fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
varovanie: HET
Pre Farah.
***
Ráno ich už
tradične čakala dvojhodinovka elixírov. A všetko prebiehalo tak ako
zvyčajne, bola to klasická hodina s Bifľomorom a nič nenasvedčovalo
tomu, že by sa malo diať niečo mimoriadne.
No jedno
miesto ostalo prázdne. Nejaký Bifľomorčan neprišiel na hodinu, jeho sestru
Edith, ktorá chodila k nim do Bystrohlavu,
to značne znepokojilo.
„Kde je
Terry?“ pýtala sa jeho spolubývajúcich.
„Nevieme,
možno zabudol heslo a nestihol sa vrátiť, občas sa mu to stáva...“ upokojoval ju jeden z nich.
Po príchode
profesora Slughorna však všetci stíchli a vrátili sa na svoje miesta.
„Dobré ráno,
dnes budeme pripravovať... jeden
z elixírov, ktoré ja osobne považujem za mimoriadne dôležitý, hlavne pre
vaše ďalšie štúdium v tomto odbore...“
mávol prútikom a na tabuli sa objavili pokyny, no nemal možnosť ani
len začať hodinu, lebo dvere sa otvorili. Aj on si zrejme všimol prázdne
miesto, ktoré bolo zvyčajne obsadené.
„Pán Atkinson
nepríde?“ nasadil jeden zo svojich prísnejších výrazov.
„Nič
o ňom nevieme...“ povedal Peter.
„Ráno nebol
ani na izbe...“ pridal sa k nemu ďalší z jeho spolubývajúcich.
„Tak, keď sa
objaví, odkážte mu, aby za mnou prišiel...“
nejaký čas si ich prísne premeriaval pohľadom, lebo tá trojica zvykla
dosť často vyvádzať. A boli na škole pomerne známi tým, že stále robia
nejaké problémy.
Myrtla sa
však sústredila hlavne na poznámky, ktoré sa vzápätí objavili na tabuli.
„Ako som
povedal, ide o zmes...“ pokračoval profesor elixírov ďalej vo svojom výklade.
Starostlivo
si poznačila, všetko čo im nadiktoval na úvod.
Slughorn bol jej obľúbený učiteľ, práca pod jeho vedením
bola príjemná, a dnes sa dokonca vyhli aj tej mrzutosti spojenej so
zadeľovaním do dvojíc. Čo bolo zvyčajne pre ňu takmer vždy nepríjemným
zážitkom, keďže sa k nej len málokedy chcel niekto pridať. Dnes našťastie pracovali
na elixíre, ktorý pokojne zvládali robiť aj samostatne. A ona chcela dnes
získať ďalšiu pochvalu.
Dosť dlho
usilovne pracovala na tom, aby Slughorna zaujala a dostala sa do jeho
klubu.
Nebolo to
vôbec jednoduché, aspoň nie na začiatku, ale napokon sa jej to podarilo, práve
vtedy, keď to prestala brať až priveľmi vážne, napokon tá pozvánka prišla
a ona sa postupne dokázala začleniť aspoň do tohto netradičného školského
spoločenstva.
Prelom
nastal, keď mu povedala o svojich hlavolamoch, aj o tých, ktoré sa ma
vyrobila a zatiaľ ich ešte nikomu okrem neho neukázala.
Často spolu
viedli podnetné rozhovory a dalo
by sa povedať, že spolu vychádzali veľmi dobre, aj napriek tomu, že bol vedúcim Slizolinu a ona pochádzala
z muklovskej rodiny.
No dnes
nemala možnosť dokončiť svoju prácu.
Ozval sa
kúzlom znásobený riaditeľov hlas.
„...VŠETCI
ŠTUDENTI SA VRÁTIA DO SVOJICH KLUBOVNÍ V SPRIEVODE SVOJICH
PREFEKTOV...UČITELIA SA ZHROMAŽDIA NA DRUHOM POSCHODÍ PRI SOCHE... “
Po tomto
vyhlásení, nastala mierna panika, zvyšok hlásenia už ani nebolo počuť, keďže im
neboli objasnené dôvody tohto rozhodnutia, a dalo by sa povedať, že sa
všetci až priveľmi rýchlo snažili opustiť triedu.
„Len pokojne...
upokojte sa a netlačte sa!“ snažil sa ich utíšiť Slughorn. A s jeho
pomocou sa im triedu napokon podarilo opustiť. Vonku to však nebolo až také
jednoduché. Všetci si šepkali a prekrikovali sa, dokonca na jednej časti
chodby nastala taká panika, až takmer nebolo možné dostať sa na druhú stranu.
Myrtla za
nimi zaostala, kvôli skupinke, ktorá sa dosť divoko predierala davom.
„Počkajte
predsa...“ snažila sa spomedzi nich dostať, no nevyzeralo to, že by ju vtom
hluku a chaose niekto počul. Dav ju ťahal opačným smerom. Čím ju bez jej
pričinenia oddelili od spolužiakov a ona sa márne snažila opäť predrať
k nim.
„Pustite
ma...“ pokúšala sa spomedzi nich dostať, no nevyzeralo to, že by jej niekto
venoval pozornosť.
Bola len
odstrkávaná stále ďalej a ďalej, potkla sa a zakolísala.
Už to takmer
vzdala, keď napokon pocítila, ako si ju niekto dostal preč z dosahu
utekajúcich ľudí.
Ocitla sa za
jedným zo stĺpov s hadím motívom. V objatí osoby, ktorá ju týmto dosť
netradičným spôsobom dostala z dosahu toho davu.No bola pustená tak
rýchlo, že ani len nestačila poďakovať.
„STOJTE!“
zaznel jeho chladný hlas, znásobený mágiou. Spojený s magickou vlnou,
ktorú nebolo možné ignorovať. A zabralo to, pretože všetci sa náhle
prestali tlačiť, a keď sa Myrtla si uvedomila, že stojí pri Tomovi
Riddlovi a že to bol práve on, ktorý ju už po druhý krát dostal
z nepríjemnej situácie.
„Postupujte
pomaly a pokojne a všetci, ktorý tu nemáte čo robiť, choďte hore
a netlačte s týmto smerom... Zbytočne blokujete chodbu...“
„Čo sa stalo?
Prečo prerušili vyučovanie... Je pravda, že...“
„Riaditeľ vám
zrejme všetko objasní sám... Postupujte podľa pokynov... Vy pokračujte touto cestou... a pridajte
sa k svojmu prefektovi...“ odbil
ich neľútostne.
Myrtla tam
ostala stáť, práve preto, že okolo nej opäť nastal pohyb a ona sa bála
pohnúť, aby ju opäť nestiahli zo sebou. Tak len stála pri ňom, pretože
s ním sa už istým spôsobom začínala cítiť bezpečne.