obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
Pre Michalette, Vai, Profesor, Mononoke.
„Nemáte tu čo robiť!“ privítal Snape, akéhosi muža, ktorý za
ním prišiel po raňajkách.
Harry, ktorý mal pôvodne v úmysle ísť von, tieto svoje
plány prehodnotil, keď sa jeho myseľ opäť dostala do akéhosi zvláštneho stavu a on
aj keď necítil viac Snapove pocity, lebo narazil na akúsi pevnú hradbu, vedel,
že sa niečo deje, ostal stáť pri dverách do Snapovej pracovne, aby zistil, čo bolo dôvodom tejto rannej návštevy. Nepredstavovalo
to preňho žiadne nebezpečenstvo, okrem profesorovho hnevu, no nevyzeralo to
tak, že by Snapa práve teraz trápila jeho prítomnosť.
Stihol mu ešte vysvetliť pár vecí týkajúcich sa ochranného
kúzla a jednou z jeho výhod bolo to, že návštevník Harryho nemal
možnosť ani len vidieť, aj keby doslova stál pred ním, pokiaľ by mu nebolo
udelené povolenie. Tento muž, túto výhodu nedostal, preto nemal ani len poňatia
o tom, že Harry je svedkom jeho návštevy v profesorovom byte.
Každopádne bol to starší, pomerne elegantný čarodejník, no
dnešné ráno preňho zdá sa nebolo najlepšie, lebo prišiel v pokrčenom habite,
bol bledý akoby mal smrť na jazyku.
Keď ten muž zazvonil pri dverách, Harry mal možnosť zistiť,
ako funguje časť tej ochrany, kúzlo ho pred ním ukrylo a on ho jednoducho
nevidel, v tvári mal vpísanú hrôzu.
A Harry mal možnosť cez poodchýlené dvere vidieť ako sa
strhol po tom Snapovom nie práve najprívetivejšom privítaní.
„Moja manželka... prišiel som kvôli nej...“ hlesol ten muž
zdrvene, prikrčil sa, sklonil hlavu a o pár krokov ustúpil.
„Prosím vás, povedzte mi, čo s ňou bude... čo môžem
urobiť, aby Temný pán, aby nám odpustil... ona len chcela, ochrániť to
dievča... ja som jej hovoril, že...“
„Nie som povinný počúvať vaše výhovorky, Greengrass...“ znechutene mu skočil do reči Snape.
Obišiel stôl a zrazu stál pred ním.
Nepríjemný a chladný, v tej podobe, ktorú Harry
nenávidel a musel s tým mužom aj proti svojej vôli súcitiť.
„Nie je mojou povinnosťou starať sa o vašu rodinu. Pre Temného pána ste boli veľkým sklamaním,
keď ste odmietli tú česť...“
Muž rýchlo pokrútil hlavou.
„Ja som nechcel, prisahám, že nie, ale ona... trvala na tom,
že ju musíme ukryť, že nemôžeme dovoliť, aby...“
„Mlčte!“
„Prosím, Temný pán...
on ... ak sa za ňu prihovoríte, prosím vás... Severus...“ prosil ho
s narastajúcim zúfalstvom v hlase. Hlas mu od zúfalstva preskakoval,
zaznievalo mu v ňom číre zdesenie a strach.
„Najlepšie, čo môžete urobiť, je vrátiť sa domov, vaša
manželka sa zrejme čoskoro vráti, Temný pán rozhodol o jej treste,
a ak to bude jeho vôľa čoskoro sa opäť stretnete... teraz choďte...“
„A čo bude s ňou...“
„S kým?“ opýtal sa Snape, spôsobom ktorý neveštil nič dobré.
„S mojou dcérou...“ hlesol ten muž, takmer nehlučne.
„To si nedovoľujem
odhadnúť, Greengrass,“ nemilosrdne
vyhlásil Snape, pevne zovrel mužovo rameno a odviedol ho zo svojej
pracovne.
Harry ustúpil a schoval sa,
aby ho profesor nevidel.
Muž sa po celý čas chvel a v jeho
pohľade bolo toľko bolesti a bezmocnosti a Harry cítil ten podvedomý
dotyk hnevu.
To bola jeho manželka, ktorú včera
mučili a urobila to preto, lebo chránila svoju dcéru pred NÍM. A on nielenže ju osobne potrestal, ale aj
k jej manželovi sa správal ako k handre.
A Snape nemal ani toľko
slušnosti, aby sa s ním zhováral ako s človekom, nie, on musel vidieť
ako sa zlomí, robilo mu radosť niečo také urobiť, Harry vedel, že rád ponižuje
ostatných a bol presvedčený o tom, že Dumbledore by ho mal práve
teraz vidieť, aby pochopil, prečo ho Harry tak veľmi nenávidí a prestal mu
neustále vyčítať, že profesorovi krivdí.
Prešiel viac dopredu a počkal
na Snapov návrat.
„Prečo ste to urobili? Prečo ste
sa k nemu potom všetkom správali, ako...“
„Nemám náladu na vaše nariekanie,
Potter...“ chladne ho zahriakol Snape a chystal sa ísť ďalej, akoby tam
Harry vôbec nebol.
No on sa nedal len tak ľahko
odbiť, postavil sa mu do cesty, opäť ovládaný tým silným hnevom, ktorý
rezonoval hlboko v jeho vnútri.
