28. 9. 2015

Hračka 14. kapitola 3/3








 Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".


Nemal v úmysle nič namietať proti šukaniu s ním. Práve naopak. Prial si, aby mu bola venovaná náležitá pozornosť.
Nepopieral, že má problémy s povahou svojho druhého pána, no práve teraz sa s jeho menšími nedokonalosťami dokázal zmieriť.
Neprotestoval ani proti jeho objatiu, do ktorého sa pomerne rýchlo dostal. Cítil jeho sebaistotu, ktorá naňho vždy urobila priaznivý dojem a prebudila v ňom všetky tie túžby spojené s jeho dobrovoľným otroctvom.
„Ako sa ti to páči, Rain?“ pošepol mu Midorima.
„Veľmi, pane, prosím neprestávajte...“  vzdychal spokojne.
A dovolil mu, aby ho hladil, aby sa s ním pohrával takmer až na hranicu únosnosti. Bol tvrdý a roztúžený natoľko, že nedokázal myslieť na nič iné, len na svojho nemilosrdného pána...
Nevedel, ako dlho to vydrží, skôr než úplne podľahne tej sladkej bezstarostnosti.
Pohľad na nich zrejme dostatočne vydráždil aj pána Tae Woonga, pretože to nevyzeralo tak, že by sa chystal niekam odísť.
Rain pocítil jeho pery na svojich, prekvapivá drsnosť jeho bozku, v ňom vyvolala túžbu po ďalších prejavoch jeho iniciatívy.
Prijal aj svojho láskavého pána, oboch ich stiahol k sebe a nemal v úmysle ich pustiť, kým nebol nimi oboma naplnený, kým ich necítil úplne všade, dovtedy nebol spokojný.
Oboch ich ovládol, cítil, že nad nimi získava kontrolu, že to ako sa im oddáva, na nich samých zanecháva stopu jeho vplyvu.
Nešli nikam, neriešili nič, len boli s ním a on si neprial nič viac, než len to, aby ich mohol aj naďalej držať v tom príjemnom napätí.
A keď Tae Woong skončil uprostred, keď sa aj on oddal svojim túžbam, ktoré predtým nechápal, aj on sám prenechal svojej divokosti dostatočnú mieru slobody, keď prudko prirážal do jeho tela a delil sa o jeho pozornosť s pánom Midorimom, ktorý tiež čakal na svoju príležitosť, ktorú získal pomocou jeho súhlasu, no neľutoval to, aj keď s tým nebol na začiatku úplne stotožnený,  jeho páni sa mu za to vedeli odmeniť, nová platobná karta, bola preňho dôkazom ich nehynúcej pozornosti a zároveň spôsobom, ako si užívať bezstarostnosť pod ich ochranou.
***
Ležal na bruchu, bezstarostne sa rozvaľoval na prikrývkach a sledoval jeho pánov, ktorí sa obliekali, nepochybne pod vplyvom toho, že Tae Woong sa už stihol ospravedlniť za svoje meškanie a bolo nutné doriešiť pár dôležitých vecí, ktoré sa jeho už netýkali a ani mu to vôbec neprekážalo.
A aj on mal isté plány, ktoré zahŕňali jeho pobyt v umeleckej vysokej škole, keďže mal v úmysle vrátiť sa k istým činnostiam, spojeným s jeho predchádzajúcim vzdelávaním.
„Ja... chcel by som študovať umelecké rezbárstvo, opäť som dostal chuť tvoriť a dúfam, že do školy ma ešte vezmú, keď im predložím svoj najnovší návrh...“ vyrukoval s tým radšej teraz, keď boli obaja spokojní, lebo už nejaký čas popri ich práci pracoval na tom svojom projekte, keďže táto činnosť a hlavne práca s drevom to bolo niečo, čomu sa chcel vždy na umeleckej úrovni venovať, no sestra to dosť odsudzovala a keď sa napokon dostal na umeleckú univerzitu, nenastúpil tam, lebo sa všetko skomplikovalo s jeho sestrou a aj s inými vecami... no predpokladal, že ak sa bude snažiť ešte bude mať šancu, jeho novonadobudnutá sloboda mu to umožňovala a prítomnosť jeho pánov v ňom vzbudzovala chuť tvoriť, omnoho výraznejšiu než kedykoľvek predtým.
„Nikdy si sa nepochválil, že ťa niečo také zaujíma, ale ak je to skutočne tak, plne ťa vtom podporím...“
„Ďakujem, pane...“
Rain pozrel na pána Midorimu.
„A čo vy, môj pane, čo si o tom myslíte? Chceli by ste mať doma ochotného vysokoškoláka s prispôsobeným rozvrhom?“ nemal v úmysle svojich pánov zanedbávať. Už predtým si chcel zvoliť školu, ktorú by mohol študovať o niečo pomalšie a skôr mu záležalo na tom, aby mal aj dostatok času na zábavu a na svoje ďalšie aktivity.
„Ak ťa tá oblasť skutočne zaujíma, môžeš sa prihlásiť na univerzitu, samozrejme, že áno, nemám nič proti tomu, aby si sa venoval tej oblasti štúdia, ktorá je pre teba vhodná...“ súhlasil aj pán Midorima a ukradol si od neho ešte pár bozkov, skôr než definitívne spolu so svojím teraz už aj obchodným partnerom, opustil hlavnú spálňu.
Keď sa za nimi zavreli dvere, Rain ešte nejaký čas ležal v ich spoločnej posteli a už teraz sa tešil na ich návrat.
Na svojich pánov, ktorí sa oňho vždy dobre postarajú.
Tae Woong, milujúci pán.
Midorima, nemilosrdný pán.
K obom nadobudol určitý vzťah, oboch ich prijal za svojich.  
Dokázal ich milovať a poskytnúť im všetko, čo potrebovali.
Byť ich priateľom.
Ich milencom.
Aj ich hračkou, ako to bolo to, po čom práve zatúžili a užíval si to rovnako ako oni, ich tresty boli preňho odmenami a ich odmeny ho utvrdzovali v tom, že našiel presne to čo hľadal. Bolo to presne to čo potreboval, istú mieru kontroly na to, aby nestratil vládu nad sebou, potreboval ich, ako centrum svojho pokoja a zdroj potešenia.  
Cítil, že prišiel jeho čas, že je konečne doma.  
Bol opäť mladým dedičom, upevnil si svoje postavenie a  mal pred sebou tie nekonečné možnosti, ktoré mu poskytoval život s nimi.