Rodinné tajomstvo 14. kapitola 1/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

 Pre nade, ell.

Dovolil svojmu milencovi, aby ho ovládol.

Aby jeho telo naplnil svojou túžbou a podriadil sa jeho vplyvu, úplne sa mu odovzdal do rúk.

Bola to slasť, s ktorou takmer ani nepočítal, zasiahla ho tak prudko až mal pocit, že sa už viac nedokáže vymaniť z jeho vplyvu.

A díval sa do jeho očí, keď boli ich telá podriadené tej krutej súhre.

Krutej práve preto, že si nevedel predstaviť, že by sa ešte niekedy pripravil o to potešenie, nechať sa ním láskať a dať mu možnosť a odolať tomu pokušeniu, ktoré preňho predstavoval.

Jeho zovretie bolo stále silnejšie, pohyby prudšie, stonal, neľútostne ho prijímal hlbšie do seba.

Bol otočený na boku.

Jeho ruky sa pridržiavali rámu postele, kým pán Jung prudko prenikal do jeho roztúženého tela.

Zaplavovala ho divoká extáza, privítal jeho tvrdosť a sám ho lákal k sebe, zbavený akýchkoľvek ťaživých myšlienok kričal jeho meno, spojené so šťastím, ktoré prežíval v jeho pevnom objatí.

Prudko dýchal, zbavený samého seba a všetkého vplyvu svojich zvyčajne znepokojujúcich myšlienok.

Bol uvoľnený, úplne podriadený tej slasti, ktorá si ho vzala celého a vrhla ho späť do toho sveta plného neistoty.

No zároveň mu poskytla oporu v podobe milencovho pevného objatia, blízkosti jeho tela, o ktorú sa mohol oprieť.

Privrel oči.

Neschopný slov, myšlienok či žiadnych ďalších činov.

Dokázal len oddychovať pritisnutý k nemu.

„Si môj úžasný, chlapec... Myoung-soo... si výnimočný...“ pošepol mu jeho milenec a on ho počúval.

Dovolil, aby ho tie slová zbavili strachu.

Aby ho naplnili pocitmi, ktoré si predtým ani len netrúfal pomenovať.

Pohodne sa oňho opieral, nechal sa objať.

Obklopený tou príjemnou aurou bezmocnosti, zbavený aj poslednej krutej myšlienky, ktorá by ho mohla ešte niekedy prenasledovať.

Patril k nemu.

Celé jeho telo mu to hovorilo svojou vlastnou rečou.

A nič by na tom nezmenila akákoľvek obrana, aj keby sa o ňu pokúsil.

Ostali v posteli tak dlho ako sa im len zachcelo, nikam sa neponáhľali, nič ich nemohlo vyrušiť.

A keď sa napokon najedli a šli spolu von Myoung-soo dovolil svojmu milencovi, aby mu ukázal Paríž.

***

Nočné ulice si ich podmaňovali svojou tajomnosťou.

Paríž žil svojím špecifickým životom a oni sa stali jeho súčasťou.

Boli spolu v klube, v jednom z tých, do ktorých by sa Myoung-soo sám zrejme nikdy nedostal.

No teraz mal tú možnosť, tancoval so svojím milencom, nikomu inému nebolo dovolené sa k nemu priblížiť, no cítil, že je obdivovaní aj inými mužmi a lichotilo mu to.

Na svojom tele cítil milencove dotyky a po prvý raz vyslovil jeho meno, takmer bez obáv.

„Kyoung-ho...“ pošepol mu.

Jeho milenec sa naňho usmial, bol pobozkaný.

Strácal sa v tých pocitoch, ktoré mu dovolili prijať jeho objatie.

A podriadil sa podmanivej nočnej hudbe.

***

Sedeli spolu na terase v jednej z tých príjemných parížskych kaviarní.

Práve si vychutnával čerstvé pečivo v spojení s vskutku lahodným nápojom, pán Jung sedel pri ňom.

Vyzeralo to tak, že to bude ďalší nádherný deň, počas ktorého chcel Myoung-soo urobiť pár spoločných fotiek a navštíviť miesta, ktoré mu pripadali zaujímavé.

Pán Jung tiež raňajkoval a venoval sa mu dostatočne na to, aby si spolu užili ďalší nádherný deň.

Správal sa k nemu, akoby skutočne boli partneri, ktorí šli spolu niekam na dovolenku a on tomu jednoducho nedokázal odolať.

„Teraz by sme mohli ísť sem...“ ukázal na mapku z jednej aplikácie.

„Samozrejme, je to pekné miesto,“ súhlasil pán Jung.

„Máš ešte nejaké ďalšie návrhy?“

„Nuž neviem, uvidíme...“ spokojne poznamenal Myoung-soo prijemne prekvapený tým, ako sa k nemu správal a koľko času mu venoval aj čo sa týkalo ich pobytu mimo apartmánu. 

predchádzajúca kapitola  nasledujúca časť