Rodinné tajomstvo 9. kapitola 3/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

 Pre ell, Nade.

To ráno bolo veľmi zvláštne.

Bol v rozpore so samým sebou.

Pretože nechcel odtiaľ odísť a vrátiť sa späť do detského domova, no zároveň nevedel, či dokáže prijať tieto dosť netypické podmienky spolunažívania.

O pánovi Jungovi takto predtým nepremýšľal.

Pripadal mu atraktívny, to áno, ale nikdy by si nedovolil niečo také urobiť v rodine, hlavne nie potom, čo sa stalo naposledy.

Už raz mal problémy, kvôli krivému obvineniu jedného z opatrovníkov.

Vtedy mu to pripadalo veľmi zábavné, no práve teraz zrejme prišiel čas, kedy bude musieť za tú zábavku zaplatiť.

Vesmír mu to svojím spôsobom vrátil.

No ani zďaleka nie v takej podobe, ako to očakával.

Zvládol sedieť pri stole len s vypätím všetkých síl a priam túžil všetko pánovi Jungovi vykričať pred jeho rodinou.

Pretože on si pokojne sadol za stôl, akoby sa nič nestalo.

Dokonca ho napomenul, keď si všimol, že takmer nič nezjedol.

A on by zrejme vybuchol, keby ho nezastavila pani Jungová.

Takmer nebadane pokrútila hlavou a on sa napokon stiahol.

Hlavne kvôli Minovi, ktorý stále sedel ako na ihlách, aj keď z iného dôvodu, no z tých ich vzájomných pohľadov usúdil, že syn sa už svojej matke priznal k svojmu prehrešku.

To jediné ho napokon zastavilo.

Preto mlčal, no dnes šiel do školy aj neskôr, kvôli tomu, že jeden z jeho učiteľov chýbal a trochu sa im to poposúvalo.

Po odchode pána Junga si ho ona sama zavolala k sebe.

A vedel, že v tomto rozpoložení sa zrejme nedokáže tváriť, akoby sa nič nestalo, aj napriek tomu, že to tak naplánoval.

„Poď ďalej...“ vyzvala ho pokojným hlasom, pretože akosi stál vo dverách jej izby a nedokázal sa pohnúť z miesta.

„Zavri dvere...“ zaznel ďalší príkaz.

A on to urobil.

Pomaly pristúpil k nej.

Želal si, aby to bolo inak, aby nemusel tu práve teraz stáť v takejto pozícii.

Pred ženou toho muža, ktorý...

Od neho chcel viac než by bolo vhodné.

Sedela pri veľkom zrkadle, upravovala si vlasy.

Elegantná a krásna.

Taká bola vždy.

Zrejme sa niekam chystala.

Myoung-soo nepoznal jej program.

Vždy ju videl len so Shin Woo a musel pripustiť, že sa s ňou nesnažil až tak veľmi zblížiť.

„Pani, ja som dnes pri raňajkách nechcel hovoriť o vašom synovi...“ začal možno až príliš pokorne.

No bola to práve ona, ktorá by naňho mala byť hrubá a potom všetkom zariadiť, aby odišiel z domu.

„Je mi jasné, Kim Myoung-soo o čom si chcel hovoriť a som rada, že si to neurobil... Min ti bude za to neskôr vďačný, jeho otec si na ňom možno nevybije zlosť, ak budeme obozretný, možno to dokáže prijať bez problémov...“

„Vy skutočne viete...“ nemohol tomu uveriť a musel sa o tom ubezpečiť, pretože to bolo nad jeho chápanie.

„Áno, viem, že ste v noci boli spolu...“ vyhlásila stále tým istým tónom, pokojným, bez náznaku emócii.

Strhol sa.

„Nechápem...“

„Netráp sa tým, poznám svojho manžela dosť dobre, nemusel mi ani nič hovoriť, bolo mi jasné, čo má v úmysle, keď si vybral práve teba... A všetci sa s tým budeme musieť vyrovnať...“

Pokrútil hlavou.

Bezmocný pred jej slovami, ktoré ho miatli.

Mala by kričať.

Mala by prejaviť aspoň nejaké emócie.

No ona len vybrala náušnice a nasadila sa ich.

„Ubezpečujem ťa, že máte môj súhlas... Viem o tom a nebudem namietať, ak sa takýmto spôsobom o môjho manžela postaráš, práve naopak.“

Šokovane na ňu hľadel.

„Pani...“ hlesol rozrušene.

„Taká je tvoja úloha v tomto dome a ja som ju prijala, chcela som ťa pred ním ochrániť, ale sú veci, ktoré sú osoby, ktoré sú mi prednejšie,  budeš sa s tým musieť zmieriť  aj ty, inak ponesieš následky... A teraz sa choď pripraviť do školy... “

„Áno, pani...“  hlesol znepokojene a opustil jej izbu so sklonenou hlavou. 

predchádzajúca časť  nasledujúca kapitola