4. 4. 2015

Hračka 4. kapitola 1/3

Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".


 Pre Nade, ell.


„Prišiel čas na tvoj trest...“ oznámil mu jeho pán dosť stroho.
„Poď ku mne...“
„Áno, môj pane...“ pokorne sklopil zrak na znak toho, že prijal pánovu výzvu.
Opustil bezpečie postele a zamieril k tým policiam, na ktoré takmer už netrpezlivo čakal.
Na tresty istého druhu mal dosť veľkú slabosť.
A pri správnom vedení bol ochotný dať to svojmu pánovi najavo.
„Už ste sa rozhodli, čo so mnou urobíte, pane?“ opýtal sa rozochvene.
„Nie, celkom... ešte neviem, čo presne by sa k tebe hodilo...“
Rain prešiel pohľadom po zbierke tých predmetov.
Rozochvelo ho to a vzrušilo zároveň.
„Môžem vám pomôcť, ak si to budete želať, pane...“
„Nie, nepotrebujem tvoju pomoc...“ zahriakol ho tvrdo.
Rain zmierlivo prikývol.
Počkal na pánovo rozhodnutie a užíval si to napätie, ktoré sprevádzalo blízkosť jeho trestu.
„Opri sa o posteľ a ostaň tak...“ zaznel  ďalší príkaz.
A on poslúchol.
Celého ho pohlcoval prudký adrenalín, keď počul zvuk, ktorý znamenal, že jedna z tých vecí opustila policu.
Nevedel, ktorá, no tušil, že to bude preňho nezabudnuteľné.
Pán ho pomaly usmerňoval a on pod vplyvom jeho ruky vstal.
Bol prehnutý cez pánove kolená.
Zaplavili ho tie pocity, ktorým sa snažil vždy ubrániť.
Táto pozícia však v ňom prebúdzala aj druhú stránku jeho osobnosti.
Nepochybne tú vďaka, ktorej by zrejme bol zaradený do tak trochu inej kategórie, keby v agentúre spoznali jeho skutočný profil.
No pôvodne nemal v úmysle dovoliť niečo také.
Myslel si, že ak získa pokojnejšieho pána bude to on, kto ovládne situáciu a dokáže si udržať odstup.
Nepočítal s tým, že sa tak rýchlo prestane ovládať, no zrejme sa nedokázal tak dobre pretvarovať ako si to pôvodne myslel.
„Porušil si základné pravidlá a ja ťa budem musieť potrestať... Opustil si izbu bez môjho dovolenia a zistil si moje meno, skôr než ti to bolo dovolené...“ zopakoval mu jeho prehrešky.
Rain si ich vypočul.
„Pane, prosím...“  pokračoval v hre.
A bol rád, že z toho nevyvodí omnoho horšie dôsledky.
Už sa takmer začínal obávať, že by ho mohol vyhodiť, mal by na to nárok a tento trest prijal viac než rád, hlavne preto, že začína cítiť, že s týmto mužom by mohol byť nadmieru spokojný.  
„Ešte ma len budeš prosiť...“
Dostal prísľub, ktorý jeho telo opäť prebúdzal.
Prišlo prvé pohladenie.
Takmer nežné.
A on cítil ako sa ho tým predmetom dotkol.
A potom sa to stalo prvý raz.
Mierne pálenie, spojené s bolesťou, no zároveň aj s akýmsi krutým zadosťučinením, hlboko v ňom.
Prosil.
„Pane... ja... nemôžem... ja...“
Cítil dosah každého úderu.
No zároveň aj nežnosť láskania, ktoré tvorilo prestávky medzi jednotlivými údermi.
Cítil sa takmer milovaný a ochraňovaný pred tou stránkou svojej povahy, ktorá ho privádzala do podobných situácií.
A bol vzrušený.
Takmer bolestne.
Tvrdý po každom ďalšom prudšom výpade pánovej ruky.
Bojoval s tým.
Až do poslednej chvíle sa snažil tomu vzdorovať.
Až do zdrvujúceho vyvrcholenia, ktoré mu zároveň poskytla pánova ruka.
Jeho nový pán myslel aj naňho. Už ho prijal, aj keď mu to ešte priamo nepovedal, cítil, že je to tak.
A odpúšťal mu jeho prehrešky bez väčších problémov.
A to mu dávalo možnosť .Možno raz by mohol uvažovať aj o tejto možnosti.
si ho obľúbiť.
No zároveň tu bola aj istá hrozba.
„Ak ma nabudúce sklameš, nebude k tebe taký zhovievavý...“ povedal mu napokon.
„Nesklamem vás, môj pane...“ zamumlal rozochvene.