9. 9. 2015

Letné prázdniny 7. kapitola 1/3





 obdobie:  prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na letné prázdniny...


varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah:  Dumbledore Harrymu koncom roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom. (Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako zvyčajne) 

poznámka: aj keď škola začala, Letné prázdniny v tejto poviedke si užijeme ešte pomerne dlhý čas, ktovie či nie až do Vianoc...  každopádne som rada, že vlná tropických horúčav, končí, keďže mi pár krát bolo zle, tak sa nemôže stať nič lepšie, než trošku chladu...


Pre Henry.Wilde, Profesor, bacil, Mononoke, Vai.

Snape vstal.
V jeho pohľade bola opäť tá nepríjemná odmeranosť, spojená s tou istou dávkou priam odzbrojujúceho chladu.
Profesora očividne jeho pocity ani len nezaujímali, čo mu nemal za zlé, keďže to bol dosť veľký zásah do jeho súkromia.
„Prejdime teraz k podstate týchto našich stretnutí...“ povedal tichým, no stále ešte v dostatočnej miere nebezpečným hlasom.
Harry ho nasledoval, teraz stáli oproti sebe a on aj proti svojej vôli pociťoval nervozitu, keď bol tak blízko neho, v miestnosti voľnosti, kde práve teraz cítil to napätie medzi nimi.
„Čistenie mysle je veľmi dôležité, no bude si to žiadať prípravu aj mimo týchto stretnutí, vašou úlohou je nájsť si aspoň raz za deň čas a na nejakom pokojnom mieste sa snažiť nemyslieť, čo vskutku nie je až taká zložitá úloha... Nemôžem vám povedať ako presne dosiahnuť tento stav, je to takpovediac individuálne, na každého účinkuje niečo iné, snažte sa nájsť to, čo vás upokojuje a posilňuje vaše sústredenie... to je nateraz úloha, ktorou sa budete zaoberať aj mimo týchto hodín...“ a pohľadom mu dával najavo, že samozrejme zistí ak ho neposlúchne a bude to mať následky.
„Dobre, pane...“  súhlasil Harry.
Jeho samého prekvapilo ako pekne mu Snape všetko vysvetľoval, nemal to zvyčajne vo svojom popise práce a Harry sa pristihol pritom, že by skutočne mohol byť dobrým učiteľom, keby namiesto toho svojho autoritatívneho štýlu používal tento pokojnejší spôsob. No neodvážil sa ho za to pochváliť, lebo vedel, že by sa to uňho nestretlo s pochopením. Skôr by sám seba uvrhol do nebezpečenstva, že sa opäť pohádajú a on opäť skončí vo svojej izbe.
„Teraz keď máme za sebou túto záležitosť, preverím si vaše schopnosti menším testom... a uvidíme, na čom by bolo vhodné popracovať... postavte sa do toho pentagramu napravo...“ inštruoval ho pomerne prudko.
Pričom on sám zaujal pozíciu niekde v pozadí. Tak, aby ho Harry nemohol vidieť, čo ho opäť začalo pomerne znervózňovať.
V miestnosti sa zotmelo. Prišlo to tak náhle, tá tma v ňom vyvolala pomerne nepríjemný pocit.
„Temný pán verí, že najjednoduchšou cestou na ovládnutie je nahliadnutie do nepriateľovho srdca...  Zistenie jeho slabostí a premenenie jeho mysle, na vskutku desivé miesto... ja sám mám pre vás inú alternatívu, povedzme, že menej bolestivú a viac zameranú na to, aby sme zistili, čo všetko by ste mohli dokázať...  Uvidíme, ako zareagujete na útok tohto druhu... “
„Nerozumiem, aký typ útoku, máte na mysli...“
„Myšlienkové vedy, Potter, nič iné než to, čo by s vami urobil aj Temný pán, môžem vás ubezpečiť o tom, že zvažuje, podobné alternatívy, keďže klasická mágia proti vám zlyhala...“  nevedel o nich veľa, no na obrane proti čiernej mágii sa o nich Lupin v krátkosti zmienil a rovnako aj Moody. A nevyzeralo to tak, že by šlo o záležitosti, ktoré by si Harry rád vyskúšal na vlastnej koži.  
„To nemôžete, nemôžete predsa...“
„Buďte si istý, že môžem a aj to urobím...“
Harry cítil chlad.
Telom mu prebehol ten dobre známy pocit, ktorý bol predzvesťou ich blízkosti. Nevidel kde presne sú, boli akoby nerozoznateľní od ostatnej tmy, no on cítil ich prítomnosť.
Boli všade.
Nedokáže uniknúť.
Približovali sa k nemu.
Počul jej krik.
Opäť bol hlboko v ňom.
A túžba. Silnejšia než čokoľvek iné.
Tá desivá istota, že je ona v ňom opäť vyvolala ten pocit, chcel ju počuť znovu. Prepadal sa cez hmlu a tie hlasy ho obklopovali a potom sa to stalo... spomienka zrazu siahala omnoho ďalej.
A on uvidel Snapa. Bol preňho temnou postavou, možno ďalším zdrojom strachu. Ale mohol to byť aj niekto, kto... konečne prišiel, niekto kto možno utíši jeho bolesť, v jeho mysli sa všetko upínalo k tej novej osobe.
Kdesi v jeho mysli sa vynárali akési súvislosti, niečo čo počul a videl a zrazu počul matkin hlas: „Harry, toto je Severus, je to môj kamarát s detstva... často sme sa spolu hrávali, keď sme boli malí, neskôr náš život rozdelil, ale on... vždy na ňom niečo bolo... a ja dúfam, že raz sa na teba príde pozrieť...
Sedel na jej kolenách a ona mu ukazovala akúsi fotku.
Chlad sa však vrátil plnou silou naňho útočil a on bol  opäť ďaleko od toho bezpečného objatia.
Videl ako Snape klesol na kolená, ako vzal Lily do náručia.
 „Expecto patronum...“ počul akýsi mierne rozochvený hlas, ktorý nepatril jemu, Harry videl ako k nemu prišla strieborná laň, odohnala tú neúprosnú tmu a prinavrátila do miestnosti voľnosti svetlo. 

+ bonus Snape in Alan Rickman words.