Rodinné tajomstvo 8. kapitola 2/3

názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine... 

Pre Nade, ell, Lilith.

Myoung-soo sa pomaly posadil na posteli.

Rukou si prešiel po rozstrapatených vlasoch, tlmene zazíval a skontroloval displej na mobile.

Mal tam jednu správu.

Len si pokojne pospi aj dlhšie, ešte mám stretnutie, domov sa vrátime neskôr.

Jung.

Klesol späť na vankúše a mobil nechal položený na posteli.

Rozhodol sa, že mu odpíše neskôr.

Čo sa týkalo včerajšieho večera už si nebol ničím veľmi istý.

Spomínal si na to, že si dal dve poháre šampanského.

A možno aj viac, lebo to ostatné bolo akési zahmlené.

Nevedel si nič podstatné vybaviť.

Totálna prázdnota.

Pokúšal sa spomenúť si aspoň na nejaké podrobnosti, no len ho z toho rozbolela hlava a aj tak na nič neprišiel.

Po nejakom čase sa mu vybavilo len to, že bol odnesený do postele a pán Jung ho zrejme aj obliekol do pohodlnejších nohavíc, keďže pôvodne toho na sebe nemal veľmi veľa.

Pamätal si aj na to, ako vošiel do vírivky a bolo to pomerne príjemné, ale to sa stalo predtým.

A zrejme to nebolo až také dôležité.

Musel sa riadne opiť.

A pán Jung mu to zrejme pod vplyvom dobrej nálady dovolil.

Čo v tejto chvíli veľmi neoceňoval, keďže ho prepadli všetky tie pocity, spojené s nadmernou dávkou čohokoľvek, čo mu bolo včera dopriate.

No zároveň objavil inú stránku pána Junga, zrejme ani on nebol až taký slušný a seriózny, ako sa to na prvý pohľad zdalo.

Dovolil mu predsa piť a možno pil aj s ním.

Na čo by sa pomerne rád rozpamätal, ak by to bolo možné.

No jediné čo dokázal urobiť, bolo opäť privrieť oči a spať.

***

 „Všetko v poriadku, Myoung-soo?“ opýtal sa ho pán Jung, keď sa popoludní vrátil.

Chlapec bol už pripravený na odchod.

Pán Jun sa vrátil do izby presne podľa plánu.

Predtým si ešte písali, aby náhodou na niečo nezabudli.

Dalo by sa povedať, že Myoung-soo už čakal len na to, kedy budú môcť vyraziť.

„Áno, pane...“ zamumlal spokojne.

Nech to bolo akokoľvek, bol to veľmi príjemný výlet a rád by si to niekedy v najbližšej dobe zopakoval.

„Bol som len trochu unavený a včera, dúfam, že som vás veľmi neotravoval, a tak...“

„To je v poriadku, bol si veľmi príjemným spoločníkom...“ pán Jung naňho chvíľu tak zvláštne hľadel, nevedel presne identifikovať, čo znamená ten pohľad.

Aj napriek jeho ubezpečeniam sa obával, že povedal, prípadne urobil niečo nevhodné.

„Ste si tým istý?“

Pocítil jeho ruku na svojom ramene.

A spolu s ňou prišiel aj ďalší pocit, akoby sa niečo vzdialené v jeho mysli pohlo, no skôr než to stihol zachytiť bolo to preč.

„Áno, Myoung-soo...“ povedal mu spôsobom, ktorým mu dával najavo, že žiadne ďalšie otázky nie sú nutné.

 „Čo však neznamená, že o tomto našom malom dobrodružstve budeme niekoho rozprávať, pani Jungová by nebola nadšená, keby vedela, ako ťa vychovávam... a neznamená to, že budeme spolu takto popíjať šampanské pri každej príležitosti...“ snažil sa o otcovský tón, no Myoung-soo tušil, že s ním ešte ani zďaleka neskončil.

„Rozumiem, pane...“ odvetil takmer sprisahanecky.

Medzi nimi už bola istá spriaznenosť, ktorej sa vôbec nebránil.

A z nejakého dôvodu mu začínal dôverovať.

Možno si skutočne predtým len zbytočne robil starosti a pán Jung bude preňho napokon vhodným opatrovníkom.

***

Na lodi však stále cítil istú slabosť a malátnosť.

Pán Jung mu ponúkol, aby sa oňho oprel a odporúčal mu, aby príliš  nehľadel na vodu a on to rád urobil.

Počas plavby sa opieral o jeho plece, oči nechal privreté a dovolil mu, aby sa oňho staral.

Nerozprávali sa, lebo na to nemal energiu, no cítil jeho prítomnosť a bolo mu s ním dobre.

Spolu s týmto zistením sa však objavil aj akýsi zvláštny pocit, ktorý sa ho držal, až kým neprišli domov a on sa mohol zvítať so zvyškom rodiny. 

predchádzajúca časť  nasledujúca časť