2. 3. 2015

Rodinné tajomstvo 5. kapitola 3/3






 názov:  Rodinné tajomstvo 

pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...






 Pre Lilith, Nade, ell, M.K. 

Oprel sa o stenu.
Zhlboka dýchal a snažil sa trochu upokojiť.
Jun Ki odtiaľ vyletel, akoby ho snáď niekto prenasledoval.
Len dúfal, že to s ním nebolo až také zlé, že sa mu potom ani len neodváži pozrieť do očí.
Ale on ho predsa varoval, že to preňho bude po prvý raz, keď sa o tom predtým rozprávali a Jun Ki mu povedal, že to nevadí.
No zrejme to nebolo celkom tak.
Roztrpčene udrel oboma rukami do tej steny a takmer stratil rovnováhu.
Cítil sklamanie spojené s akýmsi zvláštnym nepokojom.
A prial si, aby ho ešte nejaký čas držal v náručí, aby sa mohol oňho oprieť.
Nič viac nepotreboval a ani sám nevedel, že dokáže byť až taký romantik, no nepáčilo sa mu, že to skončilo takýmto spôsobom...
A chcel od neho požadovať vysvetlenie, no neodvážil sa opustiť sprchu, lebo sa čiastočne obával, že je pravda to, čoho sa najviac obával.
Každopádne Myoung-soo ešte nejaký čas dovolil, aby voda stekala po jeho tele a nijako sa nebránil tomu dokončiť sprchovanie, keďže nepochyboval o tom, že sa bude musieť čoskoro vrátiť k pánovi Jungovi.
Jun Ki môže počkať. Utiekol od neho a on nie je povinný za ním hneď utekať.
Možno je to zbytočné a práve teraz to nemá nijaký význam.
No aj tak pocítil opätovný nával sklamania, keď vyšiel zo sprchy a taška Jun Ki bola preč.
Zmizol bez rozlúčky, nezanechal žiadny odkaz.
Tak nech si ide, ak chce...
Pomyslel si nahnevane.
Osušil sa a obliekol, pomaly prešiel tou chodbou až k viac využívanej časti.
„Myoung-soo, kam si tak rýchlo zmizol?“ opýtal sa ho pán Jung, ktorý takisto stál pri jednej z lavičiek a mal tam svoju tašku.
Aj on bol ešte viac menej mokrý od sprchy. A našťastie oblečený, vďaka čomu sa vyhli nepríjemnej situácii.
Zatiaľ si neprial vidieť ho nahého, na niečo také ešte nebol pripravený.
 „Ja... len som šiel dopredu s kamarátom... ale on už odišiel...“ zamumlal ospravedlňujúco a dúfal, že pánovi Jungovi ani len nenapadne klásť mu ďalšie otázky.
Pán Jung si ho premeral pomerne prísnym pohľadom.
„Takže to je ten priateľ, o ktorom si nám hovoril?“
„Áno, je...“ vyhlásil pomerne sebaisto, obzvlášť preto, že sa mu nepáčil tón, akým sa ho na to pán Jung pýtal.
A bol ešte stále podráždený kvôli tej predchádzajúcej záležitosti.
„Mali by sme ísť...“ povedal mu na to jeho budúci opatrovník.
„Dobre...“ zamumlal rozpačito.
Potom spoločne opustili sprchy.
Nevypytoval sa ho na to, odkiaľ pozná nevlastnú matku Jun Ki(ho), nevyzeralo to, že by mal záujem o tom hovoriť.


***

„Musíme sa vrátiť domov...“ oznámil im pán Jung, práve keď robil spoločnosť Shin Woo, ktorá sa veľmi vďačne hrala na jeho sprievodkyňu a chcela mu všetko ukázať. Jej mama s ním prehodila len pár slov, držala si odstup, možno ešte viac než predtým a Myoung-soo si začínal myslieť, že je z neho unavená.
„Stalo sa niečo, drahý?“ opýtala sa ho pani Jungová.
Naklonil sa k nej a niečo jej pošepol.
Zbledla.
A okamžite vstala.
„Je v poriadku?“ hlesla vystrašene.
„Nič mu nie je, ale bude lepšie, ak ho vyzdvihneme osobne...“
Pani Jungová prikývla.
 „Tak radšej poďme čím skôr...“ dodala čo najtichším hlasom.
„Nemusíš si oňho robiť starosti, mladý pán si ako vždy robí čo sa mu len zachce... Nejaký čas to ešte vydrží...“
„Ale Kyoung-ho...“
„Najprv odvezieme deti domov a potom sa uvidí, čo môžeme preňho urobiť...“  neľútostne ju zahriakol.
Myoung-soo vyrozumel, že sa to týka Mina no zrejme šlo výlučne o záležitosť dospelých, pretože po príchode do domu, bola Shin Woo poslaná do izby a on sa takisto rozhodol, opätovne preskúmať tú svoju.
Podľa toho, ako veľmi sa hneval to vyzeralo tak, že Min a jeho priateľka sa do niečoho zaplietli.
Nič viac sa však nedozvedel a ani len nemienil vyzvedať.
Pretože sa v dome aj tak nevyznal a po ich odchod si rád doprial aj čas pre seba.
Myoung-soo ležal na posteli.
Podľa toho, ako veľmi sa hneval to vyzeralo tak, že Min a jeho priateľka sa do niečoho zaplietli.
Nič viac sa však nedozvedel a ani len nemienil vyzvedať.
Na kolenách mal požičaný notebook a prihlásil sa na svoje facebook.
Jun Ki si ho odobral z priateľov.
Vyzeralo to tak, že naňho zrejme neurobil ten najlepší dojem.
Nervózne si prešiel rukou po vlasoch.
Nemohol predsa až tak spanikáriť...
Začínal si myslieť, že s ním niečo nie je v poriadku.
Zaklapol notebook a nejaký čas len ležal na svojej novej posteli a snažil sa naňho nemyslieť.
Jungovci sa vrátili až po večeri, spolu so starším synom a dolu bolo počuť krik pána Junga.
„Nezodpovednosť... čo si si myslel...“ útržky slov zaznievali až do jeho izby.
„Nie, otec... skutočne nie...“
„Kyoung-ho...“ ozval sa aj hlas pani Jungovej, no neznel tak výrazne ako ten patriaci jej manželovi.
Myoung-soo až teraz mal možnosť počuť, ako sa dokáže rozčúliť a znepokojovalo ho to.
Strhol sa, keď začul zvuk, ktorý znel dosť nepríjemne, akoby snáď niečo spadlo.
Pani Jungová opäť niečo kričala a potom už bolo počuť len...
„Zmizni mi z očí!“
Buchnutie dverí a ženský plač.