obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
poznámka: budeme kúskovať, keďže naraz by som to nestíhala a boli by potom dlhé pauzy.
táto časť je bez korektúry, korektúra sa bude robiť, až keď bude kapitola celá, aby sa to mohlo ešte skorigovať poriadne a všetko, aby sadlo, náznak páru Dramione v pozadí... ale len v pozadí... a berte do úvahy, že to teplo ehm... to vytvára všelijaké nápady...(napr. nápad na poviedku, kde by NL bol synom temného pána, miesto tradičného Harryho)
poznámka: po mojej korektúre
poznámka: po mojej korektúre
Pre ester, Vai, Abequa, bacil, Mononoke.
Keď Harry približne o hodinu
a pol sedel v rokfortskom experese, snažil sa nemyslieť na to, čo sa stane
po ich príchode do cieľovej stanice. O jeho prázdninách bolo už
definitívne rozhodnuté. Nič nedosiahol ani tým, že sa proti riaditeľovmu
rozhodnutiu búril. Nemal veľmi na výber, po Dumbledorovom pomerne obsiahlom
vysvetlení, ktoré sa nezaobišlo bez jeho výbuchov zlosti, musel pripustiť tú
možnosť, že aj preňho, aj pre ostatných je to tá najlepšia alternatíva, keďže
potreboval kúzlo, ktoré by ho chránilo udržiavať pri živote a Snape bol
podľa riaditeľových slov osobou, ktorá by to mohla dokázať aj keď ich nespája
pokrvné puto, neostávalo mu nič iné len súhlasiť.
Ani tento rok mu zrejme nebolo súdené
prelomiť prekliatie tých dvoch mesiacov,
keďže predpokladal, že v Snapovej spoločnosti sa nebude mať o nič
lepšie, než by sa mal u svojich príbuzných. Bol presvedčený o tom, že
ho nenechá ani na chvíľu vydýchnuť. Preto bolo preňho nateraz lepšie užiť si
aspoň cestu do Londýna so svojimi priateľmi, ak už nič iné, lebo
nepredpokladal, že Snape ho k nim tento rok pustí.
„Všetko v poriadku, kámo, už som si
myslel, že si ťa tam nechajú?“ snažil sa situáciu odľahčiť Ron.
„S tým nie sú žiadne žarty, Ronald!“
napomenula ho Hermiona, spoza akejsi knihy, ktorú nedokázala pustiť z rúk.
Nikto nevedel o čo ide, lebo im to nechcela ukázať, tak napokon obaja
usúdili, že bude lepšie, ak ju nechajú si čítať, (keďže nešlo o žiadnu
z tých začarovaných kníh, ktoré sa človeku prilepia k rukám)
a nebudú si ju doberať, lebo zrejme nemala v úmysle sa práve teraz
zaujímať o nich dvoch. Od konca roka bola akási iná, a jej vzťah s Ronom
nebol práve najlepší, obaja si to uvedomovali, no ani jeden z nich nemal
v úmysle začať s tou témou ako prvý. Harry dúfal, že počas prázdnin,
tí dvaja od seba získajú odstup a všetko sa dá medzi nimi opäť do
poriadku.
Samozrejme, Ron nevedel nič
o posledných udalostiach, no za tie roky už poznal Harryho predprázdninový
stav dosť dobre a videl na ňom, že jeho nálada poklesla, nepochybne pod
vplyvom návratu do preňho nie práve najpriateľskejšieho prostredia, ktoré sa
dalo len veľmi ťažko označiť za rodinné.
„Áno, iste... Dumbledore sa chcel len
pozhovárať o istých veciach, ako vždy...“ vyhlásil Harry pochmúrne.
Keďže mal predstierať, dokonca aj pred svojimi priateľmi, že ide späť k Dursleyovcom,
neostávalo mu nič iné len im klamať. Aj to mu bolo prikázané, kvôli profesorovi
Snapovi a jeho povinnostiam týkajúcich sa rádu. Niežeby niekto pochyboval
o ich dôveryhodnosti, no isté veci bolo treba udržiavať v tajnosti,
ako mu bolo pripomenuté prednedávnom. A on by mal len mlčať
a poslúchať, to bolo to, čo od neho riaditeľ práve teraz vyžadoval. No
nevedel, či tentoraz dokáže naplniť jeho očakávania.
Cesta vlakom prebiehala pomerne
pokojne, Ron sa ho snažil rozptýliť a on sa skutočne cítil omnoho lepšie
aj Hermiona napokon odložila tú knihu a medzi ňou a Ronom aspoň na
okamih pominulo to napätie, ktoré bolo predtým veľmi intenzívne prítomné,
hlavne v posledných dňoch. Jeho trpezlivosť však prešla
dosť veľkou skúškou, keď sa približne v polovici cesty, objavil v ich
kupé Draco Malfoy so svojimi priateľmi.
„Čo tu
chceš?“ oslovil ho zatiaľ ešte pomerne
spokojne, ale ak to bude nutné vybije si svoj hnev hoci aj na ňom, nezdalo sa
mu, že by mal čo stratiť. A stále tu bolo dosť kliatob, takmer ako šitých
pre takúto príležitosť.
„Počul
som isté veci, isté veľmi zaujímavé veci, Potter... Mal by si to vedieť, no
tebe to zrejme neoznámili, však... Dumbledore ti neverí natoľko, aby ťa
o tom informoval...“ začal Draco ešte skôr, než vôbec mali možnosť mu dať
najavo, že jeho prítomnosť nie je vítaná.
„Drž
hubu Malfoy, zober si tých svojich priateľov a vypadni!“ chladne ho privítal Ron.
„Je mi
jasné, Weasley, že ty si s tým ťažkú hlavu nerobíš, no mal by si sa báť...
ty aj tebe podobní...“ pozrel na
Hermionu, ktorá pomerne dosť rýchlo zbledla a len pokrútila hlavou.
