obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
poznámka:
aj keď škola začala, Letné prázdniny v tejto poviedke si užijeme ešte
pomerne dlhý čas, ktovie či nie až do Vianoc... každopádne som rada, že
vlná tropických horúčav, končí, keďže mi pár krát bolo zle, tak sa
nemôže stať nič lepšie, než trošku chladu...
Pre Henry.Wilde, Profesor, bacil, Mononoke, Vai.
Snape
vstal.
V jeho
pohľade bola opäť tá nepríjemná odmeranosť, spojená s tou istou dávkou
priam odzbrojujúceho chladu.
Profesora
očividne jeho pocity ani len nezaujímali, čo mu nemal za zlé, keďže to bol dosť
veľký zásah do jeho súkromia.
„Prejdime
teraz k podstate týchto našich stretnutí...“ povedal tichým, no stále ešte
v dostatočnej miere nebezpečným hlasom.
Harry
ho nasledoval, teraz stáli oproti sebe a on aj proti svojej vôli pociťoval
nervozitu, keď bol tak blízko neho, v miestnosti voľnosti, kde práve teraz
cítil to napätie medzi nimi.
„Čistenie
mysle je veľmi dôležité, no bude si to žiadať prípravu aj mimo týchto stretnutí,
vašou úlohou je nájsť si aspoň raz za deň čas a na nejakom pokojnom mieste
sa snažiť nemyslieť, čo vskutku nie je až taká zložitá úloha... Nemôžem vám
povedať ako presne dosiahnuť tento stav, je to takpovediac individuálne, na
každého účinkuje niečo iné, snažte sa nájsť to, čo vás upokojuje a posilňuje
vaše sústredenie... to je nateraz úloha, ktorou sa budete zaoberať aj mimo
týchto hodín...“ a pohľadom mu dával najavo, že samozrejme zistí ak ho
neposlúchne a bude to mať následky.
„Dobre,
pane...“ súhlasil Harry.
Jeho
samého prekvapilo ako pekne mu Snape všetko vysvetľoval, nemal to zvyčajne vo
svojom popise práce a Harry sa pristihol pritom, že by skutočne mohol byť
dobrým učiteľom, keby namiesto toho svojho autoritatívneho štýlu používal tento
pokojnejší spôsob. No neodvážil sa ho za to pochváliť, lebo vedel, že by
sa to uňho nestretlo s pochopením. Skôr by sám seba uvrhol do
nebezpečenstva, že sa opäť pohádajú a on opäť skončí vo svojej izbe.
„Teraz
keď máme za sebou túto záležitosť, preverím si vaše schopnosti menším testom...
a uvidíme, na čom by bolo vhodné popracovať... postavte sa do toho
pentagramu napravo...“ inštruoval ho pomerne prudko.
Pričom
on sám zaujal pozíciu niekde v pozadí. Tak, aby ho Harry nemohol vidieť,
čo ho opäť začalo pomerne znervózňovať.
V miestnosti
sa zotmelo. Prišlo to tak náhle, tá tma v ňom vyvolala pomerne nepríjemný
pocit.
„Temný
pán verí, že najjednoduchšou cestou na ovládnutie je nahliadnutie do
nepriateľovho srdca... Zistenie jeho
slabostí a premenenie jeho mysle, na vskutku desivé miesto... ja sám mám
pre vás inú alternatívu, povedzme, že menej bolestivú a viac zameranú na
to, aby sme zistili, čo všetko by ste mohli dokázať... Uvidíme, ako zareagujete na útok tohto druhu...
“
„Nerozumiem,
aký typ útoku, máte na mysli...“
„Myšlienkové
vedy, Potter, nič iné než to, čo by s vami urobil aj Temný pán, môžem vás
ubezpečiť o tom, že zvažuje, podobné alternatívy, keďže klasická mágia
proti vám zlyhala...“ nevedel o nich
veľa, no na obrane proti čiernej mágii sa o nich Lupin v krátkosti zmienil
a rovnako aj Moody. A nevyzeralo to tak, že by šlo o záležitosti,
ktoré by si Harry rád vyskúšal na vlastnej koži.
„To
nemôžete, nemôžete predsa...“
„Buďte
si istý, že môžem a aj to urobím...“
Harry
cítil chlad.
Telom
mu prebehol ten dobre známy pocit, ktorý bol predzvesťou ich blízkosti. Nevidel
kde presne sú, boli akoby nerozoznateľní od ostatnej tmy, no on cítil ich
prítomnosť.
Boli
všade.
Nedokáže
uniknúť.
Približovali
sa k nemu.
Počul jej krik.
Opäť bol hlboko v ňom.
A túžba. Silnejšia než
čokoľvek iné.
Tá
desivá istota, že je ona v ňom opäť vyvolala ten pocit, chcel ju počuť
znovu. Prepadal sa cez hmlu a tie hlasy ho obklopovali a potom sa to
stalo... spomienka zrazu siahala omnoho ďalej.
A on
uvidel Snapa. Bol preňho temnou postavou, možno ďalším zdrojom strachu. Ale
mohol to byť aj niekto, kto... konečne prišiel, niekto kto možno utíši jeho
bolesť, v jeho mysli sa všetko upínalo k tej novej osobe.
Kdesi
v jeho mysli sa vynárali akési súvislosti, niečo čo počul a videl a zrazu
počul matkin hlas: „Harry, toto je Severus, je to môj kamarát s detstva...
často sme sa spolu hrávali, keď sme boli malí, neskôr náš život rozdelil, ale
on... vždy na ňom niečo bolo... a ja dúfam, že raz sa na teba príde
pozrieť...
Sedel na jej kolenách a ona
mu ukazovala akúsi fotku.
Chlad sa však vrátil plnou silou
naňho útočil a on bol opäť ďaleko
od toho bezpečného objatia.
Videl ako Snape klesol na
kolená, ako vzal Lily do náručia.
„Expecto patronum...“ počul akýsi mierne
rozochvený hlas, ktorý nepatril jemu, Harry videl ako k nemu prišla
strieborná laň, odohnala tú neúprosnú tmu a prinavrátila do miestnosti
voľnosti svetlo.
+ bonus Snape in Alan Rickman words.
+ bonus Snape in Alan Rickman words.