Rodinné tajomstvo 15. kapitola 1/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

 Pre ell, Nade, M.K.

Nasledujúce dva týždne strávil pozorovaním domáceho personálu. Snažil sa k nim dostať bližšie, no bolo to ťažké, takmer ako zachytiť do dlaní vietor, pretože nepochybne pod vplyvom príkazov domáceho pána a jeho rodiny nemali veľké pochopenie pre jeho pokusy o dosiahnutie bližšieho kontaktu.

A nepochybne nebol až taký nenápadný, ako sa pôvodne domnieval, lebo počas tohto piatkového popoludnia si ho pani zavolala do svojho salónu.

Čo znamenalo, že má vskutku vážny problém, keďže bola viac než pohltená prípravami svadby, čo sa prejavovalo na jej celkovej nervozite a na túžbe neustále si overovať, kde sa nachádza jej starší syn.

Hlavne preto bol dosť nervózny z toho, že práve teraz na seba upriamil jej pozornosť.

„Sadni si...“ požiadala ho s istou dávkou elegancie, ktorá takpovediac patrila k jej prirodzenému vyjadreniu.

Pozdravil ju miernym úklonom a poslúchol.

Pred ním bola šálka s čajom.

Jeho obľúbený, pripravený presne tak, ako to mal rád.

Tá vôňa bola takmer omamná.

Priniesol ju niekto v sivej slúžkovskej uniforme.

Mladé dievča, dcéra hlavnej slúžky, ktorá si počítala vskutku šikovne a hneď sa aj diskrétne vytratila, keď zachytila pohľad panej a medzi nimi prebehla akási preňho dosiaľ nezrozumiteľná komunikácia.

„Ďakujem,“ hlesol napokon a snažil sa priveľmi nedávať najavo svoj strach.

„Nemáš za čo, Myoung-soo...“

Nechala ho, aby si pridal také množstvo cukru, na aké bol zvyknutý.

Jedna kocka pomaly padla do nápoja.

„Povedali mi, že sa zaujímaš o naše služobníctvo, Myoung-soo...“  poznamenala prísne.

Prikývol.

Nemalo zmysel to popierať.

Vedel, že o tom bola informovaná.

„Otázky týkajúce sa personálu spadajú výlučne do mojej kompetencie, tak sa pýtaj, rada ti odpoviem na všetko čo ťa zaujíma, ak budem môcť, oni nesmú, musia akceptovať to, ako to u nás funguje aj istý štandard, ktorý si vyžadujeme...“

Odvážil sa na ňu pozrieť, no hneď odvrátil zrak.

Jej pohľad priam pálil.

„Chcel som, len ... chcel by som... prečo sú vlastne, tak ukrytý a prečo sa pohybujú tak ticho a...“ použil aspoň časť pravdy na to, aby sa zbavil tlaku plynúceho z jej pohľadu.

„Je to jedno z našich pravidiel. Sú tu na to, aby pre nás pracovali, no inak nemajú nárok sa miešať do vecí, ktoré ich neprislúchajú, ani udržiavať priateľské či iné kontakty s mojimi deťmi...  Aj ty si už teraz ako moje dieťa Myoung-soo... Ich úlohou je slúžiť ti, ale nesmú sa s tebou priveľmi zaplietať... Tým, že ich konfrontuješ, ich vystavuješ možnosti výpovede...“

„Prepáčte, ja... nemal som v úmysle...“

Neočakával, že s ním bude hovoriť takto, nevedel nakoľko je to úprimné.

Nechcel niekomu z nich uškodiť. Starali sa oňho vskutku vynikajúco. Nikdy predtým nezažil niečo také a nerád by urobil problémy ľuďom, ktorý tu len pracovali. Aj keby mal byť medzi nimi Tieň.

„Pán Jung ťa neupozornil na túto skutočnosť, zjavne preto, že to bola moja úloha, to ja sa ti musím ospravedlniť za to, že som podcenila túto záležitosť...

„To je v poriadku,“ hlesol úplne vykoľajený jej slovami.

Najprv naznačila, že by mohol byť jej dieťaťom.

A potom sa mu ona sama ospravedlnila, že nebol dostatočne informovaný.

Nevedel zrazu čo by od nej mal čakať, bola nebezpečne nepredvídateľná.

„No zdá sa mi, že to nie je všetko, čo ťa trápi... Pokojne mi to povedz, Myoung-soo a spolu to vyriešime.“

„To je v poriadku, vskutku ma netrápi nič iné, len som bol zvedavý...“

Nemohol jej povedať, že sa mu nepodarilo nájsť Tieňa ani, že sa o to pokúšal.

No ona mu aj tak zviazala ruky, tým že mu stanovila ďalšiu hranicu. 

predchádzajúca kapitola  nasledujúca časť