Otec mi povedal, že ľutuje, že som sa narodila, teda slovami asi tak, že netrebalo mať deti ani tu prísť a podobné... (A to sme sa ani nehádali, len tak medzi rečou, mu napadla taká kolosálna blbosť)
Dnes som kvôli tomu vybuchla a dala som mu najavo, že dobre, že ak nechce mať deti tak ich mať nemusí... Potom tvrdil, že som to zle pochopila, no dá sa taká veta pochopiť pozitívne, čo som mu aj následne predviedla tým, že som formulovala vetu typu, že Mne netrebalo mať otca, aby si teda skúsil ako krásne to znie... ak to niekto dokáže... A potom zas tvrdil, že je mu jedno čo sa so mnou stane, aj keď si dačo urobím, že mu je to fuk, teda... no dobre sa vyfarbil a tým si to u mňa už asi nadobro... ehm... naštrbil, asi preto, že tá druhá poznámka ma už ani tak nebolela ani nič...
Len som si zas trošku naštrbila aj žalúdok... a pritom mi bolo dobre zas som mala lepšie, obdobie, ale niekomu to asi vadilo.
Toľko k pozitívnej podpore v našej rodine, ale fakt no, keď už sa človek rozhodne mať deti, mal by mať rozum a nehovoriť im také veci, keď sú už na svete a sú...
Ja neviem na čo niektorí ľudia myslia, ale toto sa fakt proste nehovorí, ani keby to bola pravda a človek by to ľutoval, no ... myslieť si každý môže čo chce, to nikomu neberiem, viem, že nie som práve najpodarenejší jedinec, ale aj tak, to sa proste nehovorí a bude to mať následky, teda nie také, že sa niekomu budem mstiť, alebo čo to vôbec nie, ale už to skrátka medzi nami nebude také, keď dal najavo, že mu je to jedno tak, mne tiež...
