Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
poznámka: to je teda horúčava, celý deň som sa varila... a ešte aj zajtra uff...
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
poznámka: to je teda horúčava, celý deň som sa varila... a ešte aj zajtra uff...
Pre ell.
***
Minulosť
Díval sa na svetlá mesta zo strechy agentúry. Nemal by
tam mať prístup, keby ho prichytili, neboli by tým vôbec nadšení, no potreboval
sa tam na nejaký čas utiahnuť. Bol nervózny pred tými zajtrajšími stretnutiami.
Čo ak ho opäť nevyberú? Čo ak niekto zistí, že klamal
vo svojom profile? Čo s ním agentúra urobí, ak si ho nikto nebude chcieť
nechať? Tie otázky si kládol stále dookola oslabený svojimi vlastnými vskutku
nepríjemnými odpoveďami.
Chladný nočný vzduch sa dotýkal jeho tváre, prudko ho
vdychoval, ako nejakú opojnú drogu.
Nie, nesmie sa vzdať, musí byť silný, musí si svojho
nového pána získať čo najskôr. Nemienil stráviť viac času v tej
inštitúcii, zajtra si nájde svojho pána a urobí všetko pre to, aby si ho
vybrala osoba, o ktorú bude aj on skutočne stáť.
Súčasnosť
„Som rád, že si sa k tomu postavil takto,
Rain...“ ocenil jeho snahu Midorima. „Ak
máš akékoľvek ďalšie otázky pokojne ti na ne odpoviem...“ zjavne ho táto hra na
pravdu začínala baviť. Pozorne sledoval jeho reakcie a Rain mal čo robiť,
aby sám seba dokázal udržať v úplnom pokoji a len vďaka výcviku práve
teraz zvládal túto dosť napätú situáciu bez toho, aby sa jeho temperament
naplno prejavil. Už sa spamätal z počiatočného šoku a postupne mu
dochádzalo to, čo preňho znamenala celá táto hra, v ktorej on vždy ťahal
za kratší koniec.
„Aj pán Tae-Woong patrí k vám?“
Sklamalo by ho to, keby to bolo tak, naňho by sa
dokázal hnevať, keďže si k nemu vytvoril úplne iný druh vzťahu ako
k svojmu novému pánovi.
„Nie, Rain, on nie... povedzme, že výber tvojho
pána som ponechal na náhodu, bolo to tak pre mňa omnoho vzrušujúcejšie, dostať
sa k nemu a pomaly aj k tebe... bola to hra, ktorú som si
skutočne nesmierne užil...“ povedal a nezabudol pritom na to jemné
láskanie, ktoré bolo práve teraz čiastočnou provokáciou.
Rain pokojne sedel na jeho kolenách, no až teraz
pocítil skutočnú úľavu.
Tae-Woong sa s ním nepohrával. On nepatril k pánovi
Midorimovi. Prial si, aby nikdy nezakolísal vo svojej viere v neho. Snažil
sa nedať najavo svoju radosť a ďalej si plniť svoju úlohu, o niečo sa
zrejme muselo prejaviť na jeho tvári, keďže pán Midorima pomerne pobavene
skonštatoval: „Nemám v úmysle rozdeliť milencov. To by som si nevzdal na
zodpovednosť. Mne stačí tvoja poslušnosť a tvoje telo... Nežiadam nič
viac... než to, čo si mi práve sľúbil...“
A Rain priam nemohol uveriť svojmu šťastiu,
keď to počul z jeho úst, ubezpečenie, že ich vzťah bude pokračovať aj
naďalej na tejto preňho príjemnej úrovni.
„Ak dovolíte, ja mal by som ešte jedno želanie...“
neodpustil si ešte poslednú žiadosť.
„Áno, samozrejme, čokoľvek pre môjho chlapca...“
blahosklonne odvetil pán Midorima.
„Chcel by som, aby nás Young Hwa obslúžil...“
vyslovil svoju žiadosť s takou ľahkosťou až ho to samého prekvapilo.
Napriek tomu, že vedel, že on bol len nástrojom,
nedokázal mu to odpustiť, aspoň nie bez toho, aby nebol konečne potrestaný jeho
rukou.
„Ja prial by som si, aby ste mi umožnili jeho
potrestania...“ dovolil si vysloviť ďalšiu pomerne odvážnu žiadosť.
„Áno, to urobím, požičiam ti ho, bez váhania, pre
mňa nemá takú cenu, aby som ho pred tebou chránil, ak si vskutku želáš sa s ním
vyrovnať, je tvoj... samozrejme, za malú protislužbu z tvojej strany...“
Naklonil sa k nemu a pošepol mu niečo,
čoho uviedlo do nesmierneho pokušenia.
„To nemôžem...“ hlesol napokon, „Nemohol by som
niečo také, ja... dôvera k pánovi...“
„Aj ja som tvoj pán, tým, že mi to prezradíš,
nedôjde k zrade s tvojej strany, lebo patríš nám obom rovnakou
mierou...“
„Nemôžem, prepáčte mi to...“
„Vtom prípade ti nemôžem vyhovieť, ale keby si si
to náhodou rozmyslel, tvoje želanie budem mať stále na pamäti...“ prisľúbil mu
pán Midorima.
„Obávam sa, že to nebude možné, pane...“ nebol ochotný ustúpiť, čo sa týkalo
tejto veci aj za cenu toho, že by si mal odoprieť to potešenie spojené s osobným
udelením trestu.