Vedela, že musí byť silná. Ak pred nimi ukáže slabosť, nikdy viac ju nenechajú na pokoji. Dala sama sebe pár minút na to, aby sa mohla trochu spamätať.

Nesmie pozorovať Toma. Klame sama seba, ak si myslí, že on by mohol byť tým, kto nebude hľadieť na tie záležitosti, ktoré rozdeľovali študentov z Rokfortu.

Prekvapili ju jej vlastné slzy, ktoré jej nedovolili vrátiť sa späť do miestnosti.

Ten prudký výbuch pre ňu tak typický sa skončil tým, že zamumlala heslo do kúpeľne prefektov. Nedávno ju vymámila od jedného zo školských duchov, počas bežnej konverzácie a považovala to za jeden zo svojich úspechov.

Bolo to miesto, kde by ju o takomto čase nemal nikto rušiť.

Cestou videla len Zloducha, ale ten našťastie nadával na to, že nebol vpustený do Veľkej siene.

Pustila do umývadla vodu a nejaký čas sledovala v zrkadle svoju vlastnú tvár.

Sama sebe prikázala okamžite prestať. No  dosť dlho aj tak rozrušene hľadela na svoj odraz, no snažila sa zhlboka dýchať tak, ako ju to učili, keď mala takéto výbuchy emócii predtým. Šlo to ťažšie než zvyčajne, ale napokon sa jej to podarilo.

Pomaly sa upokojovala.

Bola rada, že jej Molly napokon dala ten odolnejší mejkap, keďže to nevyzeralo tak, že by nastala nejaká výraznejšie zmena spojená s jej výzorom. Aspoň za to bola vďačná.

 No potom to začula. Ten zvuk spojený s príchodom ďalšej osoby.

Pocítila na pleci dotyk cudzej ruky. Zdvihla zrak smerom k zrkadlu.

Neodvážila sa hneď obrátiť.

„Opäť sa schovávaš na miestach, kde nemáš čo robiť?“ zaznel pri jej uchu Tomov hlas.

„Ako si vedel, že som tu?“

„Sledujem ťa...“

 Mala pocit, akoby sa v jeho očiach mihol náznak červenej.

„To vážne...“ vyjachtala rozrušene.

Z nejakého dôvodu sa jej táto predstava veľmi nepozdávala a už vôbec nie tón, akým to povedal. Niečo v nej takmer bilo na poplach.

Musela sama sebe pripomenúť, že to bol zrejme len odraz svetla v zrkadle a nič viac, lebo keď sa naňho pozrela ešte raz, už to nevidela.

Stiahol ruku z jej pleca.

„Nie, samozrejme, že nie, ale keď chcem, viem si veci veľmi rýchlo zistiť...“

Predpokladala, že Zloduch sa mu o tom z nejakého dôvodu zmienil, čo bolo pozoruhodné, keďže študentov rešpektoval len málokedy.

„Tak teraz to už vieš, a čo s tým urobíš?“

Ešte sa celkom nezbavila všetkých emócií, ktoré na ňu doliehali viac než kedykoľvek predtým.

„Dávaj si pozor, na svoj tón, to, že sme v poslednom čase na seba častejšie narazili, neznamená, že si môžeš dovoliť sa so mnou takto rozprávať...“

„Prepáč, nechcela som, aby to tak vyznelo...“ hlesla už omnoho zmierlivejším hlasom, lebo nechcela, aby sa na ňu nahneval.

„A ja viem, že tu nemám byť, ale potrebovala som skrátka odtiaľ na chvíľu vypadnúť... nič viac, ja už pôjdem, ak dovolíš...“

Chcela prejsť, okolo neho, skutočne to mala v úmysle.

No nedokázala sa ani len pohnúť, keď splnil svoju predchádzajúcu hrozbu a opäť sa jej dotkol.

predchádzajúca časť   nasledujúca kapitola