názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
varovanie: zneužitie moci, sex s mladistvým s náznakom nesúhlasu... 18+
Pre Nade, Lilith, ell.
Neveriacky
naňho hľadel.
„Ale
to...“
Pán
Jung sa zbavil svojho županu, videl ho nahého, chcel pred ním cúvnuť, no bol pritiahnutý
do mužovho objatia.
Pevne
a neúprosne.
„Počkajte,
to predsa... Pane, prosím...“
„To je v poriadku, Myoung-soo...“
„Ja...“
hlesol takmer nehlučne.
Ten
muž sa maznal s jeho tela, láskal ho, hladkal, nežne bozkával citlivé
miesta.
A cítil
sa zvláštne, akoby už niekedy predtým...
To
však nebolo možné...
Nebolo
možné, aby on...
Ich
pery sa len zľahka dotkli.
„Takto
je to v poriadku, ničoho sa neboj...“ pošepol mu nežne.
Nebránil
sa.
Jeho
ruky prešli na mužov chrbát, keď bol posadený na posteľ.
Cítil
jeho pery na svojich.
Tentoraz
už zaútočili tvrdšie.
Privrel
oči.
Ešte
stále tomu neveril, aj napriek dotykom, ktoré neboli ani zďaleka také nevinné
ako zvyčajne.
Ten
muž sa ho dotýkal, akoby ho už dávno dôverne poznal.
A on
cítil ako jeho telo reaguje na prítomnosť milenca, ktorého...
Nie,
to predsa...
Nebol
si ešte úplne istý...
Nechcel
tomu veriť.
Aj
keď kdesi v ňom sa pohli akési spomienky...
A on
cítil ako sa ho zmocňuje ten dobre známy pocit.
„Bude
nám spolu dobre, bude sa ti to pá
Pán
Jung siahol do svojho vrecka.
„Ne...“
šepol rozrušene.
No
nedokázal to dokončiť.
Vydal
zo seba šokovaný povzdych, keď bol hladený a láskaný a mužove prsty
ho pomaly pripravovali.
„Pane,
pan....“
Bol
stiahnutý hlbšie do postele.
Díval
sa na toho muža, keď doňho prenikol.
Poškriabal
ho na chrbte, hlboko, takmer až do krvi.
No
on neprestal, bral si ho ešte prudšie pod vplyvom tej sladkej bolesti.
Hľadel
naňho, no zdalo sa mu, akoby ho nepoznával.
Neváhal.
A on
naňho dokázal len hľadieť.
Pán
Jung ho bozkával.
Vášnivo
a neúprosne.
Neodtláčal
ho od seba, pohyboval sa s ním, nechal sa viesť tým dráždivým rytmom.
Občas
sa odvážil naňho pozrieť.
Prijímal
ho do seba.
A dovolil
jeho ruke, aby...
Dovolil
mu, a nechcel o tom ani len premýšľať...
Stonal.
Pevne
ho zvieral vo svojom objatí.
Telom
mu prešla neúprosná slasť spojená s vyvrcholením toho muža.
Nebol
schopný myslieť.
Nedokázal
urobiť nič, len ležať pri ňom a prudko dýchať.
Nevedel,
prečo mu to všetko dovolil, prečo nič neurobil, keď...
No
jednoducho to nešlo...
„Vy ste predsa... vy nemôžete byť...“ obrátil
sa mu chrbtom.
Pán
Jung ostal ležať pri ňom.
„Áno,
som Myoung-soo, doteraz si bol len so mnou, a tak to aj ostane... ja som
ťa sem priviedol, patríš len mne...“
„Odíďte...“
hlesol rozrušene.
„Nenechám
ťa samého...“
Pocítil
blízkosť jeho tela.
Muž
ho zozadu objal.
„Takže
toto odo mňa chcete?“
„Áno,
a bude pre teba najlepšie, ak sa naučíš to akceptovať...“
„Ste
môj opatrovník...“ hlesol rozrušene.
„Áno,
som, ale to nie je všetko, čo bude medzi nami, zmier sa s tým, že odteraz
to bude takto...“ pripomenul mu prísne.
Myoung-soo
tušil, čo mu povie.
Nemalo
zmysel sa s ním hádať.
Aspoň
nie teraz.
Jediné
čo mohol urobiť bolo kontaktovať Byuna a prinútiť ho, aby prehodnotil
svoje pôvodné stanovisko.
Dovtedy
mu neostávalo nič iné, len čakať.
