Hračka 7. kapitola 1/3

 pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".

 Pre ell, Nade.

„Boli ste to vy! Ja viem, že ste to ...“

Rain sa prebudil v jeho kancelárii, na koženom gauči.

Bolela ho hlava, ledva stál na nohách a cítil ako sa s ním všetko krúti...

Napriek tomu pozbieral silu a chcel naňho zaútočiť, no Midorima zadržal jeho ruku.

Nebolo to ťažké,  včera toho veľmi veľa vypil, a práve dnes začínal pociťovať dôsledky tohto činu a aj tých ďalších.

Lebo ani alkohol mu nepomohol zabudnúť na to, čo urobil.

Klesol späť na gauč.

 „Urobil si veľkú chybu, Rain...“ pošepol mu nahnevane Midorima a pomaly od neho odstúpil.

„Ja ne...“

Nevedel, čo si o ňom má myslieť.

Netušil ani, na ktorej strane vlastne stojí, lebo to bol veľmi rozporuplný človek, aspoň on ho tak vždy vnímal.

To, že sa prebudil práve v jeho kancelárii si však vysvetľoval po svojom.

Pomstil sa mu.

Tak to konečne dosiahol.

„A vy ste už spokojný, predpokladám, že teraz už áno....“ pokračoval aj ďalej, potreboval si na niekom vybiť zlosť a predpokladal, že to urobil, on, že práve pán Midorima jeho sestru naviedol na to, aby sa naňho prišla pozrieť.

„Takto sa mi odplácate zato, že som odmietol vašu ponuku? Ste obyčajný...“

„Neradím ti, dokončiť to, ak vieš, čo je pre teba dobré...“ chladne odsekol Midorima.

„Sám si sa dostal do tejto situácie a ty ten tvoj... milenec, ktorý z toho všetkého napokon vyviazol viac než dobre, čo sa o tebe povedať nedá...“

Rain sa zachvel.

„Čo tým myslíte?“

„On ostáva, ale ty budeš musieť odísť, bol som poverený tým, aby som ti to pripomenul...“

Niečo v jeho hlase, ho prinútilo k rešpektu, nebolo nutné ho ani zvyšovať.

„O čom to hovoríte?“

„Budeš musieť odtiaľto odísť len zo svojimi vecami, ten dokument, ktorý si podpísal, ťa zbavil všetkých práv, všetko si previedol na svoju sestru...“ ukázal na narýchlo zbalenú tašku, ktorú mu položil k nohám.

„Čo to hovoríte? Nič som predsa...“ šokovane hlesol Rain.

Aký dokument?

Aký prevod.

Nič predsa nepodpísal, alebo áno...

Už si presne nespomínal.

Hrdosť mu však vtedy nedovolila ani prosiť ani vyzvedať.

***

Young Hwa prišiel do podniku kde Rain pracoval ako umývač riadu.

Bolo to po dlhom čase jediné miesto, na ktoré ho prijali, musel sa neustále presúvať, lebo jeho sestra mu nechcela dovoliť, aby ostal v meste a on nemal prostriedky na to, aby niekam šiel, ledva si zarobil na jedlo a na to najnákladnejšie.

A počas jedného večera, keď práve v kuchyni umýval tú horu riadu, ho odvolali von a stál tam on.

„Čo chceš?“ chladne odsekol Rain.

Potom ako ich sestra spolu prichytila, Young-hwa dal od celej tej veci ruky preč.

A to ako to na sestru zahral, aby ho nevyhodila to bolo pre Raina skutočnou záhadou, no zjavne vedel ako na to, keďže bol stále jej manželom a podľa toho, čo sa dozvedel prevažne z bočných zdrojov stále žili spolu.

No jej vlastný brat musel odísť, musela mu vziať všetko, len preto, aby si to napokon užíval on a jemu podobný.

Už mal za sebou obdobie pokánia, už sa vyrovnal so svojím previnením a chcel sa sestre ospravedlniť, no odpoveďou na jeho pokusy, bola bitka od jej ochrankárov, ktorú už viac nemienil zažiť.

Postupom času sa vzdal možnosti, že by sa to medzi nimi mohli niekedy upraviť, nemal v úmysle ju ani zažalovať za to, že mu nezákonne odobrala jeho práva, zaslúžil si to, veril tomu, že možno keď si všetko nechá jej hnev časom pominie a on sa už o seba dokáže postarať.

„Prišiel som za tebou... pozhovárať sa...“

„Nemáme spolu o čom hovoriť?“

Nechcel, aby ho bolelo to, že bol zrazu opustený a sám, že jeho milenec sa už k nemu zrazu nehlásil a predstieral, že nemajú nič spoločné.

Prial si ostať silný, vysmiať sa im všetkým, no čím dlhšie naňho ten mladý muž hľadel, tým ťažšie bolo preňho čeliť tejto nepríjemnej skutočnosti.

„Ale áno, máme... chcem, aby si vedel, ako to v skutočnosti bolo... myslím, že si to zaslúžiš počuť odo mňa...“

„Ja viem veľmi dobre, ako to bolo... ty a Midorima... vy obaja ste sa proti mne spriahli...“

Usmial sa.

„Ja a Midorima? Ten muž je poslednou osobou, ktorá by si priala, aby som ja mal rozhodovacie právo vo firme, no ty sám si ho dotlačil k takýmto riešeniam, musel si vybrať... buď teba alebo všetko ostatné, čo myslíš, čo si ako zvolil?“

„Sklapni...“ otočil sa a chcel odísť, nemal dôvod ho poslúchať, za toho predsa neplatili.

Pocítil jeho ruku na svojom pleci a bol prudko otočený späť k nemu.

„Ja som ju tam zavolal, chcel som aby to videla, už od začiatku som mal v pláne ju zlomiť, ty si bol tou najlepšou cestou na to, aby som získal všetko, preto som prišiel, chcel by som ti poďakovať... vďaka tebe... som teraz tam, kde som si prial byť... a ty, na tebe už nezáleží, pokojne ti to môžem všetko povedať...“

„Pán Midorima, on...“

„Nie, on nie, ten je príliš konzervatívny na to, aby si z tebou takto špinil ruky, on má iné spôsoby, sám si sa mohol presvedčiť o tom, na čom mu záleží, no ty si sa nechal tak ľahko zlákať, tak ľahko oklamať... len počúvaj, len si všetko vypočuj...“

Povedal mu presne ako si to všetko naplánoval, povedal mu, že on robieva také veci, že si vždy vezme to najlepšie a za sebou zanecháva spúšť.

A Rain mu sám nechtiac pomohol dosiahnuť všetko.

Klesol na kolená, neschopný zastaviť tú bolesť, ktorá ho drvila zvnútra, keď ho videl odchádzať s tým úsmevom víťazstva na perách a vedel, že on sám už proti tomu nič nezmôže...

Bol porazený, mladým podvodníkom...

Mužom, ktorý mu zničil život. 

predchádzajúca kapitola      nasledujúca časť