pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
Pre ell.
Woo Bin ho privítal dosť chladne.
Jeho spolubývajúci bol dosť náladový typ človeka
a nebolo ľahké ho zastihnúť v dobrej nálade.
Myoung-soo za ním prišiel práve, keď sa hrabal
v jednom so školských počítačov.
„Tak to ukáž sem...“ zamumlal neochotne, keď si
konečne všimol jeho prítomnosť.
Nejaký čas prechádzal jeho počítač.
Myoung-soo stál radšej ďalej od neho, lebo vedel, že
nemá rád, keď sa mu niekto motá za chrbtom.
Po istom čase však akosi zbledol, a vrátil mu
počítač, tak rýchlo, akoby ho snáď niečo popŕhlilo.
„Našiel si niečo, chceš aj môj mobil alebo...
„Nie, netreba... Bude lepšie, keď to necháme tak...“
uzavrel starší chlapec chladne.
A tváril sa pritom, akoby to myslel smrteľne
vážne.
„Takže je to v poriadku? Som ti niečo dlžný,
alebo...“
„Proste to pusť z hlavy a už radšej choď...“
odsekol chladne a vrátil sa k rozrobenej oprave, akoby sa vôbec nič
nebolo stalo.
„A hlavne o tom nikomu nehovor, vôbec nikomu...“
Myoung-soo prikývol, zbalil si notebook do tašky
a opustil učebňu.
Tá jeho reakcia mu pripomenula to, čo v jeho
prítomnosti urobil Jun Ki.
Woo Bin bol vždy čudný, ale nikdy si nenechal ujsť
príležitosť dobre zarobiť a obzvlášť teraz, keď žije s Jungovcami by
mal prejaviť viac ochoty.
To, že to neurobil, v ňom umocnilo pocit, že
dosah pána Junga na jeho život je zrejme omnoho väčší než si pôvodne myslel.
No aj tak mu to pomohlo, svojím spôsobom si bol istý,
že pokiaľ niekam pôjde, nesmie si so sebou brať nič z toho, čo mu dali
oni.
No ešte to nemal tak celkom dobre premyslené, bolo
nutné počkať na vhodný okamih.
Presvedčil sa o tom po vyučovaní, keďže namiesto
zvyčajného odvozu, ktorého by sa dokázal aj zbaviť, ak by to bolo nutné, za ním
spolu aj so šoférom prišiel Min.
Veľa toho nenahovoril a vyzeral pomerne
šťastne.
„Stalo sa niečo?“
„Všetko je v poriadku...“
Nasadil úsmev a nastúpili do auta.
Nejaký čas na seba len hľadeli, no Min to napokon
nevydržal.
„No tak, Min, ja viem, že sa niečo deje?“
„Ideme nakupovať...“
„A to prečo?“ opýtal sa podozrievavo, keďže už si
nebol tak celkom istý ani tým, čo môže čakať od Jungovho syna.
„Zásnubná večera, vo veľkom štýle, bude nutné formálne
to všetko uzavrieť...Mám sa postarať o to, aby si bol vhodne oblečený a vybaviť
ešte pár ďalších vecí...“ vyhlásil takmer hrdo.
„Tak to ti gratulujem..“
Min sa opäť usmial.
„Za všetko v podstate môže otec. Usúdil, že mi
zrejme dal až priveľa priestoru na rozhodovanie a dalo by sa povedať, že
ma postavil pred hotovú vec... rovno pred jej rodinu a ona, ja skrátka...
pochopil som, čo jej spôsobujem, keď som ju tam videl sedieť, bola tam sama
proti nim všetkým a ja som pochopil, aký som bol idiot... som ju požiadal
o odpustenie za svoje správanie, veľmi sa hnevala, ale už ma dobre pozná
a zrejme vie, že so mnou to bude mať ťažké, ale chceme to napokon skúsiť...“
Myoung-soo prikývol.
Bolo mu jasné, čo si naňho otec pripravil.
Nepochybne to trvalo dlhšie než keby priamo
protestoval proti jeho rozhodnutiam.
No o to účinnejšie bolo nechať ho sledovať, ako
jeho priateľku trápi jej vlastná rodina, kvôli jeho obavám z manželstva.
„Teším sa s tebou, som rád, že sa to vyriešilo...“
„Áno, mám...“ povedal pomerne rýchlo a bez dlhého
premýšľania Min.
Zasnúbenie bude možno pre nich vhodnou cestou.
Príprava svadby im zrejme zaberie dostatok času
a možno bude práve toto obdobie vhodné na to, aby sa nenápadne vytratil.
Min sa trochu upokojí, prestane to považovať za niečo
nezvyčajné a obávať sa toho.
A ich rodiny si postupne zvyknú na novú situáciu.
Možno preto mu neprekážalo, keď zastali pred jedným
z tých butikov s drahou pánskou konfekciou, aj keď sa v takých
veciach veľmi nevyžíval, a bol pripravený si vyskúšať čokoľvek, čo bude
vhodné.
Nateraz sa chcel tešiť spolu s nimi, lebo nech to
bolo akokoľvek, svojím spôsobom boli jeho prvou skutočnou rodinou.
