názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
varovanie: môže byť chápané ako zneužitie moci nad maloletou osobou, nečítať, pokiaľ máte problémy so sexuálnym vzťahom opatrovník/zverenec.
Pre Lilith, ell, Nade.
„Nechajte
ma...“ zamumlal znepokojene.
Nemal
v úmysle dovoliť, aby sa niečo medzi nimi opäť stalo.
A ak
si pán Jung myslel, že teraz za ním bude môcť kedykoľvek prísť, tak si to bude
musieť vyhodiť z hlavy.
Zúril.
No
zároveň aj čiastočne túžil potom, aby si ho opäť vzal.
Už
sa v sebe vôbec nevyznal.
Bolo
to príliš mätúce.
„Všetko
bude v poriadku, Myoung-soo, je to tak ako má byť...“ pošepol mu
upokojujúcim hlasom.
„Si
môj výnimočný chlapec, a vieš, že nám dvom je spolu dobre, krásne sme si
na seba zvykli...“
„Áno,
ale...“
Privrel
oči a dovolil mu, aby ho ešte nejaký čas držal.
A on
nezvykle citlivo reagoval na mužov dotyk.
Páčilo
sa mu to, že ho vzal do náručia, aj keď sa to snažil poprieť, jeho telo túžilo
po citlivom milencovi, ktorý splnil všetky jeho tajné túžby.
No
zároveň ho to znepokojovalo, lebo vedel, že to nie je správne, že takto to
predsa nemôže fungovať.
Pán
Jung predsa od neho nemôže žiadať, aby... plnil úlohu jeho milenca. To, že pani
Jungová s tým nemala problém,
neznamenalo, že by to tak malo byť.
Nejaký
čas sa vzpieral, no netrvalo to dlho a v jeho objatí sa upokojil.
„Ničoho
sa neboj, len si tu spolu sadneme a pozhovárame sa...“
„Nie,
to predsa...“
Napriek
všetkému k nemu nepociťoval odpor.
A napokon
sa prestal aj vzpierať, pán Jung ho nedržal až tak pevne, mohol sa mu
kedykoľvek vytrhnúť zo zovretia, no uvedomil si, že nechce.
Miatlo
ho to a nedokázal celkom presne pochopiť, prečo sú jeho pocity voči nemu
až také komplikované.
Hneval
sa naňho, že zradil jeho dôveru, no istým spôsobom bol k nemu aj naďalej
priťahovaný.
„Mám
ťa veľmi rád, Myoung-soo už od začiatku viem, že si budeme spolu dobre
rozumieť, aj tebe je to zrejme jasné...“
„Nie,
som vaša hračka...“
„Nie,
to som nikdy netvrdil...“
Starší muž pomaly povolil zovretie, pomaly ho
obrátil tvárou k sebe a sadol si s ním na posteľ.
„Ale
to čo ste urobili, vy...“ nenachádzal ani len slová, ktorými by to mohol vyjadriť
to, čo práve cítil.
„Neľutujem
to, že sa to stalo... predpokladám, že ani ty...“
Myoung-soo
uhol pred jeho pohľadom.
Nič
mu nepovedal.
Len
tvrdohlavo mlčal.
„Môžem
ti poskytnúť všetko čo budeš chcieť, vrátane vzťahu ak by si po ňom túžil, no
formálne ostane všetko tak, ako to navonok vyzerá... toto sú pravidlá, ktoré budeš musieť
akceptovať, lebo to je úloha, ktorú som ti v tejto rodine pridelil.“
„Takže
vy... ste ma sem vzali kvôli tomu? Preto ste...“
„Áno,
vybral som si ťa zámerne a bolo to to najlepšie čo som mohol urobiť...
viem, že aj ty to časom dokážeš oceniť...“
„Nie,
to nikdy...“
Vyhol
sa ďalšiemu pohladeniu a odsunul sa nabok.
„Nebudem
to robiť... nemôžete ma k tomu prinútiť...“
Pán
Jung sa usmial.
„Nebudem
ťa nútiť, Myoung-soo...“
Pritiahol
si ho späť do náručia.
„Budem
ťa milovať, pretože viem, že ma tiež potrebuješ... a chceš... nemôžeš to
poprieť... mne je to jasné...“
„Ale,
to predsa...“ snažil sa namietnuť, no nebolo mu to umožnené.
Ten
muž ho začal bozkávať a láskať spôsobom, ktorý v ňom samom vyvolával
tú slastnú odozvu.
Mal
pri sebe svojho milenca, jeho telo sa ho dožadovalo, napriek všetkému.
Nedokázal
myslieť na nič iné.
No
stále ešte mal v sebe vôľu bojovať.
Začal
sa brániť, snažil sa ho od seba dostať, no jeho odpor, netrval dlho.
Podľahol
tomu.
Tej
priam živočíšnej príťažlivosti, ktorú zrejme už pociťoval aj predtým než
odhalil ich rodinné tajomstvo...
Napokon
ho aj on objal.
Oplácal
mu bozky a dovolil svojmu telu, aby sa k nemu tislo.
Pootvoril
pery, vpustil jeho jazyk dovnútra a ich bozky sa stávali divokejšími a takmer
krutými vo svojej podstate.
„Myoung-soo,“
pošepol mu, keď pocítil jeho telo na svojom a ich pery sa rozdelili.
„Teba
by som dokázal ľúbiť... teba áno...“
Nereagoval
na tie slová, len ho pevnejšie objal okolo krku.
Objal
ho okolo krku.
