Musím o tom napísať, lebo mi to zas nedá. Musí to skrátka ísť niekam preč...
Mama meškala z práce, no mne je to jedno, keď mešká, nerobím paniku, že kam išla, lebo to nemá význam a ja som vo fáze, kedy neriešim a spolieham sa na to, že ona si sama zodpovedá za to, čo urobí a ja no proste už ani nevynášam súdy ani nič... držím sa takpovediac vo svojej neutrálnej zóne... (Tam mi je dobre)
V ktorej by ma mali nechať, pretože ehm... no dajakosi som vychudla takmer až ... no... povedzme, že sa za chvíľku stratím a budem priesvitná, ak to takto pôjde ďalej, no podľa vyšetrení, je všetko v úplnom okej, síce spomínali, že nejaká hodnota mi tam nesedí, ale nejako to neriešili ďalej a ultrazvuk bol tiež okej, takže ehm... (teda okrem tej povestnej hadičky, to som si robiť nedala... ) ale to nie kvôli nim, mala som stresy zo školy, kde sa to tak spustilo, lebo beriem asi všetko moc vážne, ale viem, čo spustilo to, že som to brala tak vážne, no skrátka niekedy stačí len impulz a ide to... a potom darmo ti budú hovoriť, však buď v pohode, už to nefungujú. a potom nejako, ani neviem ako som už nepribrala a som mierne pod... no veď viete...)
A snažím sa ehm, začať pravidelne jesť a tak, teda aj jem, no len to nejde nejako až tak rýchlo a ani nasilu, to som už zistila... A obzvlášť nemám rada, keď ma niekto po jedle zatiahne do konfliktu, lebo potom mám problém... a musím sa držať akože v pohode, lebo inak neviem jesť a potom no veď viete... no stres v žalúdku a tak... Nervy... a podobne...
A samozrejme dnes, keď matka meškala, tak keď prišla, začal po nej kričať, že "Keď ho chytím tak ho zab... a teba tiež..."
Čo samozrejme nebudem brať až tak tragicky, teda otec zvyčajne sa vyhráža ktovie čím a málokedy to má nejaký efekt, on je typ, čo "len straší" i keď neviem, no v tomto prípade... A potom sa upokojí a nič, no i keď neviem, no také reči majú proste špatnú energiu... nie sú dobré...preto to musím napísať, aby no šli niekam preč teda tie slová, aby neostali tam, kde ostať nemajú.
