20. 5. 2015

Botticelliho anjel 11. kapitola 2/3


pár: pacient/doktor
Luca/Cezare Buonarroti
18. stor.
obsah: Cezare je mladý lekár, (nemanželský syn šľachtica, kt. mu zaplatil štúdiá), žije pokojným životom v jednej z dedín patriacich k otcovmu panstvu.Počas jednej cesty do mesta nájde na ceste, mladého chlapca v bezvedomí,  jeho meno je Luca (17) a už od narodenia sa po svete potĺka sám, pracuje u krčmárky v dedine, u ktorej má podľa jej slov dlh, Doktor sa potom, ako zistí v akých podmienkach žije rozhodne mladého muža ujať a pomôcť mu... Čím však sám seba uvrhne do veľkého pokušenia, lebo chlapcova prirodzená nevinnosť a jeho mladého telo v ňom prebúdzajú dlho potláčanú vášeň...
taliansky historický slash.

poznámka: po mojej korektúre, príprava na knižné vydanie. 
pre ell, ester.


O ROK NESKÔR...

Stál vo dverách učebne a pozoroval ako jeho chlapec diskutuje so starým mužom, ktorý bol teraz jeho oficiálnym učiteľom. Cezare ho veľmi dobre poznal, bol to jeden z tých dôveryhodných ľudí, ktorým bol ochotný umožniť vstup do svojho domu.
Bolo nutné využívať aj služby súkromného učiteľa, pretože jeho chlapec si pomerne dosť skoro rozšíril svoje obzory a Cezare pokračoval v záležitostiach týkajúcich sa novej nemocnice, ktorú nedávno otvoril.
Práve teraz ho však omnoho väčšmi ako pracovné povinnosti zaujímali pokroky, ktoré jeho mladý milenec urobil a samozrejme tých dvoch chcel aj nenápadne skontrolovať. Mal to vo zvyku, občas prísť len tak bez varovania a ubezpečiť sa o tom, že platený učiteľ skutočne vykonáva prácu, na ktorej sa dohodli. Aj keď Luca sa naňho nikdy nesťažoval a v dome ho nenechával samého, nepodceňoval ani váhu osobnej kontroly, ktorá mohla istých ľudí nepochybne motivovať.
Mal možnosť sa ubezpečiť o tom, že je všetko tak, ako má byť. Čo ho veľmi potešilo a doprial si tú možnosť zaujímať sa aj o iné možnosti, ktoré sa mu práve teraz ponúkali.
Mladý barón sledoval ako sa slnečné lúče dotýkali jeho plavých vlasov a vytvárali pritom okolo neho tú auru nevinnosti, ktorú Cezare tak veľmi miloval.
 „Mladý muž francúzske nepravidelné slovesá by ste sa mali naučiť naspamäť, tak ako sme sa na tom pôvodne dohodli...“ dohováral mu jeho učiteľ. No nekričal naňho, len sa tváril prísne a Lucovi to zrejme stačilo na to, aby sa zahanbil za to, že nesplnil tak celkom presne svoju úlohu. Nepochybne si našiel inú zábavu, ktorá bola preňho v danom okamihu prednejšia akosi pozabudol na túto záležitosť.
„Áno, pane, prepáčte, už sa to viac nestane...“  hlesol jeho študent zahanbene.
„Tak dobre, prejdime teraz ku konverzá,  pán barón, dobrý deň...“  pán Abelli si ho napokon všimol a okamžite vstal zo svojho miesta a aj Luca nasledovaný jeho príkladom mu týmto vzdal úctu.
„Dobrý deň, pán Abelli, Luca, len pokojne pokračujte, nenechajte sa vyrušovať...“ upokojoval ich Cezare okamžite.  
„Tak pán Luca, kde sme to skončili... ráčte prečítať ďalšiu pasáž...“ požiadal učiteľ svojho študenta.
Cezare tam tam len stál nejaký čas stál a počúval, ako jeho chlapec hovorí po francúzsky. Bolo na tom niečo podmanivé, čo jeho samého privádzalo len k príjemným myšlienkam.
***
Doktor sedel vo svojom obľúbenom kresle. Práve dokončil všetky záležitosti týkajúce sa dohody medzi univerzitou a jeho nemocnicou.  Okrem praxe sa samozrejme občas musel podujať vybavovanie príslušných formalít, pretože bolo nutné sa postarať aj o túto stránku veci.
Ich nemocnica si postupne získavala určité meno a spolu aj s ňou stúpala jeho dôveryhodnosť aj ako lekára, v meste si musel sám vydobyť svoju pozíciu, pokiaľ chcel, aby ho v odbore skutočne brali vážne. No dalo by sa povedať, že bol na dobrej ceste k tomu, aby si vybudoval svoju vlastnú sieť vplyvu, ale práve teraz nechcel myslieť ani na prácu, ani záležitosti týkajúce sa titulu, jediné po čom túžil, bol Luca, ktorý si dosť príhodne zvolil túto hodinu na to, aby sa mu prišiel posadiť na kolená.
„Dobrý večer, pán doktor...“ pozdravil ho ten mladý muž nadšene a dovolil mu, aby ho k sebe privinul.
„Dobrý večer, aj tebe môj drahý Luca...“ povedal Cezare a nenechal si ujsť príležitosť na to, aby mohol svojho chlapca pobozkať.
„Chcel by som vás o niečo požiadať, ja...“ potichu mu pošepol Luca.
Cezare s úsmevom prikývol a dovolil svojmu anjelovi, aby vyslovil želanie.
„Prial by som si, aby ste... aby sme... to skúsili tu...“  ukázal na starožitný stôl v doktorovej pracovni. A jeho malý anjel mu aj popísal, čo presne si želá, aby s ním urobil. Nepochybne v istých oblastiach vyspel viac než by bolo vhodné. A Cezare začínal uvažovať nad tým, či toho zrazu nevie viac než on sám.
„A tieto informácie, máte odkiaľ, drahý pane?“ opýtal sa ho doktor nadmieru pobavene, keď mu boli predostreté ďalšie podrobnosti tej dráždivej hry. 
„Našiel som jednu knihu, ja len... som tak niečo hľadal a našlo sa niečo, ľahko čitateľné no... nepochybne... hriešne...“ vyjadril sa Luca ešte pomerne slušne.
Cezare nepochyboval o tom, že jeho brat mohol byť zberateľom podobných spisov a bolo len otázkou času, kedy sa k nim dostanú aj nevinné ruky, hlavne keď im on sám dovolil používať bratovu knižnicu.  „Som vám plne k službám a rád si aj ja neskôr prečítam, viac podrobností, ak mi to dovolíte...“ doberal si ho nežne.
Luca odhodlane prikývol. Opatrne vstal, podišiel k dverám a zamkol ich.
Cezare si medzitým sadol za stôl a tváril sa ako pomerne neprívetivý šľachtic, ktorý čaká na to, čo mu ponúkne jeho mladý dlžník. A Luca pomaly a pokorne pristúpil k stolu a predstieral, že nemá čím zaplatiť.
„Ja... ponúkam vám... ponúkam vám... svoje telo, ako splátku dlhu, ktorý má moja rodina voči tej vašej, pane...“ hlesol rozochvene.
A Cezare pokojne odpovedal: „Zvážim vašu ponuku, no najprv by som si vás rád obzrel, poďte bližšie...“ vyzval ho Grimani spokojne a pocítil vzrušenie spojené s touto novou hrou, ktorej pravidlá si stanovili oni sami.
Dnes by ich nikto nemal rušiť, on sám oceňoval toto ticho, spojené s ich mestským domom, v ktorom sa nikto o nič nestaral a už vôbec nie o to, čo budú vo svojej domácnosti robiť.
Žili skromnejšie, takmer bez služobníctva, no o to bezpečnejšie bolo ich spolunažívanie, keďže si to ich partnerstvo priam vyžadovalo, všetko podriadili tomu, aby mali vo vlastnom dome pokoj a dostatok súkromia.


predchádzajúca časť         nasledujúca časť