názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
Pre Lilith, Nade, ell, M.K.
***
„Prebehlo
zrýchlené konanie,“ oznámil mu Byun, keď sa po troch týždňoch od poslednej
návštevy, opäť predvolaný do jeho kancelárie, kvôli záležitosti
s Jungovcami.
Myoung-soo
naňho zarazene hľadel.
„Čo
to má znamenať?“
Nejaký
čas sa s nimi stretával a nezdalo sa mu vhodné, veci zbytočne
urýchľovať, aj keď nezistil žiadne zjavné nedostatky.
Dokonca
ani tá hádka, ktorej bol svedkom, nebola ničím čo by nepatrilo k bežným
rodinným záležitostiam, obzvlášť, keď bol syn pána Junga zatknutý, kvôli jazde
pod vplyvom alkoholu, pričom aj jeho priateľka bola v podobnom stave ako
on sám, čo zrejme pomerne konzervatívneho a prísneho podnikateľa vôbec
nepotešilo, aj z ohľadom na to, že sa to okamžite dostalo na stránky
všetkých tunajších novín, pričom každá médium túto správu ešte o niečo
prikrášlilo, takže ku koncu na ňom neostala ani nitka suchá a na svetlo
vyšli aj ďalšie z jeho hriechov.
No
Myoung-soo mal kvôli tomu obavy, že naňho tiež bude kladený podobný tlak, že
stačí len ak sa potkne a všetci to búdu riešiť len preto, že ide
o zámožnú rodinu, ktorá všetkých na okolo zaujíma, už aj o ňom sa
začalo písať. A dalo by sa povedať, že sa objavilo pár denníkov, ktoré
mali záujem o rozhovor s ním, čo ho dosť znepokojovalo, pretože
o takéto veci nemal záujem.
Právnik
Jungovcov však tieto záležitosti zatiaľ uspokojivo vyriešil, no aj tak ho znepokojovalo
to, že sa môže veľmi ľahko stať predmetom verejného záujmu.
„Nezvyšuj
na mňa hlas, lebo to, že ich navštevuješ, neznamená, že si o niečo lepší
než väčšina tunajších detí...“ oboril sa naňho Byun, tak ako to mal vo zvyku,
keď sa odvážil mu vzdorovať a padla aj facka.
Tvár
ho pálila, no vydržal to a nepriložil si k nej ani ruku.
Byun
pokračoval, akoby sa vôbec nič nebolo stalo.
„Koncom
týždňa k nim pôjdeš bývať... všetko je už pripravené a podpísané...
prebehlo aj súdne konanie...“
„Ako
je možné, že som tam nebol? Prečo sa ma nepýtali či...“
„Ja
ako tvoj zástupca som urobil maximum preto, aby boli tvoje záujmy zachované
a nemôžeš ma obviňovať z toho, že by to mohlo byť pre teba nevýhodné,
už nejaký čas sa predsa stretávate a je to jedna z tých rodín, o ktorých
nemám žiadne pochybnosti...“
Chcel
mu povedať, že s tým nesúhlasí, že je to príliš skoro a ďalej sa s ním
hádať, no vôbec sa nedostal k slovu.
A nevyzeralo
to, že Byun má záujem ho počúvať, len čo mu to oznámil, jednoducho ho vyhodil z kancelárie
s tým, že ide o hotovú vec.
A ak
do toho bude ďalej rýpať, narobí si len problémy.
Odišiel
absolútne znechutený, sadol si na dvor na lavičku a nemienil sa odtiaľ ani
len pohnúť.
Pričom
cítil ako ho páli tvár, od nepríjemného stretu z jeho päsťou.
Nepôjde
k nim žiť, nie za takýchto podmienok. Ešte sa nerozhodol či to skutočne
chce.
Stretnutia
boli fajn
Vždy
ho niekam vzali, trávil s nimi čas a postupne si zvykal na to, že pán
Jung a jeho syn spolu ani zďaleka nemajú taký dobrý vzťah, ako je to
prezentované v médiách.
A myslel
si, že je na to pripravený, ale teraz keď došlo k rozhodnutiu v ich prospech,
jeho istota bola podlomená aj tým, čo ako náhle a záhadne sa odmlčal Jun
Ki.
Dokonca
nefungovalo ani jeho číslo, niežeby veril, že to má niečo spoločné s Jungovcami,
no kým sa s nimi vtedy nestretli bol v pohode, a teraz zrazu len
tak zmizol, pripadalo mu to podozrivé a nemal z toho dobrý pocit.
Strhol
sa, keď pocítil ako si k nemu prisadol Lee Min Ho.
Jeho
obľúbený spolubývajúci, ktorý si zjavne ako jediný všimol, že s ním nie je
niečo v poriadku.
„Zase
si nahneval Byuna?“
Kritickým
pohľadom prešiel po jeho líci.
„Len
trochu, ale to nič, mohlo byť aj horšie... A ty... kam sa chystáš?“
Nepochybne
by bol práve teraz ochotný niekam vypadnúť, nebol problém to líce zamaskovať,
ak by to bolo možné hoci aj hneď.
„Ideme
s priateľkou do jednej reštaurácie, to vieš, romantika...“
„Aha...“
Začínalo
sa mu pomaly cnieť za časmi, keď bol Lee voľný a spolu chodili po vonku.
Teraz
to dokonca nebol ani Jun Ki a ostatní chlapci dnes mali tiež svoj program.
„Nič
si z toho nerob... teba čaká pestúnska starostlivosť a ktovie,, možno
ťa napokon aj adoptujú...“
Myoung-soo
pokrútil hlavou.
„Nie,
to nie, o adopciu záujem nemám...“ vyhlásil rezolútne.
To
by sa už radšej požiadal o splnoletnenie a pokúsil sa o samostatný
život.
„Ničoho
sa neboj, príliš to prežívaš, hlavne sa uvoľni... nemyslel som to až tak vážne...“
rýchlo ho upokojoval Lee.
„Prepáč,
ja neviem, čo sa to so mnou deje...“
„Si
len trochu nervózny, lebo ti to vychádza, ver mi, aj to sa stáva...“
Myoung-soo
si prial, aby sa to jemu nestávalo, no teraz už vedel, že sa to mu zrejme
nevyhne.
„Nuž
koncom týždňa idem k nim, urobíme rozlúčkovú párty?“ navrhol napokon,
možno by mu to pomohlo, aby sa zbavil toho nepríjemného napätia a bola to
tradícia jedna z tých príjemnejších a hoci nemal chuť oslavovať,
vedel, že tunajšie deti si na túto tradíciu dosť potrpia a je to
takpovediac súčasť tunajšej kultúry.
„Jasné,
všetko bude... len sa neboj a drž sa...“ povedal mu skôr než odišiel a aj
on bol prekvapený, že k tomu došlo tak rýchlo, hlavne vďaka tomu, že
Myoung-soo sa do tejto záležitosti až tak veľmi neponáhľal, no Byun mal zrejme
na celú vec iný názor a považoval za svoju prioritu, čo najskôr sa ho zbaviť.