Hračka 7. kapitola 3/3

 Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".

 Pre Nade, ell.

Únava nad ním preberala svoju vládu, no ešte sa jej tak celkom nepodvolil.

Mal možnosť s pánom hovoriť, práve teraz na to bol priestor a on ho plánoval využiť čo najlepšie.

A práve teraz bol čas na tie pálčivejšie otázky, ktoré by neskôr mohli byť nesprávne pochopené.

 „Pane, prečo Young-hwa bol na tom mieste, aj on...“ obával sa, že ho tým podráždi, no manažér Ohm neprejavil ani len v náznakoch, že by mu zmienka o ňom prekážala.

Nepáčilo sa mu, že naňho vôbec nežiarli, to si je až taký istý jeho úplnou vernosťou?

Nepochybne by bolo vzrušujúce, keby mu dal najavo, ako veľmi ho trápi, už len myšlienka, že by si mohli spolu opäť niečo začať.

Pocítil pánovu ruku vo svojich vlasoch.

Jeho pohladenie len umocnilo pocit príjemnosti spojený s jeho pevným objatím.

„Tvoja sestra, pred ním zatvorila všetky dvere, zrejme nemal veľmi na výber...“ pošepol mu Tae-woong.

A on vedel veľmi dobre, čo to znamená.

Spoznal na vlastnej koži, čo môže znamenať použitie rodinných konexií, aby bol niekomu totálne zničený život.

„Tak nech si to užije...“ vyhlásil drsne a prial si, aby bol k nemu jeho pán ešte tvrdší, menšia lekcia mu nepochybne nezaškodí, hlavne potom, čo urobil, nemal v úmysle ho ľutovať.

„Tiež si myslím, že mu to nezaškodí, práve naopak...“ pomerne spokojne vyhlásil jeho pán a Rain sa musel usmiať.

Po dlhom čase to bol jeden z tých skutočných a vskutku škodoradostných úsmevov.

„A vy ste vedeli, že tam bude?“

 „Áno, vedel som, pán Midorima si dovolil ma na to upozorniť...“

Prikývol.

A tiež sa snažil tváriť nezúčastnene, lebo nechcel, aby si jeho pán uvedomil, že odteraz bude zrejme na Midorimu myslieť inak než predtým.

No zrejme mu to až tak veľmi nevyšlo, pretože Tae-woong, mu pošepol.

„Až tak veľmi sa ti páči?“ opýtal sa takmer dotknuto.

A jeho zovretie bolo tentoraz čiastočne aj bolestivé.

A on si s úľavou uvedomil ten rozdiel.

 Nežiarli na ďalšiu hračku, ale iný pán v ňom predsa len vzbudzuje pocit ohrozenia.

„Páčite sa mi, len vy, môj pane, s ním som len šukal na váš rozkaz...“ pripomenul mu to, ako to pôvodne bolo a nemienil mu povedať viac, pretože stále tu boli isté hranice, ktorých by sa nemal dotýkať.

 „Milujem len a len vás...“  zdôrazňoval ďalej a keď ho jeho pán majetnícky pobozkal, ani on nešetril nežnosťami.

A on bol po príchode domov, doslova odvedený do pánovej spálne a mohol v nej ostať aj na noc, čo ho veľmi potešilo.

***

„Toto je tablet, ktorý smieš používať...“ povedal mu jeho pán, keď mu ho na druhý deň predtým než odišiel do práce, odovzdal.

„Zatiaľ som sa rozhodol pre túto mieru uvoľnenia, uvidíme, ako to pôjde ďalej a podľa tvojich reakcií sa dohodneme na ďalších výhodách...“

„Áno, pane...“ hlesol rozrušene.

To, že Rain dokázal svoju poslušnosť a u nového pána si rýchlo zvykol sa odrazilo aj na pánovej nálade a na jeho ochotne poskytnúť mu isté privilégiá.

Tá noc bola len bránou k tomu, čo všetko mohol získať.

A jedno z privilégií práve teraz získal.

Držal ho v rukách veľmi opatrne akoby šlo o nejaký poklad.

„Máš aj prístup na internet, ale predpokladám, že je ti jasné, čím je to všetko podmienené...“ uprel naňho jeden zo svojich mimoriadne prísnych pohľadov.

„Budem rešpektovať vaše pravidlá, pán Ohm Tae-woong...“ súhlasil takmer okamžite.

Celý svet sa pred ním opäť otváral.

Bolo to znamenie, že sa možno všetko dá postupne do poriadku.

Dychtivo sledoval svojho pána a bol pripravený podriadiť sa jeho vplyvu.

„Všetko čo v ňom nájdeš, je ti k dispozícii...“

„Ďakuje vám, môj pane...“

Opatrne odložil svoj darček a prejavil pánovi svoju vďačnosť.

Objímal ho a vášnivo bozkával.

Bez váhania siahol na jeho nohavice a prudko mu ich strhol.

Kľakol si pred neho a vzal ho do úst.

Pánove spokojné stony boli preňho výzvou a jeho samého popohnali k omnoho prudkejším výkonom.

Vychutnával si ho pomaly, takmer ho mučil svojím nežným prístupom.

„Rain... prosím, Rain...“

Jeho hlas, jeho stony, bol priam závislý od toho, aby pánovi poskytol obľúbenú formu rozkoše.

O to viac preto, lebo dnes mu nepochybne dovolí, aby ho ovládal.

A zrazu už nebolo až také isté, že pán bude dnes do práce meškať viac než obvykle. 

 predchádzajúca časť  nasledujúca kapitola