Vtedy som mala ten pocit 4. kapitola 2/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

varovanie: HET

 Pre Farah.

poznámka: po mojej korektúre, príprava na knižné vydanie.

***

Sedela pri stole v knižnici spolu s Molly. Bolo to jediné miesto, kam sa dalo ísť a nevzbudzovať žiadne neželané otázky., zároveň poslúchnuť nariadenie na základe ktorého, mali byť všetci skôr v skupinách a nepohybovať sa po škole osamote. Prešlo pár dní od toho druhého útoku. Už to nikomu nepripadalo vtipné. Prvý raz sa niektorí ešte smiali a vtipkovali, no tentoraz boli všetci vážni a akísi zarazení.

Olivia sa vrátila z ošetrovne a robila okolo toho dosť veľký rozruch. Všetci sa zoskupili okolo nej, lebo chceli poznať viac podrobností.

Ona sa k nej nemohla priblížiť. Tušila, že by si na nej vybila svoju frustráciu. Obzvlášť preto, lebo obeťou toho útoku bola jedna z jej kamarátok.

Tentoraz šlo o dievča. Hornbyovej takzvaná náhradníčka, ktorá šla s jedným jej kamarátom, ktorému dala Olivia svoju pozvánku. Údajne jej za to sľúbil pomoc s akousi úlohou, ktorú kvôli svojej momentálnej indispozícii nestíhala dokončiť.

Tá, ktorú našli, bola podľa všetkého jeho partnerka z večierka. Akási Erienne z Chrabromilu.

„Nepáči sa mi to, zaútočili aj na dievča... to už nie je vtipné... ona predsa nikomu nič neurobila...“ pošepla jej Molly.

Myrtla prikývla. Znepokojovalo ju to. Bola by omnoho radšej, keby sa takýmto útokom v budúcnosti vyhli. Na škole bolo už aj tak dosť dusno, kvôli istým ľuďom. A keď už o nich bola reč...

Myrtla videla ako do knižnice vošiel Tom. Pri pohľade naňho sa jej okamžite vybavil včerajší večer, a to ako ďaleko zašla. A čo všetko mu povedala. Pamätala si na jeho bozky. Na to, že s ním hovorila až príliš otvorene. A nevedela, čo by si mala myslieť o tom tlaku vo svojej hlave. Nič viac si nedokázala vybaviť, to ostatné akoby opustilo jej myseľ po odchode z tej miestnosti. Mala by sa mu za to ospravedlniť, no pochybovala, že by o to vôbec stál. Nebola si ani istá, čo presne sa stalo. Nekontaktovala ho pohľadom. Rýchlo sklopila zrak.

Keď prechádzal okolo ich stola, zrazu z vedľajšej stoličky zaznelo: „Ahoj, Tom...“

Bola to Molly.

Myrtla jej pod stolom stúpila na nohu. Strhla sa, no už bolo neskoro.

„Ahoj,“ odvetil pokojne.

„Potrebujete s niečím pomôcť?“ opýtal sa, akoby to skutočne myslel vážne.

Myrtla pokrútila hlavou a stále sa naňho odmietala pozrieť. Preto sa dívala hlavne na svoju kamarátku. Dávala jej veľmi jasné signály, čo si myslí o tom, že takto zastavuje slizolinského prefekta.

Molly sa však len usmiala.

„Nie som si istá, ako mám chápať toto...“ ukázala mu jeden riadok vo svojej práci z obrany proti čiernej mágii s ktorou nepohla už prinajmenšom hodinu.

„Chýba ti tam podstata...“ povedal Tom, keď si to prečítal.

„Áno, lebo je to také mätúce...“

„Vysvetlím ti to, ak mi podáš čistý pergamen...“

Molly to viac než ochotne urobila.

Podrobne jej vysvetlil tú schému dvojitého zaklínadla.

„Ďakujem.“

Molly bola priam nadšená, že sa pri nich zastavil.

„Niet, začo...  A ty Myrtla Elizabeth Warrenová, aj ty potrebuješ s niečím pomôcť?“ opýtal sa jej.

„Nie, ďakujem....“ hlesla napokon.

„Teda, on vie ako sa voláš...“

„Povedala som mu to, keď mi naposledy pomohol...“ vyhovorila sa Myrtla narýchlo, no pravdou bolo, že ani vtedy sa k jej menu nedostali.

„Ale aj tak je to skvelé...“ trvala na svojom Molly, zjavne jej to zdvihlo náladu a Myrtla si priala, aby to na ňu účinkovalo rovnako, no nestalo sa to a ona bola skôr istým spôsobom zarazená a znepokojená.

Jej celé meno si musel niekde zistiť. A ona nevedela, či to má považovať za dobré znamenie, alebo sa toho obávať.

predchádzajúca časť  nasledujúca časť