Rodinné tajomstvo 18. kapitola 1/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

 Pre ell, M. 

„To bola posledná krabica...“ vyhlásil Myoung-soo, keď konečne zakotvil na luxusnom koženom gauči pri Minovi, ktorý lapal po dychu a pomerne rýchlo vyčerpal svoje sily.

Mali objednanú sťahovaciu firmu, ktorá sa starala o väčšinu veci, ale niektoré krabice, ku ktorým mal Min obzvlášť vrelý vzťah, sťahovali oni dvaja. A nebol to zrejme až taký dobrý nápad, keďže ani jeden z nich zjavne nebol v až takej dobrej kondícii.

Po svadobnej ceste, ktorá dopadla nad očakávania, už len preto, že Min to akosi zvládol a dalo by sa povedať, že nezutekal hneď po pár dňoch od svojej mladej manželky, čo jeho rodičia nepochybne považovali za znamenie, že ho tá tréma už nadobro prešla, prišiel čas na doriešenie praktických záležitostí.

Myoung-soo musel uznať, že pán Jung svojmu synovi zabezpečil mimoriadne komfortné bývanie, dokonca aj so služobníctvom, ktoré bolo rovnako diskrétne a neviditeľné ako to v jeho dome.

Nebolo pochýb, že aj do budúcnosti bude o nich veľmi dobre postarané a budú vytvorené podmienky na to, aby si nehodný syn mohol dokončiť vysokú školu a zamestnať sa podľa svojho uváženia, no bolo viac než isté, že Min práve teraz bude brať otcove požiadavky omnoho vážnejšie, keďže počas svojho rozhodovania bude musieť brať do úvahy aj svoju budúcu rodinu.

„Dobre, Myoung-soo, som rád, že je to tak... ja... zrejme som trochu spohodlnel, možno by nezaškodilo, keby som opäť s tebou a otcom trochu hrával tenis...“

Kim sa snažil nemyslieť na všetky tie ostatné veci, ktoré spolu robili, okrem tenisu. No bola pravda, že v poslednom čase sa to stalo medzi nimi takou menšou tradíciou a chodili spolu do klubu, v ktorom sa k Myoung-soo správali ako k čestnému členovi.

Najprv si myslel, že mu to bude pripadať zvláštne, ak tam opäť začnú chodiť, no teraz to už bolo opäť celkom normálne, obzvlášť preto, že tam chodili momentálne len ako rodina, niekedy aj s pani Jungovou a Shin Woo.

„Pokojne sa k nám pridaj, no musím ťa varovať, tvoj otec nerád prehráva a niekedy dokáže byť...“

„Viem si predstaviť...“ usmieval sa Min a jemne doňho štuchol, čím si vyslúžil to, že Myoung-soo mu postrapatil jeho starostlivo upravený účes. Páčilo sa mu, tak trochu sa s ním doťahovať, svojím spôsobom to bola ďalšia možnosť, ako upevňovať ich vzájomné vzťahy.

„A čo škola, už môžeš pokojne prázdninovať?“ vytiahol nejaký tromf aj on proti nemu.

„Už čoskoro, ale nie je to žiadna sláva...“ vyhlásil Myoung-soo tak trochu rozpačito, pretože bol skutočne rád, že ak sa mu snáď podarí uzavrieť ročník, bude viac než spokojný, zatiaľ to nevyzeralo tak, že by mu niekto plánoval robiť väčšie problémy,  to, že zverencom vplyvného muža, učiteľov značne posmelila k tomu, aby mu jeho školský život zjednodušili, no aj tak vedel, že sú osoby, s ktorými ešte bude musieť nejaký čas komunikovať. No nebolo to až také zlé, ako za posledné roky, preto si tým nateraz nerobil starosti.

Tie dva týždne skôr vniesli do ich domu niečo, čo ho znepokojovalo viac než školské výsledky, no vedel, že je to jedna z tých vecí, s ktorou sa nemôže staršiemu bratovi zdôveriť.  S pánom Jungom o tejto záležitosti tiež nehovoril, akosi sa k tomu nedostali, kým bol s ním, tak tu vždy boli iné veci a vedel, že by mu zrejme povedal, že nejde o nič vážne, len... hlavne vďaka tomu bol práve teraz rád, že ho Min pozval na pár dní k sebe, aj že mu pomáhal so sťahovaním. Vlastne ani nevedel, či o tom hovoriť chce a keďže to nebolo práve teraz vhodné aj on sa rozhodol trochu provokovať.

„A čo ty? Dokončíš semester?“

Min mierne zbledol.

„Budem sa snažiť to urobiť v dodatočnom termíne...“ a na chvíľu nadobudol jeden z tých vážnych výrazov, pričom mu hneď pripomenul pána Junga.

„Ty to zvládneš, nenechaj sa tak ľahko vyviezť z miery, môj starší braček, musí všetko zvládnuť, aby mi šiel príkladom....“ upokojoval ho možno až príliš rýchlo, lebo zjavne nemal v úmysle ho až tak veľmi rozladiť, len sa pridržiaval dobre známej a pomerne bezpečnej témy.

 „Ďakujem ti a neobávaj sa, budem...“ trochu viac sa uvoľnil a zrejme už aj stihol opäť načerpať silu, keďže pocítil ako si ho na chvíľu vzal do objatia, inak než to robieval pán Jung a nič v jeho pohľade nenaznačovalo, že by to mohlo byť inak. 

predchádzajúca časť   nasledujúca kapitola