Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
Minulosť
Yong Hwa pomaly pristúpil k nemu.
Sestrina oslava sa vydarila, len on
sa tam cítil, takmer akoby vôbec na to miesto nepatril.
Zotrval na nej tak dlho, ako to
bolo nevyhnutné a potom sa vrátil späť do domu, kde si krátil čas pitím
šampanského.
Ktoré bolo na tej oslave zrejme
najlepšie.
„Ćo zas chceš?“ oboril sa naňho
takmer útočne.
O jeho spoločnosť nestál,
nebolo nevyhnutné, aby práve teraz pokúšal osud.
„Možno by sme sa mohli dohodnúť...“
pošepol mu.
Ruka s pohárom mu klesla.
Lepkavá tekutina skončila na dlážke
pri jeho nohách, neďaleko jeho drahých, značkových topánok.
„Nevrátim sa tam...“ vyhlási Rain rezolútne
a nemal v úmysle prijímať žiadne úplatky, od mladého manžela svojej
sestry, kvôli ktorému bola ich rodina už aj tak stredobodom pozornosti.
Vziať si o desať rokov
mladšieho muža, takmer jeho rovesníka, to aj preňho bolo dosť veľké sústo.
Keby žil otec neskončilo by sa to
dobre, vedel by si predstaviť, čo by asi urobil, keby bol na jeho mieste a nebolo
by to nič pekné, ak by mal pravdu povedať.
„Nežiadam ťa o to, aby si sa
vrátil na oslavu...“ pokračoval Yong Hwa neúprosne.
A vyzeral vskutku sladko a nevinne.
Ako jeden z tých krásnych
chlapcov úplne bez mozgu, no on mozog nanešťastie mal, ako sa už Rain mal
možnosť veľa ráz presvedčiť.
„Všimol som si, ako sa na mňa
dívaš, Rain... už dlhší čas mi je jasné, že by si...“
„Mlč!“
Jedna vec bola, že to skutočne
urobil, ale to, že si to druhá strana všimla, mohlo byť preňho len zdrojom
ďalšieho poníženia.
Yong Hwa sa usmial.
„Tak to je škoda, chcel som ti
navrhnúť, aby sme to spolu skúsili, no ak nemáš záujem...“
Otočil sa.
Rain ho pritiahol späť.
„Ak sa so mnou zahrávaš tak....“
Jeho ruka prešla po jeho pleci.
„To by som si nedovolil...“ pošepol
mu tlmeným hlasom.
Rain cítil ako sa do jeho mysle aj
tela pomaly a pozvoľna vkráda pokušenie.
„A čo moja sestra?“ prebudil sa v ňom
napriek všetkému hlas, o ktorom už dávno nevedel, že existuje.
Nech to bolo akokoľvek, mal s ňou
stále silné väzby a ten muž, to bola len prechodná záležitosť.
„Nemusí sa nič dozvedieť...
Neponúkam ti predsa vzťah, len malé rozptýlenie...“
Ponúkol mu svoju ruku.
Zaváhal.
Ale napokon prevládla tá časť z neho,
za ktorú sa neskôr nenávidel.
Chytil sa tej ruky a nechal sa
odviesť.
Yong Hwa mal pri sebe kľúče od
starého skladu vína.
Teraz sa už nepoužíval, lebo naňho
boli vyhradené iné priestory.
No stále tam boli debny a aj pár
menších sudov.
Rain skončil opretý o jeden z nich.
Nahý.
Jeho spoločník z neho oblečenie
spoľahlivo strhol.
„Ale, to ...“
Zaprotestoval proti svojej pozícii.
„Takto to tiež bude zaujímavé,
uvidíš...“
„Áno, ale ach...“ trochu sa
stiahol, ale keď ho začal bozkávať, poddal sa tomu pocitu a dovolil mu,
jeho prstom, aby ...
Bol to zvláštny pocit.
Prvý raz niekomu dovolil, aby sa ho
tam dotkol...
Zvyčajne nebýval v tejto pozícii...
„Nesľúbil som ti, že ty budeš šukať
mňa...“
Chytil mu ruky a donútil ho
oprieť sa o sud.
„Ty sukin...“
Nadávka sa zmenila na prudký
povzdych, keď cítil ako doňho vnikol.
Každý jeho pohyb v ňom pocity,
ktoré pozvoľna prenechávali priestor slasti, ktorú nedokázal ani len opísať.
Miesto v ňom, ktoré bolo
nájdené, ho prinútili stonať a nemilosrdne prosiť o viac.
Yong Hwa sa ani len nevyzliekol,
len si rozopol nohavice.
Bol ponížený tým, ako tvrdo a prudko
si ho bral a čiastočne pohltený slasťou aj bolesťou.
No kdesi hlboko v sebe cítil
takmer pohlcujúcu spokojnosť, umocňovanú každým jeho prudkým pohybom.
Prítomnosť
Prudko
ho stiahol k sebe.
Prosil,
aby si ho pán vzal.
Pocity
poníženia sa spájali s niečím, čo v sebe objavil už tak dávno a považoval
to za vskutku jedinečnú zložku svojho ja.
Užíval
si každý okamih.
Aj
to, ako ho pán neľútostne pritisol k posteli, ako mu takmer neumožnil
voľný pohyb.
V jeho
očiach bola tá odhodlanosť, po ktorej Rain túžil.
Prial
si byť potrestaný.
A bolo
mu umožnené prijať pánovu tvrdú odpoveď na jeho neposlušnosť.
Rain
cítil ako jeho vnútro zaplavovala eufória, čím tvrdšie si ho pán bral, tým viac
podliehal svojej najväčšej slabosti.
A podriadil
sa jeho vyvrcholeniu, ktoré zahnalo tú prudkú búrku pocitov a on sám
prežíval to prchavé šťastie v náručí svojho pána.
