6. 7. 2015

Hračka 11. kapitola 2/3









 Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".

poznámka: to je teda horúčava, celý deň som sa varila...  a ešte aj zajtra uff...

 

Pre ell. 
***

Minulosť

Díval sa na svetlá mesta zo strechy agentúry. Nemal by tam mať prístup, keby ho prichytili, neboli by tým vôbec nadšení, no potreboval sa tam na nejaký čas utiahnuť. Bol nervózny pred tými zajtrajšími stretnutiami.
Čo ak ho opäť nevyberú? Čo ak niekto zistí, že klamal vo svojom profile? Čo s ním agentúra urobí, ak si ho nikto nebude chcieť nechať? Tie otázky si kládol stále dookola oslabený svojimi vlastnými vskutku nepríjemnými odpoveďami.
Chladný nočný vzduch sa dotýkal jeho tváre, prudko ho vdychoval, ako nejakú opojnú drogu.
Nie, nesmie sa vzdať, musí byť silný, musí si svojho nového pána získať čo najskôr. Nemienil stráviť viac času v tej inštitúcii, zajtra si nájde svojho pána a urobí všetko pre to, aby si ho vybrala osoba, o ktorú bude aj on skutočne stáť.

Súčasnosť

„Som rád, že si sa k tomu postavil takto, Rain...“  ocenil jeho snahu Midorima. „Ak máš akékoľvek ďalšie otázky pokojne ti na ne odpoviem...“ zjavne ho táto hra na pravdu začínala baviť. Pozorne sledoval jeho reakcie a Rain mal čo robiť, aby sám seba dokázal udržať v úplnom pokoji a len vďaka výcviku práve teraz zvládal túto dosť napätú situáciu bez toho, aby sa jeho temperament naplno prejavil. Už sa spamätal z počiatočného šoku a postupne mu dochádzalo to, čo preňho znamenala celá táto hra, v ktorej on vždy ťahal za kratší koniec.
„Aj pán Tae-Woong patrí k vám?“ 
Sklamalo by ho to, keby to bolo tak, naňho by sa dokázal hnevať, keďže si k nemu vytvoril úplne iný druh vzťahu ako k svojmu novému pánovi.
„Nie, Rain, on nie... povedzme, že výber tvojho pána som ponechal na náhodu, bolo to tak pre mňa omnoho vzrušujúcejšie, dostať sa k nemu a pomaly aj k tebe... bola to hra, ktorú som si skutočne nesmierne užil...“ povedal a nezabudol pritom na to jemné láskanie, ktoré bolo práve teraz čiastočnou provokáciou.
Rain pokojne sedel na jeho kolenách, no až teraz pocítil skutočnú úľavu.
Tae-Woong sa s ním nepohrával. On nepatril k pánovi Midorimovi. Prial si, aby nikdy nezakolísal vo svojej viere v neho. Snažil sa nedať najavo svoju radosť a ďalej si plniť svoju úlohu, o niečo sa zrejme muselo prejaviť na jeho tvári, keďže pán Midorima pomerne pobavene skonštatoval: „Nemám v úmysle rozdeliť milencov. To by som si nevzdal na zodpovednosť. Mne stačí tvoja poslušnosť a tvoje telo... Nežiadam nič viac... než to, čo si mi práve sľúbil...“
A Rain priam nemohol uveriť svojmu šťastiu, keď to počul z jeho úst, ubezpečenie, že ich vzťah bude pokračovať aj naďalej na tejto preňho príjemnej úrovni.
„Ak dovolíte, ja mal by som ešte jedno želanie...“ neodpustil si ešte poslednú žiadosť.
„Áno, samozrejme, čokoľvek pre môjho chlapca...“ blahosklonne odvetil pán Midorima.
„Chcel by som, aby nás Young Hwa obslúžil...“ vyslovil svoju žiadosť s takou ľahkosťou až ho to samého prekvapilo.
Napriek tomu, že vedel, že on bol len nástrojom, nedokázal mu to odpustiť, aspoň nie bez toho, aby nebol konečne potrestaný jeho rukou.
„Ja prial by som si, aby ste mi umožnili jeho potrestania...“ dovolil si vysloviť ďalšiu pomerne odvážnu žiadosť.
„Áno, to urobím, požičiam ti ho, bez váhania, pre mňa nemá takú cenu, aby som ho pred tebou chránil, ak si vskutku želáš sa s ním vyrovnať, je tvoj... samozrejme, za malú protislužbu z tvojej strany...“
Naklonil sa k nemu a pošepol mu niečo, čoho uviedlo do nesmierneho pokušenia.
„To nemôžem...“ hlesol napokon, „Nemohol by som niečo také, ja... dôvera k pánovi...“
„Aj ja som tvoj pán, tým, že mi to prezradíš, nedôjde k zrade s tvojej strany, lebo patríš nám obom rovnakou mierou...“
„Nemôžem, prepáčte mi to...“
„Vtom prípade ti nemôžem vyhovieť, ale keby si si to náhodou rozmyslel, tvoje želanie budem mať stále na pamäti...“ prisľúbil mu pán Midorima. 
„Obávam sa, že to nebude možné, pane...“ nebol ochotný ustúpiť, čo sa týkalo tejto veci aj za cenu toho, že by si mal odoprieť to potešenie spojené s osobným udelením trestu.