Rodinné tajomstvo 7. kapitola 1/3

  názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

 Pre Nade, ell, Lilith.

Min sa však správal viac než zodpovedne, nepochybne pod vplyvom kritiky svojho otca.

Preto bolo dosť ťažké uniknúť z jeho dosahu, no napokon ho aj tak pustil tancovať, aj keď zrejme len preto, lebo zaúradovala jeho priateľka.

Myoung-soo ocenil to, ako rýchlo ho dokázala presvedčiť, a zrejme aj preto, bol tento večer ešte omnoho zaujímavejší.

Tancoval s dvomi chlapcami a dalo by sa povedať, že si zatiaľ nevedel vybrať, ktorého by chcel poznať bližšie.

No rozhodne sa nebránil ani tomu ďalšiemu mužovi, ktorý ho od nich akosi stihol odstrihnúť. A privlastniť si ho len pre seba.

Tanec s ním bol iný, priam cítil ako medzi nimi prebleskovalo to napätie, po ktorom tak veľmi túžil.

A aj jeho maska bola pomerne pôsobivá, jedna z tých, ktoré ani on nebol ochotný prehliadnuť.

Bol tajomným prízrakom noci, napoly éterickou bytosťou, vyžarovala z neho sila a elegancia, čo on sám považoval za odzbrojujúcu kombináciu.

Možno práve preto vôbec neprotestoval, keď ním bol nenápadne odvedený, kamsi viac dozadu, ďaleko od oslepujúcich svetiel.

Spamätal sa, až keď cítil že je opretý o jeden z tých ozdobných stĺpov, ktoré dotváral tunajšiu  atmosféru.

Na jednej z bočných chodieb.

Ďalej od ostatných, ponorený do hlbšieho ticha.

„Počkajte, ja...“

Nadšenie z neho náhle opadlo, keď si uvedomil, že by sa mohol zapliesť s niekým koho vôbec nepozná a nevie, čo by od neho mohol očakávať.

Bavilo ho hrať sa a zvádzať, ale po tej predchádzajúcej skúsenosti sa obával, že bude opäť opustený skôr než si vôbec stihne uvedomil, že sa s ním niečo stalo.

„Bojíš sa...“

Zaznel mužov tlmený hlas blízko jeho ucha.

„Nie, ja len...“ hlesol rozrušene.

„Neboj sa, dobre sa o teba postarám...“

„Počkajte ja...“ snažil sa vymaniť z jeho zovretia.

Toto nechcel.

Zrazu mu došlo, že takto to vôbec nechce.

Necítil sa vo svojej koži.

Asi ešte nebol pripravený začať odznova.

Vymanil sa z jeho zovretia a rozbehol sa preč.

Zastal, až keď sa dostal k ich stolu.

„Chcem ísť domov...“ hlesol rozochvene.

Min naňho ustarostene hľadel.

„Stalo sa niečo, Myoung-soo? Ublížil ti niekto?“

„Nie, ja len... necítim sa dobre a chcem ísť...“ zopakoval roztrasene.

„Dobre, tak pôjdeme... len vyrovnám účet...“ vyhlásil Min.

***

Pán Jung vošiel do jeho izby.

„Je všetko v poriadku?“

„Áno, pane...“

Myoung-soo sa hanbil za to, ako spanikáril, už predsa nie je dieťa a vie čo môže čakať, ak s niekým pôjde.

No nedokázal sa tomu ubrániť.

Chcel to, ale keď už sa to malo stať, nedokázal pokračovať.

Zaplavila ho panika a úplne stuhol.

„Môžem?“ opýtal sa ho.

Prikývol a pán Jung si sadol k nemu na posteľ.

„Vieš, Myoung-soo, že mne sa môžeš so všetkým zdôveriť, ak ti niekto ublížil alebo sa ti v tom klube pokúšal...“

„Nie, nič také ja len...“

Z nejakého dôvodu mu to zrazu všetko rozpovedal.

Aj o Jun Ki a tom jeho úteku, o svojich obavách z toho, že by sa to mohlo stať znovu.

Chvel sa pritom a jeho opatrovník ho objal.

Dovolil mu to, oprel sa oňho a cítil ako to napätie postupne uniká.

Bol v bezpečí, cítil sa prekvapivo dobre.

„Prepáčte, ja... budem v poriadku len... ani neviem, čo to so mnou je...“ opatrne opustil mužovo objatie.

„Rozumiem ti, je to teraz pre teba ťažké, asi to chce viac času...“

„Možno máte pravdu, asi je toho na mňa len príliš veľa... Ale ja to zvládnem, uvidíte, že to bude v poriadku...“ povedal to viac kvôli sebe, než kvôli nemu.

predchádzajúca kapitola    nasledujúca časť