Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
Pre Michalette, ell.
Pán
Midorima si ho však len chladne premeriaval a nevyzeralo to, že by naňho
jeho smutné oči účinkovali.
„O tom
teraz nebudeme hovoriť, ešte si svoj príbeh neskončil...“
„Pane,
prosím, ja...“
„Pokračuj!“
prikázal mu chladne.
Youn Hwa
pomaly položil ruky na pánove kolená a nejaký čas ho pevne objímal, čo pán
Midorima využil na to, aby ho zo seba dosť nešetrne striasol.
Jeho
nehodná hračka ostala sedieť na zemi v pozícii pokory a skutočne to
vyzeralo tak, že nemá v úmysle všímať si pánovo zjavné pohŕdanie.
Minulosť
Bol spútaný s rukami za hlavou
čelil pánovmu prudkému vpádu do jeho tela. Nemyslel na nič iné, len na jeho
dotyky, ktoré v ňom prebúdzali priam bolestnú túžbu. Jeho penis priam
mučivo pulzoval, kým on zúfalo prosil o každý dotyk.
Lee Joon bol preč.
S jeho pomocou sa pánovi
Songovi podarilo získať si ho pre seba.
Vylákal ho na opustené miesto pod
zámienkou, že má preňho peniaze... urobil to, čo by sa sám nikdy neodvážil
podniknúť.
Už ním nebol ohrozený, všetko by
bolo v poriadku... keby...
Keby nebolo nutné, aby za túto
službu primerane zaplatil.
„Áno, pane, prosím, pane...“ kričal
takmer zúfalo a vypínal sa oproti nemu.
„Chceš sa už urobiť? Naozaj to
chceš?“
„Áno, pane, áno... pane, prosím...
pane...“
Zaplavila ho úľava, keď pocítil ako
sa oňho jeho ruky postarali, keď cítil rytmus tých prudkých pohybov, hlboko v sebe
a pánove ruky láskajúce jeho telo.
Privrel oči.
Spokojný s tou nemilosrdnou
vlnou slasti, ktorá ho zbavila všetkého, čo ho trápilo.
Pán dosiahol rozkoš a nechal ho
samého, nechal ho tam len tak visieť, no on vedel, že sa poňho vrátiť, že ho
odpúta a postará sa oňho, keď hra skončí.
Starosti mu robilo len to jeho
ďalšie voľno, ktoré si už u pána vybavil a hlavne jeho účel, pretože
by mal ísť za ním a splatiť svoj dlh.
***
„Vitaj u mňa...“
Pán Song naňho čakal, v luxusnom
apartmáne v jednom z hotelov, ktoré vlastnil. Nebolo nutné sa ani
zdôrazňovať to, že nemal veľkú chuť mu preukazovať tento druh láskavostí. Chcel
s vrátiť k pánovi, podľa možnosti čo najskôr...
No nemohol sa s tým mužom len
tak zahrávať, vedel, čo by ho čakalo, keby odmietol dodržať dohodu.
„Ako... ako sa má Lee Joon?“ opýtal
sa v snahe získať čas.
„Vzdoruje, no ešte raz ti musím
poďakovať za to, že si mi s ním pomohol... bez teba, by som k nemu len
tak ľahko nezískal prístup...“
Young Hwa napäto prikývol.
Snažil sa necítiť opäť ako zradca. Vedel,
že medzi nimi to nebolo jednoduché, svojím spôsobom ho už začínal aj nenávidieť,
no nemal z toho dobrý pocit.
Nič nepovedal na tú jeho pochvalu,
stál na tom istom mieste, ako keď prišiel a čakal.
„Tak poď bližšie, nemusíš sa
hanbiť...“ zazneli napokon tie slová, ktorých sa tak veľmi obával.
Súčasnosť
„Pane,
ja už nemôžem, nechcem vám o tom hovoriť, nie o tom, čo som musel...“
opäť ho žiadal, aby o tom nemusel hovoriť.
Raina ho
bolo takmer ľúto, keď ho videl takého zúfalého, no nemohol poľaviť, nechcel,
aby si myslel, že mu odpustí, len preto, že vidí ako veľmi pána Midorimu
miluje.
Nemalo
by to stačiť na to, aby z jeho strany bolo všetko zabudnuté, aj keď už ho
netúžil tak veľmi trestať ako predtým.
Mal
pocit, že sa dostatočne trestá aj sám, už len tým, akú podradnú úlohu prijal v živote
svojho pána.
„Budeš o tom
hovoriť, Rain chce počuť všetko...“ nemilosrdne trval na svojom pán Midorima.
Mlčanie.
To bol
prejav vzdoru, ktorý sa nemohol skončiť práve najlepšie. A nepochybne tomu
bolo tak aj teraz, lebo pán vyhlásil: „Ak nebudeš hovoriť, potrestám ťa pred
Rainom...“
Nejaký
čas bolo v miestnosti ticho, ktoré Raina priam dráždilo. Zdalo sa mu,
akoby uplynuli celé veky, kým sa niekto v tej miestnosti vôbec dokázal
pohnúť, no bol to pán Midorima, ktorý to napokon urobil ako prvý.
Vstal a pomaly
zamieril k jednej zo skriniek.
„Počkajte!“
hlesol Young Hwa zdesene. „Ja budem pokračovať...“
Pán
Midorima nejaký čas počkal, takmer akoby váhal, či má svojej hračke poskytnúť
to potešenie, aby sa vyhla trestu, no napokon veľmi pomaly zamieril späť, sadol
si na svoje miesto a stále si ho dosť pohŕdavo premeriaval.