fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
varovanie: HET
pre Farah a M.K.
poznámka: zatiaľ po mojej korektúre
„Ty
nejdeš na čarovanie?“ opýtala sa jej
Molly, keď prišlo ďalšie ráno, jedno z tých, o ktoré vôbec nejavila
záujem.
„Nie,
necítim sa dobre, ostanem ešte nejaký čas tu...“ odpovedala jej Myrtla nie
veľmi prívetivo. Nevyspala sa veľmi dobre, potrebovala si ešte nejaký čas
oddýchnuť, pretože popoludní plánovala vstať z postele a začať sa
opäť venovať škole a všetkému, čo s tým súviselo, no teraz na to
vôbec nemala energiu.
„Ospravedlním
ťa u profesora...“ ponúkla jej Molly.
„Dobre...
dobre...“ obrátila sa na druhý bok,
takmer bez záujmu o to, či to skutočne urobí, alebo nie. Nemala chuť
s ňou ďalej hovoriť, no Molly sa stále nehýbala. Cítila na chrbte jej
pohľad.
„Chcela
som ťa ešte o niečo požiadať...“ začala neisto.
„O čo
ide?“ zamumlala Myrtla nespokojne, lebo vedela, že inak sa jej zrejme nezbaví.
„Ten
prívesok, niečo som objavila a chcela by som si to overiť, ak by si
dovolila, aby som si ho požičala...“
„Aký
prívesok?“ obrátila sa Myrtla dosť nešetrne smerom k nej.
„Vieš,
ten čo ti dali rodičia, ako darček... Dám naňho pozor, neboj sa...“
„Aha...“
Dar od neho. Niečo, čo zrejme
nikdy nemala prijať. Niečo, čo na ňu pôsobilo už od prvého okamihu svojou
vlastnou mágiou. Toma sa ani nespýtala, či vyriešil ten jej posledný hlavolam,
ktorý mu ponúkla, no predpokladala, že teraz na tom už aj tak nezáleží. Nechcel
jej hlavolamy, ani nič čo súviselo s ňou, to jej dal jasne najavo, počas
toho nešťastného stretnutia. Nemala by ho viac počúvať. Nemalo by ju viac
zaujímať ani to, čo sa s tým príveskom stane. Potrebovala nad sebou získať
kontrolu a prestať naňho konečne myslieť ako na toho Toma, s ktorým strávila Vianoce. Predpokladala, že nemá
ani najmenšiu šancu na jeho návrat.
Myrtla
sa posadila, vybrala prívesok zo stolíka
a podala ho Molly. Jej prsty zavadili o pergamen. Aj o ten by sa
mala postarať, ale to až neskôr, keď jej
spolužiačka odíde. Keď už raz začala, mala by to dokončiť skôr než stratí silu.
„Tak tu
ho máš...“
Na chvíľu
sa jej zdal takmer neskutočne ťažký. No keď ho konečne pustila, pocítila takmer
nekonečnú úľavu, že ho už nemá viac pri sebe.
„Dobre, tak... ja už pôjdem, uvidíme sa
neskôr, keby si niečo potrebovala...“ rýchlo sa s ňou rozlúčila Molly.
Myrtla po
jej odchode vybrala pergamen. Cítila to zvláštne nutkanie spojené s jeho
prítomnosťou.
A keď
sa naňho pozrela uvidela nový odkaz:
Kúpelna prefektov
Pribudol
aj čas a miesto stretnutia. A bol to nový odkaz, písaný dnes ráno,
podľa potvrdzujúceho dátumu, ktorý sa na ňom objavil. A to ešte ani
zďaleka nebolo všetko, postupne sa tam
objavili aj ďalšie vety, také tie presvedčovacie záležitosti, na ktoré by mala
teraz akože skočiť a byť vďačná zato, že o ňu prejavil záujem. No
posledné po čom túžila, bolo opäť ho vidieť. Ešte nebola na to pripravená, už
len pri tej predstave sa jej zovrel žalúdok a spomenula si na to všetko...
Neušetril
ju ani na konci, vôbec nič jej nedaroval, prvý raz pochopila, čo to vlastne
znamená byť humusáčkou a že nie
je nutné to slovo vysloviť na to, aby sa tak cítila a nenávidela každú
jednu minútu svojej existencie.
Ku koncu
opäť neprekonala samu seba a takmer až plakala, s ním to samozrejme
ani len nepohlo, nič preňho nebolo dostatočne dobré, dokonca aj jej nápady
zmietol zo stola bez toho, aby si ju vôbec vypočul.
Spravodlivé
rozhorčenie prešlo jej mysľou. Takže on si myslí, že za ním opäť príde? Len tak
akoby sa vôbec nič nebolo stalo.
Hodila
pergamen späť do zásuvky a klesla späť na posteľ.
Nemala v úmysle meniť svoje
popoludňajšie plány a už vôbec nie kvôli nemu.
***
Útok. To
slovo bolo ráno veľakrát skloňované.
Práve sedela pri raňajkách
a bola na seba takmer hrdá, že za Tomom nešla a pritom ju to ani
nemrzelo až tak veľmi, ako sa pôvodne zdalo, no nálada jej okamžite poklesla, keď
po ňu prišla mladá profesorka astronómie a ona s ňou musela ísť do
nemocničného krídla.
Na nič
sa jej nepýtala, bola taká zarazená, tým, že prišli po ňu, nedokázala zo seba
nič dostať. Ten dobre známy strach sa vrátil.
poznámka: dostávame sa do temnejších častí poviedky...