fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
varovanie: HET
Pre Farah.
poznámka: po mojej korektúre, príprava na knižné vydanie.
„Keď
myslíš,“ nazrela opäť do knihy a predstierala, že pokračuje v písaní
úloh.
Nechcela,
aby si Molly všimla, ako to na ňu zapôsobilo. Posledné čo potrebovala bolo, aby
si ju začala doberať kvôli tomu, že patrí do Tomovho fanklubu.
Každopádne,
niečo cudzie pribudlo do jej vrecka. Všimla si to, až omnoho neskôr, keď sa
snažila nájsť jednu zo svojich obľúbených gumičiek a zistila pritom, že má
vo vrecku, niečo čo tam predtým nebolo.
Pomaly
sa už chystali odísť z knižnice, Molly práve vrátila pár kníh, ktoré
potrebovala na domácu úlohu. Chvíľu váhala či si má tú vec pozrieť, alebo
radšej počkať. No napokon zvíťazila zvedavosť. A keď to opatrne vybrala, bola
to stránka, ktorá vyzerala, akoby bola odtrhnutá z nejakého zápisníka. Aspoň
veľkosť by tomu zodpovedala. Bola čistá. A bez akéhokoľvek iného
označenia. No nevedela ako presne sa tam dostala, keďže to bol úplne iný
papier, aký Myrtla zvyčajne používala. Bolo to zaujímavé. No mala o tom
istú predstavu, aj keď možno to bolo len jej prianie a nič viac, preto sa
pokúšala na to nemyslieť.
No bolo to silnejšie ako ona. Takmer
ako jedna z tých šifier, ktoré na začiatku takmer nič neznamenajú, no
neskôr sa ukáže, že za nevinným povrchom sa skrýva poklad. No mohol to byť aj
nejaký začarovaný kúsok pergamenu, ktorý jej niekto dal do vrecka, aby si
z nej vystrelil. Nebolo by to prvý raz, čo sa o to pokúšal
o podobné kúsky, a hlavne teraz, keď sa diali všetky tie veci
týkajúce sa kamenných ľudí. Preto dosť váhala, či ho nemá radšej vyhodiť. No
mala príliš rada záhady na to, aby sa ho len tak ľahko zbavila. Skúsila
zaklínadlo na odhaľovanie podobného nebezpečenstva a podľa svetla, ktoré
prešlo papierom, celkom pokojne a nezanechalo žiadne stopy, to vyzeralo
tak, že by mal byť v poriadku. A keďže ani pri priamom dotyku sa
nevyskytli problémy, rozhodla sa opatrne kvapnúť atrament na časť stánky, ktorú
si vybrala. Čo by v podstate nemalo spôsobiť nič zlé. No aj tak sa jej
ruka mierne chvela, keď sa o to pokúšala a čiastočne bojovala
s tým, že by to robiť nemala, no napokon tá kvapka predsa len dopadla na
papier, videla ako ju vpil do seba, zmizla a papier bol opäť čistý. Bolo
to vskutku fascinujúce.
No
nemala čas sa nad tým veľmi zamýšľať, lebo Molly sa vrátila k nej.
„Máš
všetko?“
„Ani
nie, chýba mi gumička... som si istá, že som ju mala...“
„Pozrela
si sa všade?“
„Áno,
asi je už definitívne preč...“
„Možno
ju ešte nájdeš, na Rokforte si nikdy nemôžeš byť ničím istá...“ odvetila Molly a ona si priala, aby šla
napred, lebo si chcela istú vec overiť.
„Ja ešte
sa po nej poobzerám, ak sa ponáhľaš, choď pokojne dopredu...“
„Si si
tým istá?“
Molly sa
zatvárila dosť vážne a nejaký čas to vyzeralo tak, že ostane s ňou,
no podľa toho, čo jej povedala Myrtla vyrozumela, že má ešte stretnutie
s tým chlapcom z oslavy, ktorý sa volal George a Myrtla si to
veľmi dobre zapamätala, keďže Molly o ňom rozprávala tak často, ako to len
bolo možné.
„Áno,
jasné, hneď ťa dobehnem, aj tak je tu ešte kopa ľudí, nemusíš sa báť...“
ubezpečovala ju.
Jej
dočasná kamarátka napokon odišla.
Myrtla
sa po jej odchode ubezpečila o tom, že jej nikto nevenuje pozornosť.
Sadla si za stôl.
Od
rozrušenia sa jej rozbúchalo srdce, keď sa rozhodla skúsiť niečo napísať.
Ahoj, Tom. Predpokladám, no môžem sa aj mýliť, že si
to bol ty, kto mi nechal vo vrecku ten tajuplný nepopísaný pergamen.
Veta,
ktorú napísala, pomerne rýchlo zmizla a na
jej mieste sa objavila odpoveď:
Ahoj, Myrtla. Áno, rozhodol sa umoznit
ti, aby sme sa mohli pozhovarat takymto spôsobom, kedykolvek budeme chciet a neboli obmedzení bezpecnostnymi
opatreniami. To, ze som ti ponúkol pomoc
som myslel vázne, keby si cokolvek potrebovala, pokojne mi daj vediet tymto
spôsobom.
Bolo to vskutku mimoriadne kúzlo. To musela uznať. Momentálne
ani nevedela, ako presne postupoval pri jeho vytváraní.
A aj iné aspekty stáli za zváženie. Chce sa
s ňou zhovárať. Ponúkol jej pomoc. Ale stále tu bolo niečo, čo nemohla tak
celkom uchopiť ani popísať.
Odpoveď k nej prišla, akoby z miest, na
ktoré nedokázala dosiahnuť, akoby mimovoľne plynula a ona to už nemohla
zastaviť.
Prepáč, ale bude lepšie, ak sa teraz nebudeme
kontaktovať ani takýmto spôsobom. Nechám ti tento pergamen na stole, kde som
predtým sedela, ak by si mal záujem si ho vziať späť.
Ďakujem ti za tvoju ponuku, ale myslím, že takto to
bude najlepšie.
Bolo
ťažké to dopísať až do konca, no zvládla to aj napriek tomu, že sa jej ruka
začínala mierne chvieť. Ani len nepočkala na odpoveď. Utiekla z knižnice
tak rýchlo, ako to len bolo možné. Viac pred sebou a svojimi pocitmi voči nemu než pred ním.